Zákon o kňazoch. - 1Kňazi - leviti, celý kmeň Léviho, nebudú mať podiel ani dedičstvo s ostatnými Izraelitmi; budú žiť z Pánových obiet a darov. (*) (Porov. Nm 18,20–23 n.; 26,62 a Dt 10,9; 12,12.) 2Nebudú mať dedičstvo medzi svojimi bratmi, lebo sám Pán je ich dedičstvom, ako to oznámil. 3Toto bude právo kňazov voči ľudu, voči tým, ktorí prinesú obetu, či už býka alebo ovcu, prednú lopatku, čeľuste a slezinu dajú kňazovi. 4Prvotiny svojho obilia, muštu a oleja a prvotiny nastrihanej vlny zo svojich oviec dáš jemu. 5Lebo jeho si vyvolil Pán, tvoj Boh, zo všetkých kmeňov, aby stál v službe Pánovmu menu on i jeho synovia navždy.

6Ak odíde levita z nejakej izraelskej osady, kde sa predtým zdržiaval, a bude chcieť prejsť na miesto, ktoré si vyvolí Pán, 7bude konať službu v mene Pána, svojho Boha, ako všetci jeho bratia leviti, ktorí vtedy budú stáť pred Pánom, 8a dostane taký istý diel jedla ako ostatní, okrem toho, čo mu patrí z otcovizne. (*) (Všetci leviti nebývali pri svätyni, mnohí z nich sa osadili v 48 mestách, ktoré im určil Mojžiš (Nm 35,7). Kto z týchto chcel konať služby vo svätyni, alebo keď navštívil svätyňu, mal právo žiť z príjmov svätyne.)

Zákon o prorokoch. - 9Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, varuj sa napodobňovať ohavnosti tamojších národov! 10Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet čarodejníkov, 11zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu. 12Všetky tieto veci sa ošklivia Pánovi a pre tieto nešľachetnosti ich vyhubí. 13Buď dokonalý a bezúhonný pred Pánom, svojím Bohom! 14Tie národy, ktorých krajinu zaujmeš, počúvajú čarodejníkov a hádačov, ale tebe to Pán, tvoj Boh, nedovolil. (*) (Porov. Ex 22,18; Lv 19,26.31; 20,6.27. Ohavnosti = modloslužba, povery a iné pohanské zvyky. Prejsť ohňom značí spáliť, ako to robievali ctitelia Molochovi (Lv 18,21; 2 Kr 16,3; 17,17; 21,6 atď.).)

15Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj 16celkom tak, ako si si žiadal od Pána, svojho Boha, na Horebe, v čase zhromaždenia, keď si povedal: »Nechcem ďalej počúvať hlas Pána, svojho Boha, a hľadieť na tento velikánsky oheň, aby som nezomrel!« 17A Pán mi povedal: »Dobre vraveli všetko. 18Vzbudím im proroka spomedzi ich bratov, ako si ty, svoje slová vložím do jeho úst a bude im hovoriť všetko, čo mu prikážem. 19Kto však nebude počúvať na jeho slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, na tom sa ja pomstím. (*) (Slovo prorok treba chápať v zmysle pomnožnom, hromadnom, teda Mojžiš hovorí tu o všetkých pravých prorokoch, ktorých neskoršie po Mojžišovi pošle Boh. Tento "prorok" bude takto náhradou za proroka Mojžiša. Mojžiš teda hovorí o všetkých prorokoch až po kráľa prorokov, po Mesiáša, ktorý jediný z prorokov vyrovná sa Mojžišovi, ba ešte ho nekonečne prevýši. Mojžiš vidí celý rad prorokov, ale v tomto rade sa všetci proroci akosi tratia pred osobou "Sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi", pred Mesiášom (Jn 6,14; 7,40; Sk 3,22; 7,35; Mt 21,11 atď.). Mojžiš bol tak ako Mesiáš zákonodarcom, záchrancom, sprostredkovateľom a prorokom (Hebr 3,4.5; Mt 17,5).) 20Prorok však, ktorý by sa opovážil hovoriť v mojom mene, čo som mu nekázal ohlasovať, alebo ktorý bude hovoriť v mene cudzích bohov, nech zomrie!« 21Ak sa v duchu opýtaš: »Akože môžem poznať slovo, ktoré nepovedal Pán?« 22- toto ti bude znamením: ak sa to, čo predpovie prorok v Pánovom mene, nesplní, to nehovoril Pán, lež prorok rozprával vo svojej pýche, preto pred ním nemaj strach!