Dt 31

Dodatok, 31 - 34

Jozue sa stáva vodcom ľudu. - 1Potom Mojžiš pokračoval a hovoril celému Izraelu tieto slová: 2"Ja mám teraz stodvadsať rokov a nemôžem viac sem-tam chodiť, a aj Pán mi povedal: »Ty tento Jordán neprekročíš!« (*) (Porov. Ex 7,7, vtedy mal Mojžiš osemdesiat rokov a odvtedy minulo už štyridsať. Sem-tam chodiť, t. j. robiť to, čo je nevyhnutné pre vodcu a zákonodarcu. Tieto slová nepriečia sa 34,7, pretože sa môže povedať, že si človek zachoval životnú silu až po smrť, aj keď pre starobu nie je schopný vykonávať určité práce a podujatia. Neprekročíš… pozri Nm 20,24 a Dt 3,27.) 3Sám Pán, tvoj Boh, pôjde pred tebou a on vyhubí pred tebou všetky tie národy a ty ich ovládneš. Jozue pôjde pred tebou, ako povedal Pán. 4Pán s nimi naloží tak, ako urobil s amorejskými kráľmi Sehonom a Ogom a s ich krajinou, ktorú zničil. (*) (Porov. Nm 21,24 n. a Dt 2,31 n.) 5Pán vám ich vydá a vy s nimi naložíte podľa rozkazu, ktorý som vám dal. (*) (Pozri Ex 34,11 n.; Nm 33,51 n.; Dt 7,2 n.) 6Buďte chrabrí a udatní; nebojte sa a neľakajte sa ich, veď s tebou ide sám Pán, tvoj Boh; on ťa nenechá a neopustí."

7Potom Mojžiš zavolal Jozueho a povedal mu v prítomnosti celého Izraela: "Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš tento ľud do krajiny, o ktorej sa Pán zaviazal prísahou ich otcom, že im ju dá, a ty im ju rozdelíš žrebom. 8Pán, ktorý je vaším vodcom, bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa, ani sa neľakaj!"

Pokyny o čítaní zákona. - 9Mojžiš tento zákon napísal a dal ho kňazom - levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy, a všetkým starším Izraela. 10A nariadil im: "Každý siedmy rok, v roku úľavy, na sviatok Stánkov, (*) (Porov. 15,1; Lv 23,34.) 11keď sa celý Izrael zhromaždí pred tvár Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si Pán vyvolí, budeš čítať slová tohto zákona pred celým Izraelom a oni budú počúvať. 12Zhromaždíš všetok ľud: mužov, ženy, deti, cudzincov, ktorí sú v tvojom bydlisku, aby ich počuli a naučili sa ich, aby sa báli Pána, svojho Boha, a zachovávali všetky slová tohto zákona. 13Nech počúvajú aj ich nevedomé deti a nech sa učia báť sa Pána, svojho Boha, po všetky dni, čo budete žiť v krajine, ktorú sa chystáte zaujať, keď prejdete cez Jordán."

Boh predpovedá Mojžišovu smrť a odpad Izraela. - 14Potom Pán povedal Mojžišovi: "Tvoje dni sa blížia k smrti. Zavolaj Jozueho a dostavte sa do stanu zhromaždenia, dám mu pokyny." Mojžiš a Jozue šli a vošli do stanu zhromaždenia. 15Tu sa v oblačnom stĺpe v stane zjavil Pán a oblačný stĺp zastal pri vchode do stanu. (*) (Pozri Nm 11,25; 12,5.) 16Potom Pán povedal Mojžišovi: "Hľa, ty sa odoberieš na odpočinok so svojimi otcami a tento ľud vstane a bude smilniť s inými bohmi krajiny, do ktorej sa uberá, aby v nej býval. Tam ma opustí a poruší zmluvu, ktorú som s ním uzavrel. 17Vtedy zahorí proti nemu môj hnev, ja ho opustím, skryjem svoju tvár pred nimi a bude hynúť, zastihne ho všetko zlo a súženie a v ten deň bude hovoriť: »Či ma nezastihli tieto pohromy preto, že nie je so mnou môj Boh?!« 18Ja v ten deň skryjem svoju tvár pre všetko zlé, čo spáchal, lebo sa obrátil k iným bohom.

Rozkaz o Mojžišovej piesni. - 19Teraz im napíš túto pieseň a nauč ju Izraelitov; vlož im ju do úst, aby táto pieseň bola svedkom proti Izraelu. 20Veď ich vovediem do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, ktorú som pod prísahou sľúbil ich otcom. Ale keď sa najedia dosýta a keď stučnejú, obrátia sa k iným bohom a budú im slúžiť; mnou opovrhnú a moju zmluvu zrušia. 21Keď ho však zastihne všetko zlo a súženie, bude svedčiť táto pieseň ako svedok proti nemu - lebo nevymizne z pamäti jeho potomstva nikdy -, veď ja poznám jeho zmýšľanie, ako sa ono prejavuje dnes, prv, než som ho voviedol do krajiny, ktorú som mu pod prísahou sľúbil." 22A Mojžiš v ten deň napísal túto pieseň a naučil ju Izraelitov.

23Jozuemu však, Nunovmu synovi, Pán prikázal: "Buď chrabrý a udatný, lebo ty vovedieš Izrael do krajiny, ktorú som im prísahou prisľúbil, a ja budem s tebou!" 24Keď Mojžiš napísal slová tejto piesne dôkladne do knihy, 25prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy: 26"Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti tebe! 27Veď ja poznám spurnosť a tvrdosť tvojej šije. Veď aj teraz, keď som ešte medzi vami živý, spriečili ste sa Pánovi! O čo skôr to bude tak po mojej smrti! 28Zhromaždite ku mne všetkých starších a vedúcich z vašich kmeňov a ja im do uší oznámim tieto slová a za svedkov proti nim zavolám nebo i zem. 29Viem ja, že po mojej smrti budete zle robiť a že sa odkloníte od cesty, ktorú som vám určil. I zastihne vás pohroma na konci časov, keď budete stvárať, čo sa neľúbi Pánovi, a popudíte ho výtvormi svojich rúk do hnevu." (*) (Výtvory rúk – modly.)

30Tu Mojžiš predniesol pred zhromaždením celého Izraela zreteľne v celom znení slová tejto piesne:

Dt 32

MOJŽIŠOVA PIESEŇ

I.

II.

III.

IV.

V.

VI.

VII.

Posledné Mojžišove napomenutia. - 44Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue. 45A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi, 46povedal im: "Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone. 47Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán."

Boh oznamuje Mojžišovi smrť. - 48A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi: 49"Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri! 50Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu, 51lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela. 52Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš." (*) (Porov. Nm 27,12–14 a 20,12.)

Dt 33

Posledné Mojžišovo požehnanie. - 1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. (*) (Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49,1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.) 2Povedal:

Dt 34

Mojžišova smrť. - 1Potom Mojžiš vystúpil na Moabské výšiny, na vrch Nebo, končiar pohoria Fasgy, čo je oproti Jerichu, a Pán mu ukázal celý kraj od Galaádu až po Dan, (*) (Mojžiš vykonal to, čo mu rozkázal Pán (3,27; 32,49); vystúpil na vrch Nebo.) 2celý Neftalim a krajinu Efraim i Manassesa, a celé územie Júdovo až po Západné more, 3a južný kraj s okrajom roviny od Jericha až po Segor. 4A Pán mu povedal: "Toto je tá krajina, o ktorej som prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi: »Dám ju tvojmu potomstvu!« Dal som ti ju uzrieť na vlastné oči, nevojdeš však do nej!" 5A Mojžiš, Pánov služobník, zomrel tam v moabskej krajine podľa Pánovho rozkazu. 6Pochovali ho v Údolí v moabskej krajine naproti Bet-Peoru, ale o jeho hrobe nevie nik dodnes. (*) (V údolí, kde predtým táborili Izraeliti (Nm 21,20; Dt 3,2; 4,46). Bet-Peor, čiže Fogor (Nm 23,28).)

Mojžiš, najväčší prorok. - 7Keď Mojžiš zomrel, mal stodvadsať rokov. Oči sa mu nezakalili a jeho životná sila sa nepodlomila. (*) (Mojžiš neumrel na starosť vysilením, ale na Boží rozkaz (Nm 20,12; 27,13; Dt 1,37). Tak umrel aj Áron (Nm 33,38).) 8Synovia Izraela ho tridsať dní oplakávali na Moabskej stepi. Keď sa dni smútku minuli, 9Nunov syn Jozue sa ukázal plný ducha múdrosti - veď Mojžiš naň vložil ruku -, Izrael ho počúval a robil tak, ako Mojžišovi prikázal Pán. (*) (Porov. Nm 27,18.)

10Ale odvtedy sa už nezjavil v Izraeli taký prorok, ako bol Mojžiš, s ktorým by sa Pán stýkal z tváre do tváre, 11ani (podobný) v zázrakoch a všetkých znameniach, ktoré mu rozkázal robiť v Egypte na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch a na celej jeho krajine, 12ani v nesmiernej a divotvornej moci, ktorú Mojžiš vykonával pred celým Izraelom. (*) (Sám Boh vyhlásil Mojžišovu hodnosť nad všetkých prorokov Starého zákona (Nm 12,6 n.). Ale v čase Novej zmluvy bol ustanovený iný sprostredkovateľ a Mojžiš v porovnaní s ním bol len služobníkom v dome Božom (Hebr 3,2–6); tým vyšším poslom bol totižto Ježiš Kristus, apoštol a veľkňaz nášho vyznania (Hebr 3,1) a pravý Syn Boží.)