Zákon o sudcoch. - 18Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom. 19Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých. 20Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. (*) (Porov. Ex 18,13–26; Dt 1,17. Mojžiš týmto nariadením chce zaistiť verejné právo na dobu, keď Izraeliti budú v Palestíne. Ustanovuje v každom mieste sudcov a pisárov, ktorí budú sedávať pri mestských bránach a budú rozsudzovať obyčajné spory, čo sa vyskytnú na území mesta alebo dediny. Keď išlo o vážnejší prípad, rozhodnutie sa malo ponechať najvyššiemu súdu, ktorý bude v Jeruzaleme a od ktorého nebude odvolania. Pozri 17,8–13.)
(*) (O troch výročitých sviatkoch porov. Ex 23,14–18; 34,18–23; Lv 23; Nm 28 n. V tejto rozprave dáva Mojžiš dôraz na to, aby sa výročité sviatky slávili vo svätyni. Ostatné predpisy predpokladá ako známe.)