Milosť pre zvyšky. - 14Potom prehovoril Pán ku mne takto: 15"Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: »Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva.« 16Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno, roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli. 17Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení, a dám vám izraelskú zem. 18Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť. 19Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, 20aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

21Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie," hovorí Pán, Jahve. (*) (Izraeliti, ktorí boli ešte vo vlasti, opovrhovali tými, čo už boli v zajatí, či to boli príslušníci Severnej, či Južnej ríše. Mysleli si, že Boh zavrhol len ich; oni naopak stali sa pánmi celej zasľúbenej zeme. Preto Boh utešuje zajatcov, že sa aj zvyšky z nich vrátia do vlasti a po návrate už nebudú medzi nimi roztržky.)