Od Červeného mora do Máry a Elimu. - 22Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu. (*) (Pozri Gn 16,7; 20,1; 25,18. Púšť Sur sa neskoršie volá Etam (Nm 33,8).) 23Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť). (*) (Márá pravdepodobne je dnešný Ain Hawára 110 km od miesta, kde Izraeliti prešli cez Červené more. Voda prameňa je horká a je skoro zanesený pieskom. Márá = horký prameň.) 24A ľud reptal proti Mojžišovi: "Čo budeme piť?" 25On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo, a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške. 26A povedal: "Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár." 27Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode.

Pokrm Izraelitov na púšti - prepelice a manna. - 1Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. 2A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3Izraeliti im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!" 4Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: "Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. 5V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň." 6Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: "Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. 7Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!" 8A Mojžiš dodal: "V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!" 9Aj Áronovi povedal Mojžiš: "Povedz celej pospolitosti Izraelitov: »Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!«" 10Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku!

11A Pán povedal Mojžišovi: 12"Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: »V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!«" 13A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa, 14a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. 15Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: "Čo je to!" Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: "To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. (*) (Prepelice sú sťahovavé vtáky a aj dnes vo veľkých húfoch prilietajú z Európy na Sinajský polostrov. Po prelete ponad Stredozemné more sú unavené a ľahko sa dajú chytiť. Egypťania ich mäso solili a odkladali. Zázrak s prepelicami je však v tom, že doleteli vtedy, keď boli potrebné, a v tom čase, na ktorý ich Mojžiš predpovedal. – Ráno bola nad zemou hmla a zahaľovala napadnutú mannu. Keď hmla zmizla, s rosou sa objavila na zemi aj manna. "Čo je to", hebrejsky "manhú" alebo aj "je to manna"? Často sa kladie otázka, či príhoda s mannou dá sa vysvetliť prirodzeným spôsobom, alebo či ide o mimoprírodný zjav. Táto otázka vznikla zo skutočnosti, že na Sinajskom polostrove a inde jestvuje krovie, ktoré Arabi volajú tarfa a botanici Tamarix mannifera. Žije na ňom hmyz (Trabutina mannipara a Najacoccus serpentinus minor), ktorý vylučuje hmotu veľkosti špendlíkovej hlávky. Jednotlivé guľky sa však spájajú na listoch a konárikoch a na zem padajú vo veľkosti jadra lieskovca. Zbierajú sa za rána a pred večerom. Táto prirodzená manna sa však vyskytuje len od mája do augusta a viac jej býva, keď rok je vlhký. Dnes sa jej nazbiera do roka na Sinajskom polostrove najviac 300 kg. Používa sa ako liečivo alebo ako príkrm ku chlebu.
Mojžiš zreteľne považoval biblickú mannu za čosi mimoriadne, za "chlieb z neba". Pre kresťanskú tradíciu je predobrazom Eucharistie, duchovného pokrmu Cirkvi, pravého Izraela, na ceste do nebeskej vlasti.) 16Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!" (*) (Gomer je nádoba egyptského pôvodu, merajúca 3 a pol litra.)

17Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac. 18Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok, a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. 19A Mojžiš im povedal: "Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!" 20Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. 21Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.

22V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23A on im povedal: "To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra." 24Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. 25A Mojžiš povedal: "Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. 26Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude." 27Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. 28A Pán povedal Mojžišovi: "Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? 29Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! 30Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!" 31A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového koláča.

Odloženie manny na pamiatku a padanie manny počas putovania na púšti. - 32Nato Mojžiš povedal: "Toto prikazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa to zachová pre budúce pokolenia, aby videli, aký chlieb som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z egyptskej krajiny." 33A Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi nádobu a nasyp do nej plný gomer manny, a ulož ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia!" 34Ako Pán prikázal Mojžišovi, Áron to položil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. (*) (V časoch Šalamúnových manna už nebola vo svätyni (1 Kr 8,9). Mojžiš mal položiť mannu pred svedectvo, čiže pred Zákon, pred dve kamenné tabule, na ktorých bolo Desatoro. V tomto prípade Mojžiš mohol uskutočniť Pánov príkaz len po vyhotovení svätostánku.) 35A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. 36Gomer je desatina efy. (*) (Efa obnáša 36 litrov.)

Z púšte Sin do Rafidim. - 1Potom na Pánov rozkaz tiahla celá izraelská pospolitosť po svojich stanoviskách z púšte Sin a utáborila sa v Rafidim, kde nebolo vody na pitie pre ľud. (*) (Rafidim sa považuje za totožné s údolím Feiranským, kde je veľká oáza. Iní však dávajú prednosť rovine Er-Raha, ktorá sa stelie pred severozápadným výbežkom stredného chrbáta Sinajského horstva, na úpätí Džebel Músa (Mojžišova Hora).) 2A ľud doliehal na Mojžiša a vravel: "Daj nám vodu na pitie!" Ale Mojžiš im odvetil: "Prečo sa vadíte so mnou a prečo pokúšate Pána?" 3Ale ľud, ktorý tam dychtil po vode, reptal proti Mojžišovi a vravel: "Načo si nás len vyviedol z Egypta?! Vari na to, aby si mňa, moje deti a môj dobytok umoril smädom?" 4Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Čo si počnem s týmto ľudom?! Len trošku a ukameňovali by ma!" 5Pán odpovedal Mojžišovi: "Predstúp pred ľud, zober si niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi svoju palicu, ktorou si udieral Níl, a choď! 6Hľa, ja tam budem stáť pred tebou na skale, na Horebe! Udri potom na skalu, vytečie z nej voda a ľud bude môcť piť." A Mojžiš urobil tak pred staršími Izraela. 7Potom nazval to miesto Massa a Meríba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Pána, keď vraveli: "Je teda Pán medzi nami, alebo nie?" (*) (Massáh ,pokúšanie', Meríbáh ,vadenie'.)

Víťazstvo nad Amalekitmi. - 8Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. (*) (O Amalekitoch pozri Gn 14,7; pozn. Nm 24,20. Amalekiti obývali severnú časť Sinajského polostrova a južný kraj Kanaánu. Skutočnosť, že sa teraz nachodia na juhu Sinajského polostrova, dá sa vari vysvetliť tým, že hľadali pastvu na vyššie položených stráňach Sinajských vrchov. Možné je aj to, že nejaký kmeň sa osadil hodne južnejšie od ostatných.) 9Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: "Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke." 10A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. (*) (Hur bol Kalebovým synom, teda potomkom Júdovým (1 Krn 2,18–20).) 11A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. 12Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho, a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. 13A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.

14Pán potom prikázal Mojžišovi: "Zapíš to na pamiatku do knihy a vštep Jozuemu do uší, že (aj) pamiatku na Amaleka úplne vytriem spod neba." (*) (Porov. Dt 25,19; 1 Sam 15,3; 27,8 atď.) 15Nato Mojžiš postavil oltár a nazval ho Pán je moja zástava. 16Povedal: "Ruky hore k Pánovmu trónu! Pán je v boji proti Amalekovi z pokolenia na pokolenie."

Jetrova návšteva. - 1Keď Mojžišov tesť, madiánsky kňaz Jetro, počul, čo všetko Boh urobil Mojžišovi a jeho ľudu, Izraelu, že totiž vyviedol Izraelitov z Egypta, 2vzal Mojžišov tesť Jetro Mojžišovu ženu Seforu, ktorú on poslal späť, (*) (Jediná zmienka, že Mojžiš zanechal svoju ženu a deti u svojho tesťa, keď odchádzal do Egypta (4,20). O Jetrovi pozri 2,18; 3,1.) 3a s ňou oboch synov. Jeden z nich mal meno Gerson, lebo povedal: "Som prišelcom v cudzej krajine," 4druhý sa volal Eliezer, lebo povedal: "Boh môjho otca bol mojou pomocou a vyslobodil ma od faraónovho meča." 5A Jetro prišiel s jeho synmi a s jeho ženou k Mojžišovi na púšť, kde on táboril pri Božom vrchu. (*) (Boží vrch – Sinaj – Horeb (3,1).) 6Keď odkázal Mojžišovi: "Ja, tvoj tesť Jetro, idem k tebe s tvojou ženou a obaja jej synovia s ňou," 7vybral sa Mojžiš a šiel svojmu tesťovi naproti, poklonil sa mu a pobozkal ho. Potom sa vypytovali jeden druhého, ako sa majú, a vošli do stanu. 8Potom Mojžiš rozprával svojmu tesťovi, čo Pán urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, o všetkých strastiach, ktoré ich cestou zastihli, a (ako) ich Pán zachránil. 9A Jetro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Pán urobil Izraelu, keď ho vyslobodil z ruky Egypťanov. 10Jetro povedal: "Nech je zvelebený Pán, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna. 11Teraz už viem, že Pán je väčší ako všetci bohovia. To sa stalo preto, že sa vynášali nad vás." 12Potom Mojžišov tesť Jetro obetoval Bohu zápalnú a krvavú obetu a Áron so všetkými staršími Izraela prišli, aby boli s Mojžišovým tesťom pred Bohom prítomní na obetnej hostine.

Ustanovenie sudcov. - 13Na druhý deň sa Mojžiš posadil a súdil ľud, ktorý k nemu prichodil od rána až do večera. 14Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: "Čo to ty všetko robíš pre ľud?! Prečo zasadáš (na súd) sám a všetok ľud ťa od rána do večera obklopuje?" 15Mojžiš odvetil svojmu tesťovi: "Preto, že ľud prichádza ku mne, aby si vyžiadal Boží rozsudok. 16Keď sa medzi nimi vyskytne spor, prichádzajú ku mne, aby som rozhodol medzi stránkami a oznamoval im Božie predpisy a zákony." 17Mojžišov tesť mu povedal: "To nie je dobre, ako to robíš! 18Takto celkom vysilíš seba aj tento ľud, ktorý je pri tebe. Veď táto vec je ťažká pre teba, sám (jediný) ju nebudeš môcť konať. 19Počúvni teraz môj hlas, dám ti radu a Pán bude s tebou: Ty buď zástupcom ľudu pred Bohom a ty prednášaj jeho záležitosti Bohu! 20Poučuj ich o ustanoveniach a zákonoch a uč ich ceste, po ktorej majú kráčať, a činom, ktoré majú konať. 21Vyhliadni si však spomedzi všetkého ľudu schopných, bohabojných mužov, mužov dôveryhodných a nezištných, a ustanov ich za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 22Oni nech súdia ľud v každý čas a to tak, že vážnejšie prípady prednesú tebe a všetky menšie veci rozsúdia sami. Uľahči si a oni nech ponesú zodpovednosť s tebou. 23Ak to urobíš takto a ak ti to Boh dovolí, tak obstojíš; a všetok tento ľud bude sa vracať domov spokojný."

24Mojžiš počúvol slová svojho tesťa a urobil všetko, čo mu poradil. 25Mojžiš teda vyvolil z celého Izraela schopných mužov a ustanovil ich za predákov nad ľudom, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. 26A oni súdili ľud v každom čase, len ťažšie prípady prednášali Mojžišovi, o všetkých menších rozhodovali však sami. 27Potom Mojžiš vyprevadil svojho tesťa a on odišiel do svojho kraja.