Význam vernosti voči zákonu. - 1A teraz, Izrael, počúvaj prikázania a ustanovenia, ktoré ťa chcem naučiť konať, aby ste žili a dosiahli vlastníctvo krajiny, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov. (*) (Mojžiš v predchádzajúcich troch hlavách poukázal na to, čo Pán urobil Izraelitom na ceste do zasľúbenej zeme, najmä ako ich viedol a ako ich ochraňoval. Teraz žiada od svojho ľudu, aby sa Pánovi odvďačili za všetko tým, že každý zachová a vyplní prikázania Pána, svojho Boha.) 2K slovám, ktoré vám hovorím, nepridáte vôbec nič, ani z nich nič neuberiete; zachovávajte prikázania Pána, svojho Boha, ktoré vám ukladám!
3Na vlastné oči ste videli, čo Pán urobil pre Bál-Peora! Každého totiž, kto sa pridal k Bál-Peorovi, Pán, tvoj Boh, vyhubil spomedzi vás. 4Vás však, čo sa pridŕžate Pána, svojho Boha, zachoval pri živote až dodnes.
5Pozri, učil som vás prikázaniam a ustanoveniam, ako mi nariadil Pán, môj Boh, aby ste ich plnili aj v krajine, do ktorej tiahnete, aby ste si ju udržali ako vlastnú. 6A zachováte a splníte ich napospol, lebo to bude vaša múdrosť a rozumnosť pred národmi, ktoré zvedia o každom tomto príkaze a budú vravieť: »Naozaj múdry a rozumný je tento veľký národ!« 7Veď kdeže je národ taký mocný, ktorý by mal svojich bohov tak blízko, ako je Pán, náš Boh, kedykoľvek k nemu voláme. 8A kde je národ taký slávny, ktorý by mal (také) spravodlivé prikázania a ustanovenia, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám? (*) (Izraelský národ odlišoval sa od ostatných národov najmä tým, že veril v pravého Boha, ktorý prebýval v jeho strede, a že mal Bohom daný zákon, aký nemal nijaký iný národ. Veľkosť a múdrosť zákona zračí sa v následkoch, aké bude mať jeho dodržiavanie. Je to iste múdry zákon, ktorý zaručuje Izraelitom Pánovu ochranu a istotu. Mojžišov zákon viedol a pripravoval ľudstvo na zákon lásky Ježiša Krista (Gal 3,24).)
Varovanie pred modlami. - 9Len dávaj pozor na seba a chráň svoju dušu veľmi! Nezabudni na veci, ktoré si videl na vlastné oči, nech nevymiznú z tvojho srdca po všetky dni tvojho života; lež poučíš o nich svojich synov a synov svojich synov. 10Na deň, keď si stál pred Pánom, svojím Bohom, na Horebe, keď Pán ku mne hovoril: »Zhromaždi ľud, aby počuli moje slová, ktorým ich naučím, aby sa ma báli po všetky dni, čo budú žiť na zemi, a aby o nich poúčali aj svojich synov.«
11Tu ste predstúpili a stáli ste na úpätí vrchu, zatiaľ čo vrch za tmy, oblakov a mrákavy blčal ohňom až do samého neba. 12A Pán hovoril k vám z ohňa; zvuk slov ste počuli, ale postavu ste nevideli, okrem hlasu. 13A oznámil vám svoju zmluvu, o ktorej nariadil, aby ste ju zachovali - svojich desať príkazov a napísal ich na dve kamenné tabule. 14Mne však vtedy Pán prikázal, aby som vás naučil príkazom a ustanoveniam, aby ste ich zachovávali v krajine, do ktorej tiahnete a ktorou budete vládnuť. (*) (Aby si Izraeliti zachovali miesto medzi národmi, nesmú zabúdať na príbeh na vrchu Horeb, čiže na Sinaji, Ex 19 – 24. Zmluva (v. 13) je vlastne Desatoro (Ex 20,1–17), pretože desať Božích príkazov je základom, jadrom zmluvy medzi Bohom a izraelským národom (Ex 34,28).) 15A vy si - pri svojich dušiach - dávajte veľký pozor, veď ste nevideli nijakú postavu, keď k vám Pán hovoril sprostred ohňa na Horebe, 16aby ste nepoblúdili a neurobili si kresanú modlu alebo akýkoľvek obraz muža alebo ženy, 17obraz nejakého zvieraťa na zemi, obraz nejakého vtáka, čo lieta pod nebom, 18obraz niečoho, čo sa plazí po zemi, obraz ryby, čo je vo vode pod zemou; 19a keď zdvihneš oči k nebu a uvidíš tam slnko, mesiac a hviezdy, všetky voje nebies, nedaj sa oklamať a neklaňaj sa im a neuctievaj to, čo Pán, tvoj Boh, stvoril na osoh všetkým národom, ktoré sú pod nebom. (*) (Boh alebo Anjel Boží zjavoval sa Mojžišovi vo vnímateľnej podobe, keď sa s ním zhováral (Nm 12,8), ľudu sa však takto nikdy nezjavil, azda asi preto, že ľud by mohol z toho ľahko usudzovať, že Boh má nejakú viditeľnú podobu, a stalo by sa to príležitosťou k modloslužbe. Mojžiš zavrhuje každý spôsob modlárstva, zavrhuje uctievanie tvorov alebo uctievanie ich obrazov a sôch. K v. 19 porov. Rim 1,21.24.26. V starom Oriente uctievali sa hviezdy a všetky nebeské telesá ako božské bytosti, a preto ich vplyv na prírodu a ľudstvo považovali za živú osobnú činnosť.) 20Vás však Pán vzal a vyviedol z ohnivej pece, z Egypta, aby ste boli jeho dedičným ľudom, ako je to dnes. (*) (Izraelský národ veľa pretrpel v Egypte. Jeho utrpenie prirovnáva sa k ohnivej peci, kde sa pretápa kov. Pán si ho zachránil pre seba, a preto si ho aj znovu získal, aby mu Izraeliti boli vlastným národom. ,Ako je to dnes', rozumej v dobe Mojžišovej.) 21Na mňa sa však Pán rozhneval pre vaše reči a prisahal, že neprekročím Jordán a nevkročím do krásnej krajiny, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dá do vlastníctva. 22Ja však umriem v tejto krajine a Jordán neprekročím. Vy ho prekročíte a budete vlastniť tú krásnu krajinu. 23Dávajte pozor, aby ste nikdy nezabudli na zmluvu, ktorú s vami uzavrel Pán, váš Boh, alebo aby ste si neurobili rytú modlu z tých vecí, ktoré ti Pán zakázal robiť. 24Lebo Pán, tvoj Boh, je stravujúci oheň, on je žiarlivý Boh. (*) (Boh žiarlivý, Ex 20,5.)
Trest a milosť. - 25Ak budete mať synov a vnukov a zostarnete v tejto krajine, ak sa skazíte a urobíte si nejakú rytú modlu a budete páchať zlo pred Pánom, svojím Bohom, čím ho rozhneváte, 26tak už dnes volám nebo a zem za svedkov proti vám, že zakrátko vyhyniete z krajiny, do ktorej po prekročení Jordánu vojdete, aby ste ju vlastnili; nebudete tam dlho žiť, lebo budete naisto vyhubení. 27Pán vás rozpráši medzi všetky národy a len málo vás ostane medzi národmi, ku ktorým vás Pán zavedie. 28Tam budete slúžiť bohom, čo sú dielom ľudských rúk, drevu a kameňu, ktoré nevidia, ktoré nepočujú a ktoré nejedia a nevoňajú. 29Odtiaľ budeš hľadať Pána, svojho Boha, a nájdeš ho, keď ho budeš hľadať z celého srdca a z celej duše. 30Keď budeš v biede a keď sa ti na konci časov vyplnia všetky tieto veci, vrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať jeho hlas. 31Lebo Pán, tvoj Boh, je milosrdný Boh; neopustí ťa a nezahubí, a nezabudne na zmluvu, ktorú odprisahal tvojim otcom. (*) (Slová "na konci časov" označujú definitívne nastolenie Božieho kráľovstva v epoche novej zmluvy. K v. 31 porov. Ex 34,6.)
Božie divy voči Izraelitom. - 32Opýtaj sa len dávnych čias, ktoré boli pred tebou, odvtedy, keď Boh stvoril človeka na zemi, a (dozvedaj sa) od jedného kraja nebies po druhý, či sa stalo niečo také veľké ako toto a či bolo počuť niečo podobné, 33že by bol ľud tak počul hovoriť z ohňa hlas Boží, ako si počul ty, a zostal si nažive! (*) (V starom Oriente prevládalo presvedčenie, že ten, kto videl Boha, musel zomrieť. Podobne aj národ, ktorý počul hlas Boží, mal by zahynúť (Gn 16,13; 32,31; Ex 20,19; 33,20).) 34Alebo pokúsil sa nejaký Boh prísť a vybrať si národ spomedzi národov navštíveniami, znameniami a zázrakmi, v boji, rukou silnou a zdvihnutým ramenom, za veľkých hrôz, celkom tak, ako to urobil Pán, váš Boh, kvôli vám v Egypte pred vašimi očami?! (*) (Porov. Ex 7–11; 14,14; 15,3; 19,2 n. atď.) 35Ty si to videl, aby si sa naučil, že Pán je pravý Boh a okrem neho iného niet. 36Z neba ti dal počuť svoj hlas, aby ťa poučil, a na zemi dal ti uzrieť svoj mohutný oheň, a počul si jeho slová sprostred ohňa. 37Pretože miloval tvojich otcov, vyvolil si ich potomstvo a teba osobne vyviedol svojou veľkou mocou z Egypta, 38aby spred teba vyhnal národy, ktoré sú mocnejšie a silnejšie ako ty, a aby ťa voviedol do ich krajiny a dal ti ju do vlastníctva, ako je to v tento deň. 39Dnes teda vedz a vezmi si k srdcu, že Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi, iného niet. 40Zachovávaj jeho prikázania a jeho ustanovenia, ako som ti dnes prikázal, aby sa tebe a tvojim deťom po tebe vodilo dobre a aby si dlho ostal v krajine, ktorú ti Pán, tvoj Boh, dáva na večné veky."
Miesta útočišťa. - 41Vtedy Mojžiš oddelil za Jordánom smerom k východu slnka tri mestá, 42aby tam našiel útočište ten, kto by neúmyselne zabil svojho blížneho bez toho, že by bol s ním žil predtým v nepriateľstve; ak utečie do niektorého z týchto miest, bude žiť: 43Beser na púšti v Rubenovom kraji, Ramot v Gadovom Galaáde a Golan v Manassesovom Bášane. (*) (Porov. Nm 35,6–34, kde Pán nariaďuje určiť šesť miest útočišťa; troje v Predjordánsku a troje v Zajordánsku. Mojžiš tieto miesta určil len provizórne. Jozue ich ustanoví s konečnou platnosťou (Nm 35,10.14; Dt 19,1–13 a Joz 20).)