Mať ti je ako vinič v tvojej krvi
pri vode sadený,
bol úrodný a aj listnatý
od hojnej vody.
Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,
berla kráľovská,
jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,
bolo ho vidieť pre jeho výšavu,
pre mnohé vetvy.
V rozhorčenosti ho však vytrhli,
hodili na zem;
východný vietor mu vysušil
poobkmásaný plod
a jeho prepevná ratolesť vyschla,
zhltol ju oheň.
Presadený je teraz do púšte,
do pôdy suchej a žíznivej.
Potom vyšľahol oheň z konára,
zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.
Nuž viac nemal pevnú ratolesť,
kráľovskú berlu.
To je žalospev, áno, žalospevom sa stal. (*) (Zo Sedekiáša "vyšľahol oheň", ktorý strávil národ, pretože tento kráľ zaviedol do záhuby nielen seba, ale aj svoj národ.)