Stánok zjavenia. - 7Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora. 8Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku. 9A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom. 10A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu. 11Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku. (*) (Oblačný stĺp, predstavujúci Božiu prítomnosť (13,21); preto sa dá pochopiť, že oblak hovorí s Mojžišom. Pán je to, ktorý sa k nemu prihovára!)

Pán sa dáva uprosiť. - 12A Mojžiš povedal Pánovi: "Pozri, ty mi prikazuješ: »Vyveď tento ľud!« A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: »Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach.« (*) ("Poznať po mene" značí ,dobre poznať, byť v priateľstve, naklonený byť niekomu' (Iz 43,1; 49,1).) 13Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!" 14On odpovedal: "Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!" 15Tu on odpovedal jemu: "Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto! 16A po čom poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie po tom, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?" 17Tu Pán povedal Mojžišovi: "Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!" 18On povedal: "Daj mi vidieť svoju slávu!" 19On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!" 20A ešte mu povedal: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" 21A Pán hovoril ďalej: "Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu! 22Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem. 23Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!" (*) (Mojžiš prosí znamenie, že ho Pán vypočul. Žiada, aby sa mu zjavil Pán. A Boh mu toto zjavenie prisľubuje, hoci ani spravodlivý Mojžiš si túto milosť nezasluhuje. Mojžiš však neuvidí Pána "do tváre", neuvidí celú jeho velebu, lebo by zomrel, uvidí len odblesk Božej veleby, a to o krátky čas.)

Mojžiš vidí Pána. - 1A Pán opäť hovoril Mojžišovi: "Vykreš si dve kamenné tabule, práve také, aké boli prvé, a ja na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil. 2A buď pripravený vystúpiť včasráno na vrch Sinaj a postaviť sa na temene vrchu predo mňa. 3Nikto však nesmie vystúpiť s tebou, nech sa nik neukazuje na celom vrchu! Ani ovce a dobytok sa nesmú pásť nablízku." 4Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal, a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule.

5Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno. 6Potom Pán prešiel popred neho a volal: "Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. 7On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!" (*) (Pán oznamuje Mojžišovi, že je Bohom lásky. Už mu to dokázal, keď sa s ním zhováral, a dokáže mu to, keď ľudu odpustí previnenie.) 8Tu sa Mojžiš rýchlo vrhol na zem, poklonil sa 9a povedal: "Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!" 10Vtedy on povedal: "Hľa, ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť zázraky, aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými národmi. A všetok ľud, uprostred ktorého žiješ, uvidí Pánovo dielo. Lebo je priam hrozné, čo urobím s tebou!

Varovanie pred modloslužbou. - 11Dávaj dobrý pozor, čo ti dnes prikazujem. Ja vyženiem spred teba Amorejčanov, Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov. 12Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby ti uprostred teba neboli na skazu. 13Ale pováľaj ich oltáre, porozbíjaj ich modly a vyrúbaj ich posvätné stromy (ašery), 14lebo sa nesmieš klaňať cudzím bohom. Veď Pánovo meno je Žiarlivý, on je žiarlivý Boh. (*) (Modly, dosl. stĺpy, ktoré predstavovali boha Bála; posvätné stromy, čiže stromové kýpte, zas boli zasvätené pohanskej bohyni Ašere, ktorá bola bohyňou plodnosti.) 15Nesmieš uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, lebo keď sa budú vláčiť za svojimi bohmi a keď budú obetovať svojim bohom, zavolali by aj teba a jedol by si z ich obetí. (*) (Vzťah Pánov k izraelskému národu sa v Biblii prirovnáva veľmi často k manželstvu. Vernosť manželská sa porušuje cudzoložstvom, preto Písmo aj neveru voči Bohu vyjadruje slovom cudzoložstvo a jemu podobnými (Lv 17,7; 25,5.6; Nm 15,39; Dt 31,16 atď.).) 16Ani neber ich dcéry svojim synom za ženy, lebo keď sa ich dcéry budú vláčiť za svojimi bohmi, zviedli by aj tvojich synov a aj ty by si sa vláčil za ich bohmi.

Opravdivá úcta k Bohu. - 17Nerob si liatych bohov! 18Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov! Sedem dní jedz nekvasené chleby - ako som ti nariadil - v určenom čase v mesiaci abíb, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta. 19Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; samčie zo všetkého tvojho statku: prvorodené z dobytka a oviec. 20Prvorodené osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy! Svojho prvorodeného syna však vykúpiš a nech sa nik neukáže predo mnou s prázdnymi rukami. 21Šesť dní budeš robiť, v siedmy deň však zachováš sobotu. Aj v čase orby a žatvy zachováš sobotu! 22Zasvätíš aj sviatok týždňov, prvotín pšeničnej žatvy, aj sviatok oberania na konci roka. 23Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred tvárou všemohúceho Pána, Izraelovho Boha. (*) (Porov. 23,15–17.) 24Lebo ja vyženiem spred teba národy a rozšírim tvoje územie, a nik nebude siahať na tvoju krajinu, keď budeš tri razy do roka vystupovať, aby si sa ukázal pred Pánom, svojím Bohom. 25Nebudeš vylievať krv mojej obety na kysnutý chlieb, ani obetu paschy neodložíš do nasledujúceho rána! 26To najlepšie, prvotiny svojej pôdy, prinesieš do príbytku Pána, svojho Boha. Kozľa nebudeš variť v mlieku jeho matky!"

Obnovenie kamenných tabúľ. - 27Potom Pán povedal Mojžišovi: "Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!" 28A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.

Mojžišova žiariaca tvár. - 29Keď Mojžiš zostupoval z vrchu - dve tabule zákona mal Mojžiš v rukách, keď zostupoval z vrchu -, Mojžiš nevedel, že mu žiari tvár od rozhovoru, ktorý s ním mal. 30Keď Áron a Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari tvár, báli sa k nemu priblížiť. 31Mojžiš ich volal a prišli k nemu Áron a všetci poprední pospolitosti, a Mojžiš sa s nimi porozprával. 32Potom sa priblížili všetci Izraeliti a on im rozpovedal všetko, o čom s ním Pán na vrchu Sinaj hovoril. 33Keď Mojžiš skončil rozhovor s nimi, dal si na tvár závoj. 34A kedykoľvek Mojžiš predstúpil pred Pána, aby s ním hovoril, závoj odkladal, kým sa nevrátil späť. A keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mal prikázané. 35Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila. A Mojžiš si dával závoj na tvár, kým nevošiel, aby sa s ním rozprával.