Deuteronomické zákony, 12 - 27

O jednote svätyne. - 1Toto sú zákony a nariadenia, ktoré máte zachovať v krajine, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov, aby si ju vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na zemi. (*) (V druhej časti svojej reči (12,1 – 26,19) zhrňuje Mojžiš všetky predpisy a zákony, ktoré sa týkajú bohoslužby (12,1 – 16,17), práva verejného (16,18 – 21,14) a práva súkromného (21,15 – 26,15).) 2Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom. (*) (Porov. 7,5; Ex 23,24; Lv 26,1 atď.) 3Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov, a takto vyničte ich meno z tých miest!

4Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu! 5Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Ta budete prichádzať. (*) (Pozri Lv 17,7–9. Izraeliti budú uctievať Pána tam, kde bude archa (Ex 25,22; Lv 14,11 n.; Nm 7,89 atď.).) 6Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec. 7A tam máte jesť pred tvárou Pána, svojho Boha, a máte sa tešiť zo všetkého, k čomu priložíte ruky vy sami i vaše rodiny, lebo Pán, váš Boh, vás bude požehnávať.

8Nebudete nič robiť tak, ako to robíme teraz tu, každý podľa svojej predstavy. 9Veď doteraz ste nedošli k odpočinku a k vlastníctvu, ktoré vám dá Pán, váš Boh. 10Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v krajine, ktorú vám dá Pán, váš Boh, do dedičstva, a keď vám zaistí pokoj pred všetkými nepriateľmi, ktorí vás obkľučujú, a keď už budete bývať bezpečne, (*) (Zákon o jednom obetnom mieste nadobudol platnosť len neskoršie, za kráľa Dávida, ktorý dal preniesť archu na Sion, kde jeho syn, Šalamún, postavil Pánovi veľkolepý chrám. Do tohto času predpísané obety prinášali sa síce v blízkosti archy, lenže ona stále menila svoje miesto. Obetovali však aj na iných miestach. Ale vždy to bolo tam, kde to Pán určil (27,5.6; Sdc 6,24; 13,16 n.).) 11vtedy budete na mieste, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, aby tam spočívalo jeho meno, prinášať všetko, čo vám prikazujem: žertvy celostné, obete, desiatky, ponuky svojich rúk a všetko, čo je najlepšie zo sľubov, ktoré urobíte Pánovi.

12Tam budete hodovať pred Pánom, svojím Bohom; vy, vaši synovia a dcéry, vaši sluhovia a slúžky, i levita, ktorý býva vo vašom meste, lebo on nemá iného podielu ani vlastníctva medzi vami. (*) (Porov. Ex 20,10.) 13Chráň sa obetovať svoje celostné žertvy na hocakom mieste, ktoré uvidíš; 14svoje celostné žertvy budeš obetovať na tom mieste, ktoré si v jednom z tvojich kmeňov vyvolí Pán, a tam budeš robiť všetko, čo ti prikazujem.

Predpisy o jedle. - 15Všetko, čo ti len duša zažiada, zabíjaj a jedz, mäso podľa požehnania Pána, svojho Boha, ktoré ti dá v tvojich bydliskách; môže z toho jesť čistý i nečistý ako gazelu alebo jeleňa. (*) (Na púšti museli sa všetky zvieratá, aj pre súkromné použitie, zabíjať pred svätostánkom (Lv 17,3–6). Tento zákon sa však nedá dodržať v Palestíne, keď sa národ rozíde na všetky strany, a preto sa ruší. Levitská čistota sa nevyžaduje, aby niekto mohol jesť mäso z čistého zvieraťa, ktoré sa neobetovalo Pánovi (Lv 7,20.21). Nie všetky čisté zvieratá sa mohli obetovať. Čisté zvieratá sa však mohli jesť všetky.) 16Len krv nesmiete jesť, vylejte ju na zem ako vodu! (*) (Porov. Gn 9,4; Lv 3,17; 7,26 n.; 17,10–14.) 17Vo svojich bydliskách nesmieš jesť desiatky zo svojho obilia a zo svojho muštu a svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a oviec, ani nič, čo zasvätíš ako sľub, teda ani svoje dary, ani ponuky svojej ruky. 18Len pred Pánom, svojím Bohom, budeš jesť takéto veci na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ty aj tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, ako i levita, ktorý býva v tvojom bydlisku a teší sa pred Pánom, svojím Bohom, zo všetkého, k čomu priložíš ruku. 19Chráň sa opustiť levitu po celý čas, čo budeš vo svojej krajine!

Vysvetlenie zákona o mäse. - 20Keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako ti prisľúbil, a ty si povieš: »Jedol by som mäso,« lebo sa ti žiada jesť mäso, jedz mäso, koľko sa ti žiada. 21Keby bolo miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam bolo jeho meno, veľmi ďaleko od teba, môžeš zabíjať zo svojho dobytka a oviec, ktoré ti dá Pán, ako som ti prikázal, a môžeš jesť vo svojich bydliskách, ako sa ti zapáči. 22Môžeš z toho jesť tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň; nečistý to môže jesť tak ako čistý. 23Len sa chráň jesť krv, lebo krv je život, a preto nesmieš jesť život s mäsom, 24nesmieš ju jesť, vyleješ ju na zem ako vodu; 25nebudeš ju jesť, aby ti bolo dobre, aj tvojim synom po tebe, keď budeš konať to, čo je správne v Pánových očiach. (*) (Pozri Lv 17,10–14. Krv, ako nositeľku života, museli vyliať, akoby vrátiť Bohu.) 26Ale zasvätené veci, ktoré ty dáš, ako i veci sľúbené, tie vezmeš a prinesieš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, (*) (Ide o všetky obety, čo predpisuje zákon (Nm 28 – 29). Veci sľúbené sú zase obety, ktoré prinášali Izraeliti dobrovoľne: aj tie museli obetovať na mieste, kde bola archa.) 27a vykonáš celostnú žertvu s mäsom i krvou na oltári Pána, svojho Boha; krv pri krvavých žertvách vyleješ na oltár Pána, svojho Boha, a ich mäso môžeš jesť. (*) (Pozri Lv 1,5 n.; 7,11 n.) 28Zachovávaj a počúvaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby bolo vždy dobre tebe i tvojim synom po tebe, lebo si konal to, čo je dobré a čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.

Výstraha pred modlárstvom. - 29Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí pred tebou národy, ku ktorým prídeš, aby si ich opanoval, a keď sa ich zmocníš a budeš bývať v ich krajine, 30dávaj si pozor, aby si sa nechytil do osídla, keby si ich nasledoval, keď budú pred tebou zničení, aby si nevyhľadával ich bohov a nepovedal: »Ako tieto národy slúžili svojim bohom, tak urobím aj ja.« 31Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo on nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov i svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni. (*) (Porov. Lv 18,21; 20,2.)

Varovanie pred falošnými prorokmi. - 1Čo vám prikazujem, to zachovávajte a robte; nič k tomu nepridáš a nič nevynecháš. Keby povstal v tvojom strede prorok alebo snár a dal by ti nejaké znamenie alebo zázrak, 2a to znamenie či zázrak, ktoré predpovedal, by sa aj vyplnili, ale pritom by ti povedal: »Poďme za inými bohmi - ktorých ty nepoznáš - a slúžme im,« 3nedáš nič na slová takého proroka a snára, lebo Pán, váš Boh, bude vás chcieť vyskúšať, aby sa zvedelo, či naozaj milujete Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše. 4Pána, svojho Boha, nasledujte, jeho sa bojte a jeho príkazy zachovávajte, jeho počúvajte, jemu slúžte a k nemu sa viňte! 5A taký prorok alebo snár musí zomrieť, lebo vám hovoril, aby vás odviedol od Pána, vášho Boha, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny a vykúpil vás z domu otroctva; a aby ťa zviedol z cesty, po ktorej ti prikázal kráčať Pán, tvoj Boh; - a odstrániš zlo zo svojho stredu.

Treba sa mať na pozore aj pred najbližšími. - 6A keby ťa tvoj brat, syn tvojej matky, alebo tvoj syn, alebo tvoja dcéra, alebo tvoja žena najmilšia, alebo tvoj priateľ, ktorého miluješ ako seba samého, chceli presvedčiť a potajomky by ti vravel: »Nože poďme a slúžme iným bohom,« ktorých nepoznáš ani ty, ani tvoji otcovia, 7bohom okolo vás, či už sú blízko a či ďaleko, z jedného konca zeme až na druhý koniec zeme, 8neposlúchni ho, nepočúvaj ho a nech mu neodpustí tvoje oko, žeby si mal s ním zľutovanie a žeby si ho kryl, 9lež poponáhľaj sa zničiť ho; nech je tvoja ruka prvá proti nemu a potom nech naň siahne rukou všetok ľud! 10Ukameňuj ho, lebo ťa chcel odviesť od Pána, tvojho Boha, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. 11A nech o tom počuje celý Izrael, nech sa obáva a nech už nik nikdy neurobí nič také zlé v tvojom strede!

Nebezpečenstvo odpadu v mestách. - 12Keby si v nejakom meste, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, aby si tam býval, počul hovoriť: 13»Vyšli mužovia, Beliálovi synovia z tvojho stredu a odviedli obyvateľov svojho mesta k odpadu, hovoriac: ‚Poďme, slúžme cudzím bohom!'« - ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, 14usilovne skúmaj a dôkladne sa prezveď o veci a ak bude istá pravda, čo sa hovorí, a ak takú ohavnosť naozaj spravili, 15naskrze pobi ostrím meča obyvateľov toho mesta a rozšír kliatbu ostria meča naň i na všetko, čo je v ňom, ešte aj na dobytok. 16A všetku korisť tam zhromaždíš uprostred trhoviska a spáliš to spolu s mestom a so všetkou korisťou ako celostnú žertvu pre Pána, svojho Boha; nech ostane večným zboreniskom a nech sa nikdy znova nepostaví. 17Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, 18aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom, (*) (Ak by niektoré izraelské mesto odpadlo od Boha, musí sa s ním naložiť, ako keby to mesto bolo pohanské, kanaánske. Porušením zmluvy s Pánom vylúčilo sa z pospolitosti Izraela. Kliatba ostria meča alebo záhuby – pozri Lv 27,28 n.; 1 Sam 15,3. Beliál (v. 13), ,márny, naničhodný'; označuje tu tých, čo uctievajú modly; neskoršie sa stalo synonymom pre satana (2 Kor 6,15). Kto by si niečo ponechal z toho, čo padlo pod kliatbu záhuby (chérem), taký sa stáva tiež obeťou kliatby záhuby (Joz 7).) 19- keď budeš poslúchať hlas Pána, svojho Boha, a zachovávať všetky jeho príkazy, ktoré ti dnes predkladám, a konať, čo je čnostné v očiach Pána, tvojho Boha.

Zákaz pohanského smútku. - 1Ste synmi Pána, svojho Boha: nerobte si zárezy, ani si nestrihajte vlasy medzi očami pre mŕtveho; (*) (Mojžiš zakazuje všetko, čo by upamätúvalo na pohanské zvyky. Aj v mimobohoslužobných úkonoch a zvykoch je nebezpečenstvo, že by Izraeliti odpadli od svojho Pána.) 2veď ty si ľud, zasvätený Pánovi, svojmu Bohu, a on si ťa vyvolil spomedzi všetkých národov, ktoré sú na zemi, aby si bol jeho vlastným ľudom.

Zákaz nečistých jedál. - 3Nejedzte nič nečisté! 4Toto sú zvieratá, ktoré môžete jesť: býka, ovcu, kozu, 5jeleňa, gazelu, kozorožca, antilopu, byvola a žirafu. 6Jedzte všetky zvieratá, ktoré prežúvajú a majú rozdelené kopytá na dvoje. 7Ale tie, čo prežúvajú a nemajú rozdelené kopytá na dvoje, nesmiete jesť, ako: ťavu, zajaca a jazveca; sú to síce prežúvavce, ale nemajú rozdvojené paprčky, sú pre vás nečisté; 8aj sviňa, ktorá síce má rozdvojené paprčky, ale neprežúva, je pre vás nečistá - ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nedotýkajte!

9Toto budete jesť zo všetkého, čo žije vo vodách: čo má plutvy a šupiny, môžete jesť. 10Ale z toho, čo nemá plutvy a šupiny, nesmiete jesť nič, to je pre vás nečisté. 11Jedzte všetky čisté vtáky; 12tieto však nejedzte: orla, orlosupa, orlosupa bradatého, 13kaňu, sokola a všetky druhy jastrabov, 14všetky druhy krkavcov, 15pštrosa, kukučku, čajku a krahulce všetkých druhov, 16bociana, labuť, ibisa, 17kormorána, volavku, bučiaka, 18pelikána, kuviky každého druhu, dudka a netopiera. 19Aj všetko, čo sa plazí a má krídla, je pre vás nečisté a nesmie sa jesť!

20Čo je čisté, môžete jesť všetko. (*) (Okrem niektorých odchýlok tieto verše sa zhodujú s Lv 11. Pozri poznámky tamtiež.) 21Čokoľvek zdochlo, nejedzte! Daj to cudzincovi, čo býva v tvojom bydlisku, nech to zje, lebo ty si ľud zasvätený Pánovi, svojmu Bohu.

Kozľa nesmieš variť v mlieku jeho matky! (*) (Porov. Ex 22,31; Lv 17,15; 22,8. Nesmieš variť…, pozri Ex 23,19; 34,26.)

Ročné desiatky z plodín a živočíšnych prvotín. - 22Oddeľ desiatu čiastku zo všetkých svojich plodín, ktoré každoročne rodí zem, 23a jedz to pred tvárou Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí, aby sa na ňom vzývalo jeho meno - teda desiatu čiastku zo svojho obilia, muštu a oleja a prvorodené zo svojho dobytka a zo svojich oviec, aby si sa naučil báť sa Pána, svojho Boha, v každý čas. 24Keby ti bola cesta pridlhá a miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam býval, veľmi vzdialené od teba a ak ťa požehná, nebudeš mu môcť doniesť tieto veci, 25predáš to za peniaze, peniaze vezmeš do hrsti a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolil Pán, tvoj Boh. 26Za tie peniaze kúp, čo sa ti žiada: hovädzí dobytok, ovce, víno a iný nápoj a všetko, čo sa ti zažiada: a budeš to jesť pred Pánom, svojím Bohom, budeš sa hostiť ty i tvoj dom, 27aj levita, ktorý je v tvojom bydlisku; nezabudni naň, lebo nemá iného podielu na tvojom majetku.

28Každý tretí rok oddelíš inú desiatu časť zo všetkej úrody toho času a necháš ju vo svojom bydlisku. 29Potom príde levita, ktorý nemá podiel ani dedičstvo ako ty, cudzinec, sirota a vdova, ktorí sú v tvojom bydlisku, nech sa najedia a nasýtia, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každej práci tvojich rúk, ktorú budeš konať. (*) (Porov. Lv 27,30–33; Nm 18,21–32; Dt 12,6.11.17–19; 26,12–15. Desiatky sa mali odovzdávať levitom, pretože by títo ináč nemali z čoho žiť, keďže sa im nedostalo dedičnej pôdy ako ostatným kmeňom (Nm 18,21 n.). Leviti však museli dať zo všetkého, čo dostali, desatinu kňazom (Nm 18,25–32). Desiatky sa mohli i peniazmi vynahradiť, avšak v tomto prípade pridávalo sa k cene 20 % odhadnutej ceny odpredaných desiatok (Lv 27,31). Tu sa ustanovuje nový predpis, ktorý bude platiť, keď už Izraeliti budú osadení v Palestíne (v. 24–29). V treťom roku sa desiatky nebudú odvádzať pre všetkých levitov, lež budú patriť len tým levitom, ktorí bývajú v jednotlivých mestách, ďalej cudzincom, sirotám a vdovám.)

Zákon o sobotňajšom roku. - 1Siedmy rok zachováš úľavu, ktorá sa vykoná takto: 2Veriteľ, ktorému je dlžen jeho priateľ, blížny a brat, nebude môcť vymáhať dlhy, lebo je ohlásená úľava na Pánovu česť. 3Od cudzinca môžeš požadovať, ale dlh od súkmeňovca a blížneho nebudeš mať právo požadovať. 4A vôbec nech niet medzi vami chudobného ani žobráka, lebo Pán, tvoj Boh, ťa požehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva. 5Ale iba ak budeš poslúchať Pána, svojho Boha, a zachovávať všetko, čo ti prikázal a čo ti ja nariaďujem dnes, bude ťa požehnávať, ako sľúbil. 6Mnohým národom budeš požičiavať, sám si však nepožičiaš nič od nikoho, budeš panovať nad mnohými národmi, ale nad tebou nebude panovať nijaký.

7Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudobným v nejakom bydlisku tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nezatvrdíš si srdce a nezatvoríš ruku, 8lež otvoríš ju chudobnému a požičiaš mu, čoho má nedostatok. 9Daj pozor, aby ťa nenadišla bezbožná myšlienka, žeby si si povedal: »Blízko je siedmy rok úľavy« - a odvrátil by si oči od svojho chudobného brata a nepožičal by si mu, čo žiada; on by volal proti tebe k Pánovi a bol by to pre teba hriech. (*) (Porov. Ex 22,23 a Jak 5,4.) 10Štedro mu daj a nerob nič ľstivé, keď mu budeš pomáhať v biede, aby ťa požehnával Pán, tvoj Boh, vo všetkej tvojej práci a v každom tvojom podujatí.

11Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.

12Ak sa ti predá tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, nech ti slúži šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu. (*) (Porov. Ex 21,2 n.; Lv 25,39 n.; Jer 34,9 n.) 13A keď ho prepustíš, nepustíš ho s prázdnymi rukami, 14ale dáš mu na cestu zo svojich oviec, zo svojho humna a zo svojho lisu, čím ťa požehnal Pán, tvoj Boh. 15Pamätaj, že Pán, tvoj Boh, ťa vyslobodil, keď si bol otrokom v egyptskej krajine, preto ti ja dnes prikazujem toto. 16Keby sa stalo, že by ti povedal: »Nechcem odísť,« lebo má rád teba i tvoj dom a má sa u teba dobre, 17vezmi šidlo a pribodni mu ucho o dvere svojho domu a nech je tvojím sluhom navždy. Takisto urobíš aj so slúžkou. 18Neodvracaj od nich svoje oči, keď ich budeš prepúšťať, veď ti slúžili šesť rokov dvojnásobne za nádennícku mzdu - potom ťa Pán, tvoj Boh, požehná vo všetkom, čo budeš konať. (*) (Porov. Ex 23,10–12; Lv 25,2–7.20–22. V roku úľavy izraelskí veritelia nesmeli vymáhať dlhy, pretože dlžníci siedmeho roka z poľa a viníc nemali nijakú úrodu. Od cudzinca však mohli žiadať a vymáhať dlh, ten nebol viazaný sobotňajším, siedmym rokom.)

Zákon o prvorodených obetných zvieratách. - 19Všetko prvorodené, čo sa ti uliahne z tvojho dobytka a oviec, mužského pohlavia, zasvätíš Pánovi, svojmu Bohu. Na prvorodenom býkovi nebudeš pracovať a prvorodenú ovcu nebudeš strihať. (*) (Porov. Ex 13,11–16; 22,30; Nm 18,15–19. Podľa Ex 22,30 prvorodené obetné zvieratá mali sa obetovať ôsmy deň po uliahnutí. V Kanaáne tento zákon bolo ťažko dodržať pre veľkú vzdialenosť od svätostánku, preto sa prvorodené zvieratá privádzali k svätostánku a obetovali do jedného roka. Za ten rok majiteľ nesmel mať z neho nijaký úžitok, zviera patrilo Pánovi.) 20Pred tvárou Pána, svojho Boha, ich budeš z roka na rok jesť ty aj tvoj dom na mieste, ktoré si vyvolí Pán. 21Ale ak bude mať nejakú chybu, ak bude krivé alebo slepé, alebo nejako znetvorené a dokaličené, nesmieš ho obetovať Pánovi, svojmu Bohu. 22Zjedz ho vo svojom bydlisku; môže ho jesť čistý i nečistý ako gazelu a jeleňa. 23Iba jeho krv nejedz, vyleješ ju na zem ako vodu.

O troch výročitých sviatkoch, ktoré treba sláviť vo svätyni: Veľká noc. - 1Dbaj na mesiac abíb, aby si slávil paschu Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíb ťa vyviedol Pán, tvoj Boh, nočným časom z Egypta. (*) (Abíb, čiže mesiac klasov, volá sa aj nisan a zodpovedá nášmu marcu–aprílu. V Palestíne sa v tieto mesiace chystajú už na žatvu (Ex 12,2).) 2Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vyšiel z Egypta -, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života. (*) (O nekvasenom chlebe pozri Ex 13,7.) 4Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa. 5Paschu nebudeš môcť obetovať v každom svojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, 6ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš môcť obetovať paschu večer, keď zachodí slnko, v čase, v akom si vyšiel z Egypta. (*) (Pozri Ex 12,6; Lv 23,5; Nm 9,3.5.11. V tomto verši ide len o veľkonočného baránka. Pascha sa musí sláviť len pri svätyni (vv. 2.6.7.11.15.16).) 7Upečieš to a zješ na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ráno však môžeš odísť do svojich stanov. 8Šesť dní budeš jesť osúšky; na siedmy deň, pretože je sviatočné zhromaždenie Pána, tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu.

Sviatok Týždňov. - 9Sedem týždňov rátaj odo dňa, keď si priložil kosák k obiliu, 10a potom sláv sviatok Pánovi, svojmu Bohu, a dobrovoľne prines obetu svojich rúk, podľa toho, ako ťa Pán, tvoj Boh, požehná. 11Pred Pánom, svojím Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktorí bývajú s vami, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 12A pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia! (*) (Porov. Ex 34,19 n.; Lv 23,15 n.; Nm 28,26 n.)

Sviatok Stánkov. - 13Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš úrodu z humna a z lisu. 14Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúžka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktorí sa zdržujú v tvojom bydlisku. 15Sedem dní budeš sláviť sviatky Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, a Pán, tvoj Boh, ťa požehná na všetkej tvojej úrode a na každom tvojom podujatí, a ty sa budeš radovať. (*) (Pozri Ex 23,16; Lv 23,33–43; Nm 29,12–38. – Ženy sa nemuseli zúčastniť na týchto troch sviatkoch, mohli však sprevádzať svojich mužov.)

16Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť Týždňov a na slávnosť Stánkov, ale neukáže sa pred Pánom s prázdnymi rukami. 17Donesie na obetu, čo bude mať, podľa toho, ako ho požehná Pán, tvoj Boh.