13»Vyšli mužovia, Beliálovi synovia z tvojho stredu a odviedli obyvateľov svojho mesta k odpadu, hovoriac: ‚Poďme, slúžme cudzím bohom!'« - ktorých si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, 14usilovne skúmaj a dôkladne sa prezveď o veci a ak bude istá pravda, čo sa hovorí, a ak takú ohavnosť naozaj spravili, 15naskrze pobi ostrím meča obyvateľov toho mesta a rozšír kliatbu ostria meča naň i na všetko, čo je v ňom, ešte aj na dobytok. 16A všetku korisť tam zhromaždíš uprostred trhoviska a spáliš to spolu s mestom a so všetkou korisťou ako celostnú žertvu pre Pána, svojho Boha; nech ostane večným zboreniskom a nech sa nikdy znova nepostaví. 17Nech nič neprilipne na tvoju ruku z toho prekliateho, 18aby sa Pán odvrátil od pále svojho hnevu, a aby ti bol milosrdný a rozmnožil ťa, ako prisahal tvojim otcom, (*) (Ak by niektoré izraelské mesto odpadlo od Boha, musí sa s ním naložiť, ako keby to mesto bolo pohanské, kanaánske. Porušením zmluvy s Pánom vylúčilo sa z pospolitosti Izraela. Kliatba ostria meča alebo záhuby – pozri Lv 27,28 n.; 1 Sam 15,3. Beliál (v. 13), ,márny, naničhodný'; označuje tu tých, čo uctievajú modly; neskoršie sa stalo synonymom pre satana (2 Kor 6,15). Kto by si niečo ponechal z toho, čo padlo pod kliatbu záhuby (chérem), taký sa stáva tiež obeťou kliatby záhuby (Joz 7).)