2Sam24,1-25

Sčítanie ľudu. - 1A Boží hnev sa zas rozpálil na Izraelitov. Ktosi pokúšal Dávida proti nim, keď mu hovoril: "Choď, spočítaj Izrael a Júdu!" (*) (Táto udalosť, ktorá je následkom nového Božieho hnevu, nasledovala po príbehu zapísanom v 21,1–14, kde sa tiež spomína hnev Boží. – Podľa 1 Krn 21,1 pokušiteľ bol satan. – Staré preklady prekladajú tak, že Boh povzbudil Dávida proti Izraelu. Bolo by to treba rozumieť tak, že Boh dovolil, aby Dávida naviedli na sčítanie ľudu. Sčítanie ľudu pokladali za hriešnu vec. Boh prisľúbil svojmu národu, že ho rozmnoží, sčítanie ľudu poukazovalo na nedôveru človeka: človek chcel vidieť, či je rozmnoženie dosť veľké. U kráľa to bol okrem toho aj znak pýchy.) 2Preto kráľ povedal vojvodcovi Joabovi (a veliteľom vojska), ktorých mal: "Choďte po všetkých kmeňoch Izraela od Danu až po Bersabe a spočítajte ľud; chcem vedieť počet ľudu." (*) (Výraz v zátvorkách sme doplnili z 1 Krn 21,2. Sčítanie malo asi vojenský ráz, lebo ho viedli vysokí dôstojníci.) 3Ale Joab hovoril kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech rozmnoží ľud sto ráz tak, ako ho je, a nech to oči môjho kráľovského pána ešte uvidia! Ale, kráľovský pane, prečo chceš túto vec?" 4Lenže kráľ trval na svojom rozkaze Joabovi a vojvodcom, a preto Joab a vojvodcovia odišli od kráľa sčítať izraelský ľud. 5Prešli cez Jordán a začali v Aroeri od mesta, ktoré je uprostred údolia smerom ku Gádu a Jázeru. (*) (Aroer je dnešné zborenisko Araír, severne od rieky Arnon (dnešného Wádi el-Módžibu). – "Mesto v údolí" bolo na juhu Zajordánska (porov. Dt 2,36; Joz 13,9.16). – Kmeň Gadov býval severne a východne od Mŕtveho mora.) 6Prešli do Galaádu, do krajiny Hetejcov do Kadesu, prešli do Danu, Ijonu a obrátili sa k Sidonu. (*) (Miest, ktoré sa volali Kádeš, bolo viac. Tu môže byť reč len o Kádeši pri rieke Orontes v Sýrii. Niektorí predsa myslia na galilejský Kádeš na území kmeňa Neftali. – Ijon sa v 1 Kr 15,20 spomína spolu s Danom. Bol asi na výšine Tell-Dibbín, ktorá leží na rovine Ajún. V mene tejto roviny, ako vidieť, je ešte skryté meno mesta Ijon. – Sidon a Týrus boli hlavné mestá Fenície. – Osnovu sme upravili podľa gréckeho znenia, ináč by nemala zmyslu.) 7Prišli k opevnenému Týru a všetkým mestám Hevejcov a Kanaánčanov, prišli k juhu Júdska do Bersabe. (*) (Hevejci a Kanaánčania patrili k obyvateľom Kanaánu. Podľa rozličných miest Biblie boli roztratení skoro po celej Palestíne.) 8Prešli cez celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch prišli do Jeruzalema. 9A Joab odovzdal kráľovi počet sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, ktorí tasia meč, a Júdovcov bolo päťstotisíc mužov.

10Ale keď už spočítal ľud, bilo Dávidovi srdce. A Dávid hovoril Pánovi: "Veľmi som zhrešil tým, čo som urobil. Ale teraz, Pane, odpusť hriech svojho sluhu, lebo som konal veľmi hlúpo." 11Keď Dávid ráno vstal, Pán oslovil Dávidovho vidca proroka Gada: 12"Choď a povedz Dávidovi: Toto hovorí Pán: Predkladám ti tri veci; vyber si z nich jednu, tú na teba dopustím." 13Gad išiel k Dávidovi, oznámil mu to a povedal mu: "Má prísť na tvoju krajinu trojročný hlad? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojím nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Teraz si rozmysli a uváž, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal!" (*) (S 1 Krn 21,12 treba čítať troj a nie sedemročný hlad.) 14Dávid povedal Gadovi: "Som vo veľkej úzkosti. No nech padneme do Pánovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké! Ale do ruky človeka nech nepadnem." 15Tak Pán dopustil mor na Izrael od rána až po určený čas. Od Danu po Bersabe zomrelo z ľudu sedemdesiattisíc mužov. 16Pán poslal anjela do Jeruzalema, aby ho zničil. Ale Pán sa zľutoval nad nešťastím a povedal anjelovi, ktorý hubil ľud: "Dosť už! Teraz už spusť ruku!" Pánov anjel bol práve pri humne Jebuzejca Areunu. (*) (Verš dopĺňame podľa 1 Krn 21,15.) 17Keď Dávid videl anjela, ktorý hubil ľud, povedal: "Hľa, ja som zhrešil, ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca!"

18V ten deň prišiel k Dávidovi Gad a povedal mu: "Choď, postav Pánovi oltár na humne Jebuzejca Areunu!" 19Dávid išiel podľa Gadovho slova, ako rozkázal Pán. 20Vtom sa Areuna pozrel a videl, že k nemu ide kráľ a jeho sluhovia. Areuna vyšiel von a poklonil sa kráľovi tvárou až po zem. 21Areuna sa opýtal: "Prečo prichádza môj kráľovský pán k svojmu sluhovi?" Dávid odpovedal: "Aby som kúpil od teba humno. Chcem postaviť Pánovi oltár, aby sa rana vzdialila od ľudu." 22Areuna povedal Dávidovi: "Nech kráľ vezme a nech obetuje, čo uzná za dobré. Pozri, voly, mláťačka, jarmá volov na drevo! (*) (Voly mal Dávid obetovať, drevená mláťačka a jarmá mali slúžiť na spálenie obety na oltári.) 23To všetko dáva, kráľu, Areuna kráľovi." Areuna ešte povedal kráľovi: "Pán, tvoj Boh, nech ti je milostivý!" 24Kráľ odpovedal Areunovi: "Nie, chcem to od teba kúpiť za peniaze. Neobetujem predsa Pánovi, svojmu Bohu, celopaly zadarmo!" Potom Dávid kúpil humno a voly za päťdesiat šeklov striebra. (*) (Rozumej: Nechcem obetovať Pánovi také veci, ktoré som dostal zadarmo.) 25Dávid tam postavil Pánovi oltár a obetoval celopaly a pokojné obety. Vtedy sa Pán zmiloval nad krajinou a nákaza sa vzdialila od ľudu.

Kontext   Dozadu (2Sam 23)   Dopredu (1Kr 1)

Obsah