9a napíš si ich na veraje svojho domu a na dvere. (*) (Pán je jediný pravý Boh, Pán, čiže Jahve – Ten, čo je. Je plnosť bytia, ktorý je sám od seba a ktorý dáva bytie každému stvoreniu. Keďže Boh je len jeden, zasluhuje si, aby sme ho milovali celým srdcom (Mt 22,37; Mk 12,29; Lk 10,27). Srdce, duša, sila sú tu synonymá a značia, že človek nemá deliť svoju lásku medzi viacerých bohov alebo medzi Boha a jeho stvorenia. Boha máme nadovšetko milovať a stvorenia kvôli Bohu, s Bohom a v Bohu. Izraeliti si písali niektoré zákony (Dt 6,4–9; 11,13–21 a Ex 13,1–10.11–16) na kúsok pergamenu, ktorý vkladali do malej skrinky; túto si pri modlitbe priväzovali na čelo a na ľavú ruku (pamäť a srdce – láska). Tieto modlitbové remienky volali hebr. tefillím (modlitby), grécky fylaktéria (chránidlá); zaručovali ochranu Božiu každému, čo ich nosieval (Mt 23,5). Ženy ich nosiť nesmeli. – Podobne vysvetľovali aj verš 9. a na dvere pribíjali schránku, obsahujúcu spomínané texty. Schránka sa volala mezúzá a bola vždy na ľavej strane dverí, keď sa vychádzalo z domu. Kto vychádzal von, dotkol sa najprv úst a potom schránky, aby tak prejavil úctu, lásku a ochotu plniť príkazy Božie.)