Ex15,1–19

Víťazná pieseň. - 1Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň:

"Spievať budem Pánovi,
lebo vznešený, slávne vznešený je:
koňa i povoz zmietol do mora.

(*) (V piesni Boží ľud ďakuje Bohu za poskytnutú ochranu a pomoc pri prechode cez Červené more a celá pieseň nabáda Izraelitov k dôvere voči Bohu v každom čase. Táto Mojžišova pieseň mala veľký vplyv na neskoršiu izraelskú poéziu (Ž 77,17–21; Iz 12,1 n.; 43,16; 51,10; Múd 10,21; Zjv 15,2.3).) 2

Moja sila a moja udatnosť je Pán
a stal sa mi spásou.
Toto je môj Boh, budem ho velebiť,
Boh môjho otca, budem ho chváliť.

3

Pán je bojovník,
Pán je jeho meno.

4

Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora
a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori.

5

Vlny ich pokryli,
klesli sťa kameň do hlbín.

6

Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou,
tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla.

7

Svojou nesmiernou vznešenosťou
zničil si svojich protivníkov,
vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu.

8

Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody,
prúdy ako hrádza stáli,
nakopili sa vprostred mora vlny.

9

Nepriateľ si povedal: »Zaútočím, dochytím,
rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie.
Vytasím svoj meč,
zmocní sa ich moja ruka.«

10

Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more,
potopili sa sťa olovo
vo vodách búrlivých.

11

Kto je rovný tebe medzi bohmi, Pane,
kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou?
Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.

12

Vystrel si svoju pravicu
a zem ich prehltla.

13

Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil,
svojou silou si ho viedol
k svojmu svätému príbytku.

14

Dopočuli sa národy a zhrozili sa:
obyvateľov Filištínska pochytila hrôza.

15

Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu,
vojvodcov moabských prenikol strach.
Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,

16

doľahla na nich úzkosť a strach:
pre silu tvojho ramena
stuhli na kameň.

Tak prechádzal tvoj ľud, Pane,
tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil.

17

Voviedol si ich a osadil si ich
na svojom vlastnom vrchu,
na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane,
vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky.

(*) (Zrejme ide o vrch Sion v Jeruzaleme. Podľa toho by bola Pieseň dostala dnešnú podobu pri bohoslužbe v Jeruzalemskom chráme.) 18

Pán bude kraľovať naveky a navždy!"

19Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.

Kontext   Úvod   Dozadu (Ex 14)   Dopredu (Ex 16)

Obsah