Posledné Mojžišovo požehnanie. - 1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal pred svojou smrťou synov Izraela. (*) (Ako patriarcha Jakub požehnal pred svojou smrťou dvanásť svojich synov (Gn 49,1 n.), tak aj Mojžiš požehnáva svoj národ prv, než vystúpi na vrch Nebo, kde zomrie. Medzi oboma požehnaniami je veľká podoba. Rozdiely sa dajú vysvetliť časovým odstupom medzi jedným a druhým požehnaním. Možno tvrdiť, že obidve proroctvá sa navzájom doplňujú. Mojžiš vidí pred sebou ideálny obraz Izraela, ktorý je verný Pánovi, ktorý zachováva zákony, za čo obsiahol ako odmenu všetky časné dobrodenia.) 2Povedal:
"Od Sinaja prišiel Pán,
zažiaril zo Seiru,
zjavil sa od vrchu Fáran,
došiel k vodám Meríba-Kádeš,
z jeho pravice ohnivý zákon vychádzal pre nich.
Miluje svoj ľud,
všetci svätí sú v jeho ruke
a tí, čo sa mu k nohám blížia,
od neho poučenie obsiahnu.
Zákon nám Mojžiš dal,
Jakubovej pospolitosti dedičstvo.
Kráľom bol miláčikovi,
keď sa hlavy ľudu zhromaždili
s kmeňmi Izraela dovedna.
Nech žije Ruben a nech nezomrie,
hoc bude počtom malý!"
Toto pre Júdu hovoril:
"Počuj, Pane, Júdov hlas
a k jeho ľudu priveď ho,
jeho ruky nech zaň bojujú
a ochrancom pred nepriateľmi mu buď!"
O Lévim hovoril:
"Tvoje tumim a tvoje urim
patria mužovi, čo zasvätený ti je,
ktorého si vyskúšal v Masse
a zastával pri vodách Meríby.
Jeho, ktorý povedal otcovi a matke:
»Ja ich nepoznám«
a svojim bratom: »Neviem o vás,«
o vlastných synoch nechcel nič vedieť,
ale zachovávali tvoje slová
a dbali na tvoju zmluvu.
Jakuba naúčali tvojim nariadeniam
a Izraela tvojmu zákonu.
Tvojmu čuchu prinášali obeť tymianu
a celostné žertvy na tvoj oltár kládli.
Žehnaj, Pane, jeho imaniu
a prijmi skutky ich rúk,
ich nepriateľov bi po chrbtoch,
aj ich nenávistníkov, aby nepovstali!"
O Benjamínovi hovoril:
"Miláčik Pánov nech bezpečne si býva;
on ho bude vždy chrániť
a na jeho pleciach bude odpočívať."
A o Jozefovi hovoril:
"Jeho kraj nech požehnáva Pán
darmi nebies zhora
a mora, čo v hlbinách leží,
darmi, čo slnko vyvádza,
darmi, čo mesiace dajú, …
darmi starodávnych vrchov,
darmi odvekých pahorkov,
darmi zeme a toho, čo ju plní.
Požehnanie toho, ktorý sa zjavil v kríku,
nech príde na Jozefovu hlavu,
na temä toho, čo je kniežaťom medzi bratmi!
Jeho krása nech je ako prvorodeného býka
a jeho rohy ako rohy jednorožca;
nech nimi ubíja všetky národy
až na kraj sveta napospol!
To sú myryady Efraimove
a tisíce Manassesove."
O Zabulonovi hovoril:
"Raduj sa, Zabulon, na svojich cestách
a ty, Isachar, vo svojich stanoch!
Volať budú na vrch národy,
žertvovať tam budú pravé obety.
Bohatstvo mora budú požívať
a poklady ukryté v piesku."
O Gadovi hovoril:
"Nech je zvelebený ten, čo Gada rozšíri!
Sťa lev si leží tu
a trhá rameno i hlavu.
Vyhliadol si to najlepšie,
čo dostať sa malo vodcovi.
S náčelníkmi ľudu sa ponáhľal,
vykonal spravodlivosť Pánovu
a rozsudok jeho spolu s Izraelom."
O Danovi hovoril:
"Dan je lev mladý,
čo vyrazí z Bášanu."
O Neftalim hovoril:
"Neftali oplýva šťastím,
naplnený požehnaním Pána,
západ a juh nech mu je vlastníctvom!"
A o Aserovi hovoril:
"Medzi synmi je požehnaný Aser;
nech je vyznačený medzi svojimi bratmi!
V oleji si nohu namáčaj!
Jeho závory nech sú železo a meď,
a ako tvoje dni, taká nech je aj tvoja sila!"
"Niet iného, ako je miláčikov Boh,
ktorý sa vznáša na nebesiach, aby ti pomohol,
na oblakoch vo svojej nádhere.
Tam hore je jeho sídlo,
tu dolu sú jeho ramená večité;
zaháňa pred tebou nepriateľa
a hovorí: »Nech je na prach zdrvený!«
Izrael bude bývať v bezpečí,
osobitne prameň Jakubov,
v krajine oleja a vína mladého
a jeho nebo bude kropiť rosu.
Šťastný si, Izrael! Kto sa ti vyrovná?
Ľud, ktorého spásou je Pán!
On je tvoj štít ochranný,
on je tvoj meč slávny;
nepriatelia sa ti budú líškať
a ty im budeš šliapať po šijach."