Ex33,18–23

18On povedal: "Daj mi vidieť svoju slávu!" 19On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!" 20A ešte mu povedal: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" 21A Pán hovoril ďalej: "Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! 22Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. 23Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!" (*) (Mojžiš prosí znamenie, že ho Pán vypočul. Žiada, aby sa mu zjavil Pán. A Boh mu toto zjavenie prisľubuje, hoci ani spravodlivý Mojžiš si túto milosť nezasluhuje. Mojžiš však neuvidí Pána "do tváre", neuvidí celú jeho velebu, lebo by zomrel, uvidí len odblesk Božej veleby, a to o krátky čas.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Ex 32)   Dopredu (Ex 34)

Obsah