Dve sestry: Samária a Jeruzalem. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky. 3Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky. 4A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba. (*) (Smilstvom a cudzoložstvom sa tu rozumie nevernosť Pánovi, modloslužba; porov. pozn. k 50,1 n.; Jer 2,19. Oola (Oolá=Oholáh) znamená: "má svoj stan". Severná ríša mala svoje svätyne v Beteli a v Dane. Ooliba (Oholíbáh) znamená: "môj stan je v nej". V Jeruzaleme bol svätostánok, neskoršie Pánov chrám.)
5Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili 6poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch. 7Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami. 8Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom. 9Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela. 10Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy. (*) (Asýrovia odviedli Izraelitov do zajatia a urobili koniec severnej ríši r. 722 pr. Kr.)
11Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino. 12Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom. 13Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe. (*) (Júdsko malo tiež styky s Asýrskom a prevzalo aj jeho modloslužbu; pozri 2 Kr 16,7 n.; Iz 7; 2 Kr 21; Jer 2,18.) 14Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno, (*) (Po páde Asýrskej ríše nadviazalo Júdsko styky s Babyloncami.) 15opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. 16Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. (*) (Biblia nám zachovala len správu o posolstve Sedekiáša: Jer 29,3; 51,59.) 17Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša. 18Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry. 19Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine. 20Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov. (*) (Porov. 16,26; Jer 5,8.) 21Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.
22Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán. 23Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch. (*) (O Pekode pozri pozn. k Jer 50,21. Na klinopisných pamiatkach sa tento kmeň volá Puqúdu. – Soa a Koa, podľa klinopisných nápisov Sutu a Kutu, boli provincie východne od rieky Tigris. Tieto národy boli všetky zastúpené v babylonskom vojsku.) 24A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 25Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň. (*) (Asýrovia a Babylonci často okypťovali vojnových zajatcov.) 26Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety. 27Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt. 28Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša! 29Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá. 30Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami. 31Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich. 32Toto hovorí Pán, Jahve:
Kalich svojej sestry budeš piť,
hlboký a široký,
na hanbu a na posmech ti bude,
mnoho vojde do neho.
Opojením, žalosťou sa preplníš.
Je to kalich hrôzy, zdesenia,
kalich tvojej sestry Samárie.
Piť ho budeš až do dna,
jeho črepy budeš hrýzť,
svoje prsia roztrháš;
lebo som hovoril ja;"
výrok Pána, Jahveho.
35Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!"
36Pán mi povedal: "Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti: 37že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm. (*) (K ľudským obetám pozri pozn. k 16,20 n.) 38I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty. 39Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome. (*) (Dotyk mŕtvoly znečisťoval Izraelitu na sedem dní, za ten čas nesmel vkročiť do chrámu (Nm 19,11 n.). Vražda, ktorej sa na vlastných deťoch dopustili, prirodzene len zväčšovala nečistotu.) 40Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi. (*) (Znovu sa vyčíta Samárii a Jeruzalemu spojenectvá s cudzincami. Dokonca obetovali modlám kadidlo, aké sa na profánne ciele nesmelo upotrebiť; Ex 30,34–38.) 41Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej. 42Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny. 43Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy. (*) (Podávame preklad LXX. Dnešný hebrejský text je nejasný. Vulg tiež nejasne znie: "vtedy som povedal tej, čo sa zodrala v cudzoložstvách: Či aj táto bude teraz hromadiť svoje necudnosti?") 44Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe. 45Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách. (*) (Pozri 16,38.) 46Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži! (*) (Pozri pozn. k 16,40 a porov. Dt 22,21–24.)