Ochrana ľudského života. - 12Ten, kto niekoho udrie tak, že ho zabije, musí zomrieť. (*) (Len skutočný vinník mal sa potrestať smrťou. Podľa Nm 35,12; Dt 19,12 vina sa zisťovala pred súdom. Kto niekoho zabil neúmyselne alebo keď sa o jeho vine mohlo pochybovať, mohol si svoj život zachrániť útekom do jedného zo šiestich miest útočišťa. Pri nastúpení nového veľkňaza dostal úplnú slobodu. Kým Izraeliti putovali na púšti, miestom útočišťa bol zaiste oltár zápalných obetí. Tak to bolo u ostatných Semitov a iných starovekých národov.)

23Ale ak nastane nešťastie, tak dáš život za život, 24oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, nohu za nohu, 25popáleninu za popáleninu, ranu za ranu, hrču za hrču. (*) (Zákon krvnej pomsty a zákon odvety, ktorými sa trestalo a odčiňovalo krvipreliatie, celkom ruší až Kristus (Mt 5,38). Telesné poranenie bolo možno odčiniť peňažitou pokutou.)