Ef2,1-22

Oživil nás s Kristom. - 1Aj vás, hoci ste boli mŕtvi pre svoje poklesky a hriechy, 2v ktorých ste kedysi žili podľa ducha tohto sveta, podľa kniežaťa vzdušnej mocnosti, ducha, ktorý teraz pôsobí v neposlušných synoch. (*) (Podľa antickej predstavy o svete duchovné bytosti obývali sféru vzduchu, ktorá sa rozprestierala od Zeme až po Mesiac. Sily zla pôsobili v jeho nižších sférach. Knieža tu znamená diabla.) 3Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní. (*) ("My... ako ostatní", to sú Židia a pohania. "Telo" u svätého Pavla najčastejšie označuje ľudskú prirodzenosť, neposvätenú Duchom Svätým.) 4Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, pre svoju nesmiernu lásku, ktorou nás miluje, 5hoci sme boli pre hriechy mŕtvi, oživil nás s Kristom - milosťou ste spasení - (*) (Pavol tu hovorí o spáse, vzkriesení veriacich a o pozdvihnutí do neba (v. 6) ako o prítomnej skutočnosti, vďaka hlbokému životnému spojeniu po- krstených s Ježišom Kristom.) 6a s ním nás vzkriesil a daroval nám miesto v nebi v Kristovi Ježišovi, (*) (Pravdepodobne sa tu myslí na krst, v ktorom veriaci vstáva s Kristom (Rim 6, 4) a otvára sa mu nebo, lebo má v ňom účasť na nebeských dobrách (porov. 1, 3).) 7aby ukázal v budúcich vekoch nesmierne bohatstvo svojej milosti dobrotou voči nám v Kristovi Ježišovi.

8Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: 9nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. 10Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali.

Zjednotenie Židov a pohanov v Kristovi. - 11Preto pamätajte, že kedysi ste boli pohanmi podľa tela a neobrezancami vás volali tí, čo sa nazývajú obrezanými rukou na tele, 12lebo v tom čase ste boli bez Krista, mimo izraelského spoločenstva, bez účasti na zmluvách s prisľúbením, bez nádeje a bez Boha na svete. 13Ale v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. 14Veď on je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo, (*) ("Pokoj" – porov. Iz 9, 5; Mich 5, 4; Ag 2, 9. "Múr rozdelenia" – ide pravdepodobne o alúziu na múr, ktorý zabraňoval pohanom vstup do svätyne v chráme, a to pod trestom smrti (porov. Sk 21, 28 n.).) 15tým, že zrušil zákon prikázaní, spočívajúci v nariadeniach, aby v sebe z tých dvoch vytvoril jedného nového človeka, a nastolil pokoj; 16aby v jednom tele skrze kríž v sebe samom zabil nepriateľstvo a zmieril oboch s Bohom. 17Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko; (*) (Porov. Iz 57, 19; Zach 9, 10.) 18lebo skrze neho máme obaja v jednom Duchu prístup k Otcovi.

19Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny. 20Ste postavení na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš. (*) (Pod prorokmi sa tu rozumejú proroci Nového zákona, čiže tí, čo majú charizmu proroctva.) 21V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie v svätý chrám v Pánovi, 22v ňom ste aj vy vbudovaní do Božieho príbytku v Duchu.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ef 1)   Dopredu (Ef 3)

Obsah