Ez4-24

Symbolické úkony o pohrome Izraela, hl. 4 - 5

Obliehanie Jeruzalema. - 1Ty však, syn človeka, vezmi si tehlu, polož si ju pred seba a vyry do nej mesto Jeruzalem. (*) (V Babylone písali na mäkké tehly alebo hlinené tabuľky, ktoré potom dali usušiť, aby písmo bolo trváce. Na takúto tehlu mal Ezechiel načrtnúť obliehanie Jeruzalema.) 2Postav proti nemu obľahnutie, vymuruj proti nemu val, nahromaď proti nemu násyp, postav proti nemu tábory a umiestni proti nemu dookola barany. (*) (Útočné barany boli brvná, ktorými búrali múry opevnených miest.) 3A ty si vezmi železnú misu a polož ju ako železný múr medzi seba a medzi mesto, tvár si upevni proti nemu, nech je v obliehaní. Obliehaj ho, to je znamenie pre dom Izraela. (*) (Ezechiel predstavuje Boha; železná misa, ktorú mal postaviť medzi mesto a seba, zvýrazňuje, že medzi Bohom a národom je železný múr, ktorý postavil národ svojimi hriechmi (porov. Iz 59,2).)

Doba zajatia. - 4Potom si ľahni na ľavý bok a polož naň hriechy Izraelovho domu, nes ich hriech podľa počtu dní, cez ktoré budeš na ňom ležať. 5A ja ti určím roky ich hriechov podľa počtu dní, tristodeväťdesiat dní, cez ktoré budeš niesť hriech Izraelovho domu. 6A keď to ukončíš, ľahni si druhý raz, na pravý bok, a nes štyridsať dní hriech Júdovho domu; za každý rok som ti určil deň. 7Upriam svoju tvár proti obliehanému Jeruzalemu a s obnaženým ramenom prorokuj proti nemu. 8A hľa, ja hodím na teba povrazy, že sa neobrátiš z boka na bok, kým nedoplníš dni svojho obliehania. (*) (Ďalším náznakovým úkonom mal Ezechiel predpovedať, ako dlho bude trvať zajatie pre severné, Izraelské kráľovstvo a pre južné, Júdske. Ležaním na ľavom boku naznačoval prorok, ako dlho bude trvať trest zajatia Severnej ríše. Každý deň ležania značil rok trestu. Trest tejto ríše mal trvať 390 alebo podľa LXX len 190 rokov. Na pravej strane ležal prorok len 40 dní, trest Júdu mal podľa toho trvať 40 rokov. 40 je symbolické číslo pre dni utrpenia, napr. 40 dní potopy alebo 40 rokov exodu. Teda udanie rokov u Ezechiela je len približné a zaokrúhlené.)

Hlad a smäd. - 9Ty si vezmi pšenicu, jačmeň, bôb, šošovicu, proso a rascu, daj to všetko do jednej nádoby a priprav si z toho chlieb. Toľko dní, koľko budeš ležať na svojom boku - tristodeväťdesiat dní -, budeš z neho jesť. 10Tvoj pokrm, ktorý máš jesť, nech je podľa váhy, dvadsať šeklov na deň; z času na čas ho máš jesť. 11A vodu máš piť podľa miery, šestinu hinu; z času na čas ju budeš piť. 12Budeš ho jesť ako jačmenný osúch a budeš ho piecť pred ich očami na ľudskom výkale."

13I riekol Pán: "Podobne budú jesť synovia Izraela svoj znečistený chlieb medzi národmi, medzi ktoré ich roztratím." 14Vtedy som povedal: "Ach Pane, Jahve, veď moja duša nebola nikdy znečistená, zdochlinu a čo roztrhala zver, som nejedol od svojej mladosti až doteraz a skazené mäso mi nevošlo do úst." 15I riekol mi: "Pozri, určujem ti hovädzí trus miesto ľudského výkalu, na ňom si pripravíš pokrm." 16I riekol mi: "Syn človeka, hľa, ja zlomím v Jeruzaleme oporu chleba, takže chlieb budú jesť podľa váhy a s úzkosťou a vodu budú piť podľa miery a s hrôzou; 17aby boli žiadostiví chleba i vody, budú rad radom hynúť a pre svoj hriech sa budú scvrkávať. (*) (Pokrmom a nápojom, ktorý má pri svojich náznakových úkonoch požívať, bude prorok zvýrazňovať biedu národa pri obliehaní mesta a v zajatí. Izraeliti mali zakázané siať na jednu roľu miešané zrno (Lv 19,19; porov. Dt 22,9–11). Isteže mali aj zakázané pripravovať chlieb z miešanej múky. Ezechiel mal primiešať aj múku zo strukovín, z ktorých sa chlieb nepekával. Počas obliehania a zajatia (LXX aj tu číta 190) bude taká bieda, že sa nebudú prizerať, aký chlieb jedia. No ani takého chleba nebude nadostač. 20 šeklov je 327 g. 1/6 hinu, asi 1 liter vody, je v Palestíne málo, tam pre horúčavy spotrebuje telo viac vody. Osúch upečený pod popolom z uschnutého ľudského výkalu bol naozaj odporný. Ezechiel bol kňazom, preto sa zhrozil každej rituálnej nečistoty. – Keď Pán vidí, aký je prorok zronený, zmierni svoj príkaz a dovoľuje mu osúch piecť na ohni zo suchého hovädzieho trusu. – Kým obliehaní majú chlieb, vydržia, pokrm im je oporou. Ale Boh v Jeruzaleme zlomil túto oporu (doslovne: "palicu") chleba, v meste bude neslýchaný hlad a smäd; porov. Jer 19,9; Nár 1,11.19; 2,11.12.20; 4,3 n.; 5,4.9.)

Vlasy. Národ zahynie. - 1Ty však, syn človeka, vezmi si ostrý meč, vezmi ho ako holičskú britvu a pretiahni si ho po hlave a po brade! Potom si vezmi váhu a rozdeľ ich! 2Tretinu spáľ na ohni uprostred mesta, keď sa naplnia dni obliehania; tretinu vezmeš a budeš ťať okolo nej mečom, tretinu však roztras do vetra a vytasím meč za nimi. 3Ale vezmi odtiaľ trochu a zaviaž ich do okraja svojho rúcha! 4A ešte aj z nich vezmi, hoď ich doprostred ohňa a spáľ ich v ohni; odtiaľ vyjde oheň na celý Izraelov dom. (*) (Vlasy a bradu pokladali za ozdobu mužského tela; ich odstránenie je pre muža potupou (2 Sam 10,4.5). Obrazne sa odstránením vlasov naznačuje odstránenie obyvateľstva. Z roztratených vlasov čiastočku má si zaviazať do okraja rúcha, zo zajatcov sa čiastka zachráni. No ani tí neostanú všetci, aj po zajatí ešte prídu na národ tresty.)

5Toto hovorí Pán, Jahve: To je Jeruzalem. Do stredu národov som ho položil a okolo neho sú krajiny. 6Ale vzbúril sa proti mojim právam, horší chcel byť od pohanov a proti mojim zákonom viac než krajiny, ktoré sú okolo neho. Áno, pohrdli mojimi právami a mojimi zákonmi, nechodia podľa nich. 7Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste sa búrili viac ako národy, ktoré sú okolo vás, podľa mojich príkazov ste nechodili a moje práva ste nespĺňali, ani len podľa práv národov, ktoré sú okolo vás, ste nekonali, (*) (Národ izraelský nezachoval pravému Bohu ani takú vernosť, akú pohanské národy zachovávali svojim modlám; porov. Jer 2,10 n.) 8preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, aj ja som proti tebe a budem prevádzať práva uprostred teba pred očami národov. 9A pre tvoje ohavnosti urobím s tebou, čo som neurobil a čomu podobné viac neurobím. 10Preto budú otcovia u teba jesť synov a synovia si budú jesť otcov. Prevediem u teba súdy a všetky tvoje zvyšky roztrúsim do všetkých vetrov. (*) (Porov. Nár 1,11.19; 2,12.20; 4,3–4.10.) 11Preto ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, pretože si rozličnými svojimi ošklivosťami a rozličnými svojimi ohavnosťami poškvrnil moju svätyňu, budem rezať i ja, oko sa mi nezľutuje a nebudem ani ja šetriť. (*) (Izraeliti aj chrám Pánov zneuctili modloslužbou; 2 Kr 21,4–5; Jer 7,30; 11,15; 23,11; 32,34.) 12Tretina z teba umrie na mor a od hladu budú hynúť uprostred teba, tretina bude padať okolo teba pod mečom a tretinu roztrúsim do všetkých vetrov a vytasím za nimi meč. 13Vyvŕši sa môj hnev a zápal si na nich utíšim, vypomstím sa tak, že budú vedieť, keď na nich vyplním svoj zápal, že ja, Pán, som hovoril. 14A pred očami všetkých, ktorí prechádzajú, obrátim ťa na púšť a na potupu medzi národmi, ktoré sú okolo teba. 15Budeš potupou a výsmechom, výstrahou a hrôzou pre národy, ktoré sú okolo teba, keď prevediem proti tebe súdy v hneve a zápale a zápalistom karhaní. Ja, Pán, som hovoril. 16Keď vyšlem proti nim zlé strely hladu, ktoré budú na záhubu a ktoré vyšlem, aby som vás vyhubil, sústredím proti vám hlad a zlomím vám oporu chleba. 17Pošlem proti vám hlad a záškodnú zver a vyľudnia ťa: mor a krv prejde cez teba a privediem proti tebe meč. Ja, Pán, som hovoril."

Proti vrchom Izraela, hl. 6

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár proti vrchom Izraela a prorokuj proti nim. (*) (Modloslužbe sa Izraeliti oddávali najviac na vrchoch.) 3A povedz: Vrchy Izraela, čujte slovo Pána, Jahveho! Toto hovorí Pán, Jahve, vrchom a kopcom, riečištiam a údoliam: Hľa, ja privediem na vás meč a znivočím vaše výšiny! 4Vaše oltáre spustnú, vaše chamány sa dolámu a vašich pozabíjaných pohádžem pred vaše modly. (*) (O chamánoch pozri pozn. k Iz 17,8.) 5Mŕtvoly synov Izraela položím pred vaše modly, vaše kosti roztrúsim okolo vašich oltárov. (*) (Bude to potupa pre modly, ktoré sa prítomnosťou mŕtvol zneuctia, pre mŕtvych to zas bude potupa preto, lebo ostanú nepochovaní.) 6Vo všetkých vašich sídliskách sa vám porúcajú mestá a spustnú výšiny. Aby spustli a zahynuli vaše oltáre, dolámu sa a zhynú vaše modly, porozbíjané budú vaše chamány a zotreté vaše diela. 7Zabíjaní budú padať vo vašom strede a budete vedieť, že ja som Pán.

8A keď budete mať medzi národmi takých, čo unikli meču, keď vás roztratím do krajín, 9spomenú si vaši uniknutí na mňa medzi národmi, kde sú zajatí, lebo zlomím ich smilné srdce, ktoré odpadlo odo mňa, aj ich oči, ktoré smilnili s modlami. Sami sebe sa budú hnusiť pre zločiny, ktoré popáchali, pre všetky svoje ohavnosti. (*) (Pozri pozn. k Jer 2,19.) 10I budú vedieť, že ja som Pán a nie nadarmo som povedal, že dopustím na nich toto nešťastie."

11Toto hovorí Pán, Jahve: "Tlieskaj rukami, dupkaj nohami a vrav: »Ach!« pre všetky zločinné ohavnosti Izraelovho domu, ktorý padne pod mečom, od hladu a na mor. 12Kto je ďaleko, zomrie na mor, kto je blízko, padne pod mečom a kto zostane a bude obliehaný, zomrie od hladu. Vyplním na nich svoj hnev. 13I budete vedieť, že ja som Pán, keď budú vaši zabití medzi vašimi modlami okolo vašich oltárov na každom vysokom kopci a na všetkých hrebeňoch vrchov, pod každým zeleným stromom a pod každou hustolistou terebintou, na mieste, kde svojim modlám poskytovali ľúbeznú vôňu. (*) (K modlárskym miestam, ktoré sa tu vypočítavajú, pozri Dt 12,2.3; 1 Kr 14,23; 2 Kr 16,4; 2 Krn 28,4; Jer 3,6; Oz 4,6.) 14Vystriem proti nim svoju ruku, krajinu obrátim na pustatinu a púšť od stepi po Deblatu po všetkých ich bydliskách. Budú teda vedieť, že ja som Pán." (*) ("Stepi" boli v južnej časti Júdska. Miesto označené menom Deblata nie je známe. Ale už sv. Hieronym sa správne domnieval, že je tu len pravopisná chyba a treba čítať Reblatu, vlastne Reblu; pozri pozn. k 23,33.)

Príde koniec, hl. 7

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty, syn človeka, (hovor): Toto vraví Pán, Jahve, Izraelovej krajine: Koniec prichádza, prichádza koniec na štyri končiny krajiny. (*) (Izraelova krajina tu označuje Júdske kráľovstvo; Izrael (Jakub) bol praotcom aj kmeňa Júda. – Štyri končiny značia celú krajinu.) 3Teraz prichádza koniec na teba, nuž vyšlem proti tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 4Oko sa mi nezmiluje nad tebou a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba i dozviete sa, že ja som Pán.

5Toto hovorí Pán, Jahve: Nešťastie, pozri, jediné nešťastie prichádza. 6Koniec prichádza, prichádza koniec, prebudil sa proti tebe, hľa, prichádza! 7Dovršuje sa tvoja skaza, obyvateľ krajiny, prichádza čas, blízo je deň lomozu, a nie jasania na vrchoch. 8Teraz zblízka vylejem na teba svoj zápal a vyplním na tebe svoj hnev, posúdim ťa podľa tvojich ciest a uvalím na teba všetky tvoje ohavnosti. 9Moje oko sa nezmiluje a nebudem šetriť, ale uvalím na teba tvoje cesty a tvoje ohavnosti budú uprostred teba. Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, ktorý bije.

10Hľa, deň! Hľa, prichádza! Vychádza osud(?), kvitne prút, klíči namyslenosť! (*) (Prút je nepriateľ. Prút už kvitne, čoskoro prinesie ovocie: trest pre Jeruzalem. Ináč však tieto verše sú porušené.) 11Násilie vzrástlo na prút zločinu. Nič nie je z nich ani z ich majetku, ani z ich lomozu. Nič skvelého na nich niet. 12Prichádza čas, blíži sa deň; kto kupuje, nech sa neteší, a kto predáva, nech nežiali, lebo hnev je nad celým jeho zástupom. (*) (Tu sa myslí na dedičný nemovitý majetok, ktorý smel Izraelita predať len z núdze, preto vždy žialil, keď ho predával; no na každý 50. rok, t. j. na rok jubilejný, dostal sa takýto majetok bezplatne naspäť pôvodnému majiteľovi alebo jeho dedičom. Zajatie, do ktorého idú Izraeliti, nebude krátke; ak ten, čo svoj majetok predal, bude ešte aj v jubilejnom roku nažive, bude ešte v zajatí.) 13Veď ten, čo predal, nevráti sa k predanej veci, i keď ešte bude nažive, lebo proroctvo proti celému jeho zástupu neodstúpi. Zločinom si nik neposilní život.

14Trúbte na trúbu a zbrojte všetko, jednako niet, kto by šiel do boja, pretože môj hnev je nad celým jeho zástupom. 15Meč je vonku, mor a hlad vnútri. Kto je v poli, zomrie pod mečom, a kto je v meste, pohltí ho hlad a mor. 16Ak uniknú z nich zachránenci, budú na vrchoch ako hrkútajúce holuby, pomrú všetci, každý pre svoj hriech. (*) (O hrkútajúcich holuboch pozri pozn. k Iz 59,11.) 17Všetky ruky ovisnú a všetky kolená sa roztečú ako voda. 18Opášu sa vrecovinami a pokryje ich hrôza; na každej tvári bude hanba a na každej hlave plešina. (*) (Žinenky (vrecoviny) a plešina, ostrihané vlasy, boli znakom smútku a pokánia.) 19Svoje striebro vyhodia na ulicu, ich zlato sa obráti na nečistotu. Ich striebro a zlato nevládze ich zachrániť, v deň Pánovho hnevu si (ním) nezasýtia dušu a nenaplnia vnútornosti. Lebo im bolo osídlom na hriech, 20jeho ozdobný skvost obrátili na pýchu, robili z neho svoje ohavné obrazy a svoje ošklivosti, preto im ho obrátim na nečistotu. 21A vydám ho za korisť do ruky cudzincov a zločincov zeme ako plen, aby ho znesvätili. 22Odvrátim si od nich tvár a znesvätím môj skvost. Lúpežníci vniknú doň a znesvätia ho. (*) ("Skvost Pánov" je chrám jeruzalemský.) 23Urob reťaz! Veď zem je preplnená vinou krvi a mesto je plné násilia! (*) (Reťaz zvýrazňuje zajatie.) 24Privediem najhoršie z národov a zaujmú im domy. Urobím koniec pýche mocných a ich svätyne budú zneuctené. 25Príde úzkosť. Budú hľadať pokoj, ale nebude ho. 26Príde nešťastie za nešťastím a chýr za chýrom. Budú hľadať videnie u proroka, kňaz stratí zákon a starec radu. 27Kráľ bude smútiť, knieža sa oblečie do hrôzy a ruky pospolitého ľudu sa budú triasť. Naložím s nimi podľa ich ciest a podľa ich pokračovania ich budem súdiť, i dozvedia sa, že ja som Pán."

Vina a trest Jeruzalema, hl. 8 - 11

Modlárstvo v hlavnom meste. - 1Stalo sa v šiestom roku, v šiestom mesiaci, piaty deň mesiaca, keď som sedel vo svojom dome a júdski starci sedeli predo mnou, že sa tam vzniesla nado mňa ruka Pána, Jahveho. 2I videl som, hľa, podoba, ktorá vyzerala ako človek. Oddola toho, čo vyzeralo ako jeho pás, bol oheň a od jeho pása nahor vyzeralo ako žiara, ako vzhľad lesklého kovu. (*) (I teraz sa Pán zjavuje Ezechielovi v tej podobe ako vo videní, keď ho povolal za proroka, 1,27 n.) 3A vystrel čosi ako ruku a uchopil ma za šticu hlavy, nato ma duch zdvihol medzi nebo a zem a zaviedol ma v Božích videniach do Jeruzalema, ku vchodu vnútornej brány, ktorá hľadí na sever, kde bola postavená socha žiarlivosti, (ktorá vzbudzuje žiarlivosť). 4A hľa, bola tam sláva Izraelovho Boha, podobne ako som videl v údolí. 5I riekol mi: "Syn človeka, zdvihniže si oči smerom na sever!" Zdvihol som oči smerom na sever a hľa, severne od oltárnej brány, vo vchode bola spomenutá socha žiarlivosti. 6I riekol mi: "Syn človeka, či vidíš, čo oni vystrájajú? Veľké ohavnosti sú to, čo tu vystrája Izraelov dom, takže sa vzdialim od svojej svätyne. Ale ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti." (*) (Duch postavil Ezechiela k severnej bráne, ktorá viedla z vonkajšieho chrámového nádvoria do vnútorného, blízko miesta, kde kráľ Manasses dal postaviť sochu falošného božstva (2 Kr 21,7; 2 Krn 33,7). Socha sa volá sochou žiarlivosti, lebo Izraeliti, keď sa jej klaňali, páchali nevernosť voči Pánovi (porov. pozn. k Iz 50,1), a tak vzbudzujú jeho žiarlivosť. O sláve Pánovej pozri 1,1 n. a 3,22 n.)

7I zaviedol ma ku vchodu nádvoria a zazrel som v múre akúsi dieru. 8Vtom mi riekol: "Vlom sa cez múr!" Nato som sa vlámal cez múr a hľa bol tam akýsi vchod! 9Vtedy mi riekol: "Vojdi a pozri zločinné ohavnosti, ktoré tam robia!" 10Vošiel som teda, poobzeral som sa a hľa, rozličné zobrazenia plazov a zvierat - ošklivosti - a rozličné modly domu Izraela boli zôkol-vôkol vyryté do múru. 11Pred nimi stálo sedemdesiat starcov Izraelovho domu, prostred ktorých bol Jezoniáš, syn Safanov. Každý mal v ruke kadidelnicu i vznášala sa vôňa kotúča z kadidla. 12I riekol mi: "Či vidíš, syn človeka, čo robia starci Izraelovho domu v tme, každý vo svojej obrazovej izbe? Veď hovoria: »Pán nás nevidí. Pán opustil krajinu.«"

13I riekol mi: "A ešte ďalej uvidíš veľké ohavnosti, ktoré títo vystrájajú." 14I zaviedol ma ku vchodu brány Pánovho chrámu, ktorá ležala na sever, a hľa, sedeli tam ženy, ktoré oplakávali Tamúza. (*) (Tamúz (Tammúz), milenec bohyne Ištar, bol bohom jarného ožívania. Predstavovali si, že Tamúz koncom každej jari zostupuje do podsvetia. V štvrtom mesiaci babylonského a hebrejského kalendára, ktorý sa podľa toho božstva tiež volal tamúz (tammúz), oplakávali ženy jeho zmiznutie. Jeho kult prenikol aj na západ, kde ho uctievali pod menom Adonis.) 15Vtedy mi riekol: "Či vidíš, syn človeka? Ešte uvidíš od týchto väčšie ohavnosti." 16Nato ma zaviedol do vnútorného nádvoria Pánovho chrámu a hľa, pri vchode do Pánovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom bolo zo dvadsaťpäť mužov chrbtom k Pánovmu chrámu a tvárou na východ. A títo sa smerom na východ klaňali slnku. (*) (Miesto medzi chrámovou predsieňou a oltárom bolo jedno z najsvätejších miest chrámu. Pritom sa museli obrátiť tvárou na východ, takže k veľsvätyni, kde nad archou zmluvy sídlil Pán, boli obrátení chrbtom.) 17"Či vidíš, syn človeka? Či je Júdovmu domu primálo robiť ohavnosti, ktoré tu robia, že (ešte aj) zem zaplňujú násilenstvom a opätovne ma popudzujú? Pozri, i konár si dávajú k nosu! (*) (Nevieme, čo sa rozumie výrazom "konár si dávajú k nosu".) 18Nuž aj ja budem konať v hneve, nezmiluje sa mi oko a nebudem šetriť a hoci mi budú veľkým hlasom volať do uší, nevyslyším ich."

Usmrtenie obyvateľov mesta. - 1Vtedy mi veľkým hlasom takto volal do uší: "Priblížil sa čas navštívenia mesta (a každý má v ruke nástroj ničenia)." (*) (Slová v zátvorke dostali sa sem z nasledujúceho verša.) 2A hľa, prichádzalo šesť mužov cestou od Hornej brány, ktorá hľadí na sever, a každý mal v ruke hubiaci nástroj! Medzi nimi bol však muž oblečený do plátna a za pásom mal pisárske náčinie. Prišli a postavili sa pri kovovom oltári. (*) (Kovový oltár bol východne od chrámovej stavby vo vnútornom nádvorí.) 3Sláva Pána Izraela sa zdvihla sponad cherubov, kde bola, k prahu domu. Vtom zavolal mužovi, oblečenému do plátna, ktorý mal za pásom pisárske náčinie. 4A Pán mu povedal: "Prejdi cez mesto, cez Jeruzalem, a urob značku Tau na čelá mužov, ktorí vzdychajú a jajkajú nad rozličnými ohavnosťami, ktoré sa uprostred neho dejú." (*) (Tau je posledné písmeno hebrejskej abecedy a v starom hebrejskom písme, ktorým sa za čias Ezechiela písalo, malo podobu ležiaceho kríža (kríž sv. Ondreja).) 5Tamtým však riekol tak, že som to počul: "Prejdite za ním po meste a zabíjajte! Nech sa vám oko nezmiluje a nešetrite. 6Starca, mladíka a pannu, dieťa a ženy zabíjajte až po vyničenie! Ale nedotknite sa nikoho, kto má na sebe Tau! Začnite pri mojej svätyni!" Začali teda mužmi, starcami, ktorí boli pred domom. 7I riekol im: "Poškvrňte dom a naplňte nádvorie zabitými! Choďte!" Išli teda a zabíjali v meste. (*) (Pán sám káže mŕtvolami znesvätiť chrám, ktorý opúšťa.) 8Keď oni zabíjali a (iba) ja som ostal, padol som na tvár, volal som a vravel: "Ach Pane, Jahve, či vyničíš všetok zvyšok Izraela, keď vylievaš svoj hnev na Jeruzalem?" 9Nato mi riekol: "Hriech Izraela a Júdu je nadmieru veľký, krajina je presiaknutá krvou a mesto je plné neprávosti. Veď hovoria: »Pán opustil krajinu« a: »Pán nevidí.« 10Nuž ani moje oko sa nezľutuje a nebudem šetriť, ich počínanie im uvalím na hlavu." 11Vtom hľa, človek odiaty plátnom, ktorý mal pero za pásom, podal hlásenie: "Urobil som, ako si mi rozkázal."

Vypálenie mesta. - 1Potom som zazrel, že na oblohe, ktorá bola nad hlavou cherubov, ukázalo sa nad nimi čosi ako kameň zafír, čo sa na výzor podobalo trónu. 2I riekol mužovi, oblečenému do plátna: "Choď medzi kolesá pod cherubínmi a vezmi spomedzi cherubínov plné priehrštie žeravého uhlia a rozsyp to na mesto!" Odišiel teda pred mojimi očami. 3Cherubíni však stáli napravo od domu, keď ten muž vstúpil, a oblak zaplňoval vnútorné nádvorie. 4Vtom sa Pánova sláva zdvihla sponad cherubínov na prah domu, dom sa zaplnil oblakom a nádvorie bolo plné lesku Pánovej slávy. (*) (Oblak je znak Božej prítomnosti.) 5A šelest krídel cherubov bolo počuť až na vonkajšie nádvorie podobne hlasu všemohúceho Boha, keď hovorí. 6A keď rozkázal človekovi, oblečenému do plátna: "Vezmi oheň spomedzi krútňavy, spomedzi cherubínov!", on išiel a zastal pri kolese. 7Vtedy cherub vystrel ruku spomedzi cherubov k ohňu, ktorý bol medzi cherubmi, nabral a dal do priehrštia tomu, čo bol oblečený do plátna. On vzal a odišiel. 8A na cheruboch pod ich krídlami sa zjavila podoba ľudskej ruky. 9Pozeral som a hľa, pri cheruboch boli štyri kolesá, po jednom kolese pri každom cherubovi, výzor kolies však bol ako lesk drahokamu tarzis. 10Čo do výzoru mali všetky štyri rovnakú podobu, akoby bolo koleso v kolese. 11Keď išli, išli na štyri strany, pri pohybe sa neobracali, ale ktorým smerom sa obrátilo predné, išli za ním, neobrátili sa pri pohybe. 12A celé ich telo, ich chrbty, krídla aj kolesá boli dookola plné očí (pri svojich štyroch kolesách). (*) (Opisujú sa kolesá nebeského zjavu ako v 1,15 n. Nové je tu, že nielen kolesá, ale aj cherubi sú posiati očami.) 13Kolesá však boli pred mojimi ušami nazvané Krútňava. 14Každý mal štyri tváre: prvá tvár, tvár cheruba, druhá tvár, tvár človeka, tretia tvár leva a štvrtá tvár orla. (*) (Opisovač sa tu zrejme pomýlil, miesto "tvár býka" (pozri 1,10) je tu "tvár cheruba". V LXX verš chýba.) 15Vtom sa cherubi zdvihli: bola to tá živá bytosť, ktorú som videl pri rieke Chobar. 16Keď cherubi išli, išli popri nich aj kolesá, a keď si cherubi zdvihli krídla, aby sa vzniesli zo zeme, kolesá sa neobrátili od ich boku. 17Keď tí zastali, zastali, keď sa vzniesli, vzniesli sa s nimi, pretože v nich bol duch živej bytosti. (*) (Pozri 1,19–21.) 18Tu Pánova sláva opustila prah domu a zastala nad cherubmi. 19Nato si cherubi zdvihli krídla a pred mojimi očami sa pri odchode vzniesli zo zeme, podobne s nimi aj kolesá, a zastali pri vchode východnej brány Pánovho domu a odhora nad nimi bola sláva Izraelovho Boha. 20To bola živá bytosť, ktorú som videl pod Izraelovým Bohom pri rieke Chobar, a dozvedel som sa, že sú to cherubi. 21Po štyri tváre mal každý a každý štyri krídla, pod krídlami však mali čosi ako ľudské ruky. 22A čo do podoby ich tvárí, boli to tváre, ktoré som videl pri rieke Chobar, (ich tváre aj ich samých). Každý šiel smerom svojej tváre.

Trest vodcov Júdu. - 1Potom ma duch zdvihol a zaviedol k východnej bráne Pánovho domu, ktorá hľadí na východ, a hľa, pri vchode do brány bolo dvadsaťpäť mužov. Medzi nimi som videl Jezoniáša, syna Azurovho, a Feltiáša, syna Banaiášovho, kniežatá ľudu. (*) (O Jezoniášovi a Feltiášovi vieme iba to, čo tu píše o nich Ezechiel.) 2I riekol mi: "Syn človeka, toto sú mužovia, ktorí zamýšľajú zlo a dávajú zlé rady v tomto meste. 3Oni hovoria: »Či domy neboli postavené nedávno? Ono je hrniec a my sme mäso.« (*) (Radcovia ubezpečujú ľud a mesto, že sa mu nič nemôže stať, veď domy, zrúcané pri doterajších nepriateľských útokoch, sú znovu postavené. Mesto je pevné, sú v ňom bezpeční, ako je mäso v hrnci, ktorý býva z ohňovzdornej hmoty, aby chránil mäso pred zhorením.) 4Preto prorokuj proti nim, prorokuj, syn človeka!" 5Vtom dopadol na mňa Pánov duch a povedal mi: "Hovor: Toto hovorí Pán: Takto hovoríte, dom Izraelov, ale ja poznám, čo vám vystupuje do ducha. 6Mnohých ste povraždili v tomto meste a jeho ulice ste zaplnili zabitými. 7Nuž takto hovorí Pán, Jahve: Vami pozabíjaní, ktorých ste v ňom naukladali, sú to mäso a ono je hrniec, vás však z neho vyvediem. (*) (Pozri pozn. k veršu 3. Jeruzalem bude bezpečným útočišťom len pre tých, čo sú mŕtvi.) 8Bojíte sa meča, nuž privediem na vás meč, hovorí Pán, Jahve. 9I vyvediem vás z jeho stredu, dám vás do ruky cudzincov a podrobím vás súdu. 10Pod mečom padnete, na hranici Izraela vás budem súdiť i dozviete sa, že ja som Pán. (*) (Jeremiáš píše (Jer 39,6, porov. 52,9–11), že Nabuchodonozor po páde Jeruzalema súdil a popravil júdskych veľmožov v Reble, ktorá bola naozaj blízko izraelských hraníc. Pozri pozn. k 2 Kr 23,33.) 11Ono vám nebude hrncom a vy nebudete v ňom mäsom, na hranici Izraela vás budem súdiť. 12I budete vedieť, že ja som Pán podľa ktorého zákonov ste nechodili a moje právo ste nezachovávali, ba konali ste podľa práva národov, ktoré sú okolo vás."

13A kým som prorokoval, stalo sa, že Feltiáš, syn Banaiášov, zomrel. Vtedy som padol na tvár, volal som veľkým hlasom a povedal som: "Ach, Pane, robíš koniec zvyškom Izraela?"

Milosť pre zvyšky. - 14Potom prehovoril Pán ku mne takto: 15"Syn človeka, tvoji bratia, (tvoji bratia), mužovia z tvojho príbuzenstva a celý Izraelov dom spolu sú tí, o ktorých hovoria obyvatelia Jeruzalema: »Ďaleko sú od Pána, nám sa dostala krajina do vlastníctva.« 16Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Áno, vzdialil som ich medzi národy, áno, roztratil som ich po krajinách a máličko som im bol svätyňou v krajinách, do ktorých išli. 17Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Pozbieram vás spomedzi národov, zhromaždím vás z krajín, po ktorých ste roztratení, a dám vám izraelskú zem. 18Vojdú ta a odstránia z nej všetku jej ošklivosť a všetku jej ohavnosť. 19Vtedy im dám jednotné srdce a jednotného ducha vložím do ich vnútra. Odstránim z ich tela srdce kamenné a dám im srdce z mäsa, 20aby kráčali podľa mojich príkazov, zachovávali moje práva a konali podľa nich. Aby boli mojím národom a ja aby som bol ich Bohom.

21Ale tým, ktorých srdce ide za ošklivosťami a ohavnosťami, uvalím na hlavu ich konanie," hovorí Pán, Jahve. (*) (Izraeliti, ktorí boli ešte vo vlasti, opovrhovali tými, čo už boli v zajatí, či to boli príslušníci Severnej, či Južnej ríše. Mysleli si, že Boh zavrhol len ich; oni naopak stali sa pánmi celej zasľúbenej zeme. Preto Boh utešuje zajatcov, že sa aj zvyšky z nich vrátia do vlasti a po návrate už nebudú medzi nimi roztržky.)

Koniec videnia. - 22Nato si cherubíni zdvihli krídla a kolesá zároveň, Pánova sláva však bola na nich odhora. 23Potom sa Pánova sláva vzniesla sponad stredu mesta a zastala nad vrchom, ktorý je východne od mesta. (*) (Vrch, ktorý je východne od Jeruzalema, je hora Olivová. Katolícki exegéti (Knabenbauer, Heinisch) k tomuto miestu podotýkajú, že hora Olivová naozaj videla slávu Pánovu. Tam ohlásil neskoršie Ježiš Kristus skazu mesta, odtiaľ vchádzal na Kvetnú nedeľu do Jeruzalema a odtiaľ vystupoval do neba.) 24Vtedy ma uchopil duch a zaviedol ma vo videní, v Pánovom duchu, do Chaldejska k zajatcom. Potom sa videnie, ktoré som videl, vzdialilo odo mňa. 25I rozpovedal som zajatcom všetky Pánove slová, ktoré mi zjavil.

Dva nové úkony, 12,1 - 20

1. Odchod do zajatia

1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, bývaš uprostred odbojného domu, ktorí majú oči na videnie, no nevidia, uši na počúvanie, no nepočujú, pretože sú odbojný dom. 3Ty však, syn človeka, zhotuj si zajatecký výstroj a sťahuj sa vo dne pred ich očami. Presťahuješ sa pred ich očami zo svojho miesta na miesto iné, azda uvidia, hoci sú odbojný dom. 4Svoj výstroj, výstroj zajatca, vynesieš vo dne pred ich očami, sám však vyjdeš pred ich očami večer, ako odchádza zajatec. 5Pred ich očami si prebor múr a vyjdi tadiaľ. 6Pred ich očami nes na pleci, vyjdi za tmy, tvár si zakry a nesmieš vidieť zem, lebo som ťa urobil znamením Izraelovho domu." 7Urobil som teda podľa rozkazu, vyniesol som vo dne svoj výstroj, podobný zajateckému výstroju a večer som si rukou preboril múr; za tmy som vyšiel a niesol som to pred ich očami.

8Potom ráno prehovoril Pán ku mne takto: 9"Syn človeka, či ti dom Izraela, dom odbojný, nehovoril: »Čože ty robíš?« 10Povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Kniežaťu v Jeruzaleme patrí tento výrok a celému Izraelovmu domu, ktorý je uprostred neho. 11Povedz: Ja som vaším znamením. Ako som robil ja, tak sa naloží s nimi; do vyhnanstva, do zajatia pôjdu. 12A knieža, ktorý je medzi nimi, pôjde s naloženými plecami, vyjde za tmy a prelomí múr, aby tadiaľ vyšiel, zakryje si tvár, aby okom nevidel zem. 13Ale roztiahnem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla. Zavediem ho do Babylonu, do chaldejskej krajiny, vidieť ju však nebude a tam zomrie. (*) (Kráľ Sedekiáš ušiel pri páde Jeruzalema z mesta v noci, cez bránu, ktorá bola medzi dvoma múrmi. Tento kráľov útek zobrazoval prorok, keď vychádzal zo svojho domu v noci a cez otvor, ktorý si sám preboril cez múr. Útek sa kráľovi nepodaril; chytili ho, oslepili a odviedli do Chaldejska. Tam zomrel, no jednako nevidel Chaldejskú zem (porov. Jer 39,4; 52,7.11; 2 Kr 25,4).) 14Všetkých však, ktorí sú okolo neho, jeho pomocníkov a všetky jeho oddiely rozsejem na všetky vetry a vytasím za nimi meč. 15I budú vedieť, že ja som Pán, keď ich roztratím medzi národy a rozsejem po krajinách. 16A ponechám z nich niekoľko mužov za mečom, po hlade a po more, aby porozprávali všetky svoje ohavnosti národom, medzi ktoré pôjdu, nech sa dozvedia, že ja som Pán."

2. Obliehanie

17Pán prehovoril ku mne takto: 18"Syn človeka, jedz svoj chlieb s trasením, s chvením a s úzkosťou pi svoju vodu! 19A povedz ľudu krajiny: Toto vraví Pán, Jahve, o obyvateľoch Jeruzalema v izraelskej krajine: Svoj chlieb budú jesť s úzkosťou a svoju vodu piť s hrôzou, aby zem spustla, stratila svoju hojnosť pre zločin všetkých jej obyvateľov. 20Obývané mestá sa vyprázdnia a zem bude pustá. Dozviete sa teda, že ja som Pán." (*) (Tento symbolický úkon naznačuje strach a úzkosť, v ktorej budú žiť obyvatelia Jeruzalema počas obliehania.)

O prorokoch a proroctvách, 12,21 - 14,11

Pravé proroctvá sa splnia. - 21Pán prehovoril ku mne takto: 22"Syn človeka, čože to máte v izraelskej krajine za porekadlo? Vraj: »Dni sa preťahujú a hynie každé videnie.« (*) (Mnohí z Izraelitov nechcú veriť prorokom Pánovým a uspokojujú sa posmešným porekadlom, že sa dni míňajú a proroctvá, ktorými proroci predpovedali záhubu mesta, akosi sa nespĺňajú.) 23Preto povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Urobím koniec tomuto porekadlu, nebudú ho viac užívať v Izraeli. Ba povedz im: Blížia sa dni aj slovo každého videnia. 24Lebo uprostred Izraelovho domu nebude viac daromného videnia ani pochlebníckeho veštenia. (*) (Pochlebnícke veštenia boli výroky falošných prorokov, ktorí pochlebovali ľudu a predpovedali mu samé príjemné veci.) 25Lebo ja, Pán, budem hovoriť. Aké slovo budem hovoriť, to sa splní, nebude sa viac odkladať; lebo, odbojný dom, vo vašich dňoch budem hovoriť slovo a splním ho," hovorí Pán, Jahve.

26Pán prehovoril ku mne takto: 27"Syn človeka, pozri, Izraelov dom hovorí: »Videnie, ktoré tento vidí, je na dlhé dni, on prorokuje na ďaleké časy.« 28Preto im povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Nebude sa už odďaľovať nijaké moje slovo. Slovo, ktoré budem hovoriť, sa splní," hovorí Pán, Jahve.

Proti falošným prorokom. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, prorokuj proti prorokom Izraela, ktorí prorokujú, a povedz tým, čo prorokujú zo svojho srdca: Čujte slovo Pánovo! (*) (Podľa názoru Hebrejov sídlom myslenia bolo srdce. Falošní proroci hovoria, čo si sami povymýšľali (2 Pt 1,21).) 3Toto hovorí Pán, Jahve: Beda nerozumným prorokom, ktorí idú za vlastným duchom a za tým, čo nevideli! 4Ako líšky v zrúcaninách sú tvoji proroci, Izrael. 5Nevystúpili ste do trhlín a nevymurovali ste múr okolo Izraelovho domu, aby v Pánov deň obstál v boji. (*) (Miesto toho, žeby bránili a opevňovali mesto, urýchľujú falošní proroci svojou podkopnou činnosťou jeho pád ako líšky, ktoré rozhrabávajú zrúcanisko.) 6Videli márnosť a lživú veštbu; vravia: »Toto hovorí Pán,« Pán ich však neposlal. Predsa očakávali, že potvrdí slovo. 7Či ste nevideli daromné videnia a nehovorili ste lživé veštby, keď ste vraveli: »Toto hovorí Pán,« hoci som ja nehovoril? 8Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste hovorili márnosť a videli lož, preto som, hľa, proti vám, hovorí Pán, Jahve. 9Moja ruka doľahne na prorokov, ktorí vidia márnosť a veštia lož. Nebudú v spoločnosti môjho ľudu a nebudú zapísaní do knihy Izraelovho domu, ani do krajiny Izraela nevojdú. I budete vidieť, že ja som Pán. 10Preto, hej, preto, že zaviedli môj ľud; vravia: »Pokoj!«, hoci niet pokoja. A keď on postaví múr, oni ho zatrú vakovkou. 11Povedz tým, čo zatierali vakovkou, že opadá. Bude prudký lejak, dopustím, aby padali kamenné krúpy a strhne sa búrlivý vietor; 12a hľa, múr padne. Či vám nebudú vravieť: Kdeže je vakovka, ktorú ste natierali? (*) (Zajatci si robili klamné nádeje, že sa Jeruzalemu nič nemôže stať, stavali si teda múry z piesku a hliny a falošní proroci ich utvrdzovali v týchto nádejach, zatierali múr omietkou, aby sa zdalo, že je riadny, pevný.) 13Preto takto hovorí Pán, Jahve: Vo svojej rozpálenosti rozprúdim búrlivý vietor, od môjho hnevu bude prudký lejak a od rozpálenosti kamenné krúpy na ničenie. 14I strhnem múr, ktorý ste natreli vakovkou, a zrútim ho až po zem, že sa mu obnažia základy. Padne a vy zahyniete pod ním a budete vedieť, že ja som Pán. 15Vyplním svoj hnev na múre a na tých, čo ho zatierali vakovkou, a poviem vám: Niet múru a niet ani tých, čo ho zatierali, 16prorokov, ktorí prorokovali o Jeruzaleme a videli mu videnia o pokoji, hoci pokoja nebolo, hovorí Pán, Jahve.

Proti vešticiam a čarodejniciam. - 17A ty, syn človeka, namier si tvár proti dcéram svojho ľudu, ktoré prorokujú zo svojho srdca, a prorokuj proti nim! (*) (Pozri pozn. k veršu 2. Izrael mal aj pravé, Bohom povolané prorokyne, ako boli Mária, sestra Mojžišova (Ex 15,20), Debora (Sdc 4,4), Holda (2 Kr 22,14). Tým možno vysvetliť, že boli aj také, čo sa síce vydávali za prorokyne, ale boli to len obyčajné čarodejnice.) 18Povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Beda tým, čo šijú na kĺb každej ruky obväzy a hotujú závoje na hlavu pre každý vzrast, aby ulovili duše. Lovíte duše môjho ľudu a oživujete duše pre seba? (*) (Čo boli obväzy a závoje, ktoré tu prorok spomína, nevieme. Niektorí myslia, že prorok hovorí len v prenesenom zmysle: veštice robili obväzy na každú ruku a závoje na každú hlavu, čiže veštili, čo sa komu hodilo a lahodilo.) 19Znesväcujete ma u môjho ľudu za priehrštie jačmeňa a za kúsok chleba, keď zabíjate duše, ktoré nemajú zomrieť, a oživujete duše, ktoré nemajú žiť, keď luháte môjmu ľudu, ktorý počúva lož. 20Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja som proti vašim obväzom, ktorými lovíte duše ako vtáky, a postrhávam ich z vašich ramien; a duše, ktoré ste ulovili, (duše) oslobodím ako vtáky. 21Roztrhám vaše závoje a vyslobodím svoj ľud z vašej ruky, že nebude viac korisťou vo vašej ruke. I dozviete sa, že ja som Pán. 22Pretože ste klamstvom zronili srdce spravodlivého, ktoré som ja nezronil, a upevňovali ste ruky zlosyna, aby sa nevrátil 23zo svojej cesty a neudržal sa nažive, 24preto nebudete vidieť daromnosť ani veštby viac nebudete veštiť. I vyslobodím svoj ľud z vašej ruky a dozviete sa, že ja som Pán."

Modloslužobníci u proroka. - 1Prišli ku mne mužovia zo starších Izraela a sadli si predo mňa. 2Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 3"Syn človeka, títo mužovia prijali do sŕdc svoje modly a postavili pred seba osídlo k hriechom. Nuž mám sa im dať naozaj vypytovať? 4Preto hovor s nimi a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Keď ktokoľvek z Izraelovho domu, kto prijal do srdca svoje modly a postavil pred seba osídlo k hriechu, príde k prorokovi, ja, Pán, mu odpoviem podľa množstva jeho modiel, 5aby som za srdce chytil Izraelov dom, ktorý sa mi pre svoje modly celý odcudzil. 6Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Obráťte sa, odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte si tvár od všetkých svojich ohavností! 7Lebo keď sa mi ktokoľvek z Izraelovho domu a z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, odcudzí, pripustí si do srdca svoje modly a postaví pred seba osídlo k hriechu, a potom príde k prorokovi vypytovať sa ma o sebe, ja, Pán, osobne mu dám odpoveď. (*) (Cudzinci, ktorí sa tu spomínajú, pripojili sa ešte asi v Palestíne k Izraelitom ako sluhovia, prijali aj náboženstvo svojich pánov, a potom sa spolu s nimi dostali do zajatia.) 8Proti takémuto mužovi namierim svoju tvár, urobím ho znamením a porekadlom a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. I dozviete sa, že ja som Pán. 9A ak sa prorok dá zviesť a povie niečo, ja, Pán, som zviedol toho proroka; vystriem proti nemu svoju ruku a vyhubím ho sprostred svojho ľudu. (*) (Pán nezvedie takého proroka priamo, len dopustí jeho vinu.) 10Ponesú svoju vinu; aká je vina toho, čo sa pýta, taká bude aj vina proroka, 11aby sa dom Izraela už viac nezatúlal odo mňa a nepoškvrňoval sa viac rozličnými svojimi hriechmi, ale aby boli mojím ľudom a ja aby som bol ich Bohom," hovorí Pán, Jahve.

Záhuba Jeruzalema. - 12Potom prehovoril Pán ku mne takto: 13"Syn človeka, ak sa krajina prehreší proti mne a spácha spreneveru, vystriem proti nej svoju ruku a dolámem jej oporu chleba, pošlem na ňu hlad a vyhubím z nej ľudí i zvieratá. 14Ak v nej budú títo traja mužovia: Noe, Daniel a Jób, oni si spravodlivosťou zachránia životy, hovorí Pán, Jahve. 15Ak privediem do krajiny divú zver a vyľudním ju, že bude pustatinou, cez ktorú pre zver neprejde nik, 16títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve - nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia, krajina však bude púšťou. 17Alebo ak privediem na tú krajinu meč a poviem: Nech cez krajinu tiahne meč; a vyhubím z nej ľudí i zvieratá 18a budú v nej títo traja mužovia - ako žijem, hovorí Pán, Jahve -, nezachránia si synov ani dcéry, iba sami sa zachránia. 19Alebo ak pošlem na tú krajinu mor a s krvou vylejem na ňu svoj hnev, aby som z nej vyhubil ľudí i zvieratá, (*) (Porov. 5,17.) 20a budú v nej Noe, Daniel a Jób - ako žijem, hovorí Pán, Jahve - nezachránia si syna ani dcéru, len sami si zachránia život svojou spravodlivosťou.

21Lebo toto hovorí Pán, Jahve: I keď pošlem štyri svoje súdy, meč, hlad, divú zver a mor na Jeruzalem, aby som z neho vyhubil ľudí i zvieratá, 22nechám v ňom zachránených, ktorí vyvedú synov a dcéry. Hľa, vytiahnu k vám; až uvidíte ich cestičky a ich činy, potešíte sa pre nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem; pre všetko, čo som naň priviedol. 23Potešia vás, až uvidíte ich cestičky a ich činy a dozviete sa, že nie bez príčiny som s ním naložil tak, ako som naložil," hovorí Pán, Jahve. (*) (Niekoľkých Boh zachránil i s deťmi; títo prídu do zajatia a od nich sa dávnejší zajatci dozvedia, aké zločiny páchali Izraeliti v Jeruzaleme.)

Neužitočná vinica. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, akú prednosť má drevo viniča medzi všetkými stromami, vetvička, ktorá je medzi stromami lesa? 3Či vezmú z neho drevo, aby ho spracovali na náradie? Či vezmú z neho klin, aby naň navešali rozličné nádoby? 4Veru ho dajú ohňu za pokrm; jeho dva konce strávil oheň a prostriedok mu je popálený; či je súci na zužitkovanie? 5Veď ho nezužitkovali, ani keď bolo neporušené, o koľko menej ho môžu zužitkovať, keď ho strávil oheň a je popálené? (*) (Hodnota viniča je len v jeho ovocí. Obyvatelia Jeruzalema sú tiež bezcenní, nie sú súci na nič, iba ak na oheň. A k tomu sú už aj načatí ohňom, už ich zastihlo veľa pohrôm, a keď doteraz vyšli z ohňa skúšok živí, terajšie navštívenie ich zničí.)

6Nuž toto hovorí Pán zástupov: Čo som medzi stromami lesa urobil drevu viniča, že som ho dal ohňu za pokrm, to som urobil obyvateľom Jeruzalema. 7Namieril som proti nim svoju tvár; z ohňa vyšli a oheň ich strávil. I budete vedieť, že ja som Pán, až obrátim proti nim svoju tvár. 8A z krajiny urobím púšť, pretože sa spreneverili," hovorí Pán, Jahve.

Jeruzalem, žena neverná. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti 3a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, Jeruzalemu: Tvoj pôvod a tvoj rod je z kanaánskej krajiny; otcom ti je Amorejčan, matkou Hetejka. (*) (Amorejčania patrili k praobyvateľom Kanaánu; boli tam už pred Izraelitmi. Hetejci, nesemitský národ, mali svoju ríšu v Malej Ázii, ale ich moc siahala často až po Palestínu. Na juhu Palestíny býval akýsi ich kmeň. Ezechiel vyčituje, že sa Jeruzalem nemá čo chváliť svojím pôvodom, mesto nezaložili Izraeliti, jeho pôvod je pohanský.) 4A tvoje narodenie? V deň, keď si sa narodila, neprerezali ti pupočnú šnúru; na očistenie ťa neumyli vodou, neposolili ťa soľou a nepovili povojníkom. (*) (V staroveku telo novonarodeniatka posypali soľou, aby mu uschla a stuhla pokožka. Prorok už nehovorí len o Jeruzaleme, ale o celom národe, o ktorý sa nik neobzrel, keď začal vzrastať, každý ním opovrhol. Medzi pohanmi by boli praotcovia národa zahynuli, keby sa ich nebol ujal Boh.) 5Oko sa nad tebou nezľutovalo, žeby ti bolo urobilo jedinkú z týchto vecí, ale preto, že si sa hnusila, v deň tvojho narodenia ťa vyhodili na šíre pole. 6Vtedy som prešiel popri tebe, videl som ťa váľať sa vo vlastnej krvi i riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť! Áno, riekol som ti, zakrvavenej: Ostaň žiť! 7Zveľaďuj sa! Urobil som ťa podobnou výhonku na poli, preto si rástla, zveľaďovala si sa, dospela si do veku zrelosti, vyvinuli sa ti prsia, narástli ti vlásky, bola si však nahá a holá. (*) (V celej tejto stati sa Jeruzalem a celý národ opisuje ako žena. V Egypte sa z jednej rodiny vyvinul veľký národ.) 8Prešiel som popri tebe a hľa, bola si práve v čase lásky. Vtedy som rozostrel na teba okraj svojho plášťa a zakryl som tvoju hanbu. Prisahal som ti, uzavrel som s tebou zmluvu - hovorí Pán, Jahve - a stala si sa mojou. (*) (Sinajská zmluva sa predstavuje ako manželská zmluva medzi Bohom a vyvoleným národom (pozri pozn. k 50,1 n.). – Zakryť nevestu plášťom bol vonkajší znak zasnúbenia.) 9Potom som ťa obmyl vodou, splákol som z teba tvoju krv a pomazal som ťa olejom. 10Obliekol som ťa do pestrej látky, obul som ťa do tulenej kože, odial som ťa damaskom a zaokryl hodvábom. 11Ozdobil som ťa skvostmi, dal som ti na ruky náramnice a na hrdlo reťaz. 12Dal som ti obrúčku na nos, náušnice na uši a na hlavu nádhernú korunu. 13Bola si ozdobená zlatom a striebrom, tvoj odev bol z damasku, hodvábu a pestrej látky; jedla si jemnú múku, med a olej, stala si sa nadmieru peknou a bola si schopná na kráľovstvo. 14Pre tvoju krásu rozniesol sa medzi národmi tvoj chýr, veď si bola dokonalá v mojej ozdobe, ktorú som na teba vynaložil, hovorí Pán, Jahve. (*) (Rozličné ženské ozdoby pozri tiež v Iz 3,16 n.)

15Ale spoliehala si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr, svojou smilnosťou si zasypávala každého, kto šiel okolo, (oddala sa mu). (*) (Táto stať (hl. 16) obsahuje viac neskorších poznámok, ktoré sa omylom dostali do osnovy; dávame ich do zátvoriek. – Smilstvo tu znamená modloslužbu, ktorá bola nevernosťou k Pánovi.) 16I vzala si zo svojich šiat a urobila si si strakaté výšiny, na ktorých si smilnila, (ako nebolo, ani nebude). 17Potom si vzala svoje ozdobné predmety z môjho zlata a môjho striebra, ktoré som ti dal, urobila si si mužské obrazy a smilnila si s nimi. 18Vzala si svoje pestré rúcho a zaodela si ich; môj olej a môj tymian si kládla pred ne. 19I môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku, olej a med, ktorými som ťa kŕmil, kládla si pred ne ako ľúbeznú vôňu - hovorí Pán, Jahve. (*) (Dary, ktoré dostal Izrael od Pána, svojho snúbenca, použil na vyrábanie, ozdobovanie a okiadzanie modiel, ktoré boli jeho hriešnymi láskami. Spomínajú sa zvlášť obrazy mužské, lebo Izrael sa opisuje ako žena.)

20I vzala si svojich synov a svoje dcéry, ktorých si mne zrodila, a obetovala si ich im za pokrm. Azda ti bolo málo smilstva, (*) (O ľudských obetách pozri: Ž 106,37; 2 Kr 16,3; 21,6; Jer 7,31; 19,5; 32,35; Mich 6,7; Ez 20,25 n.; 23,37.39. – "Nechať prechádzať" je výraz, ktorým Sväté písmo vyjadruje spálenie detí, obetovaných modlám.) 21že si mojich synov obetovala a dala si ich im, keď si ich nechala prechádzať? 22Pri všetkých svojich ohavnostiach a smilstvách nespomenula si si na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá a váľala si sa vo vlastnej krvi. 23A po všetkej svojej zlobe (- beda, beda ti, hovorí Pán, Jahve -) 24postavila si si kopce a urobila si si výšinu na každej ulici. 25Na rohu každej ulice si si postavila výšinu a zohavila si svoju krásu, núkala si sa každému, kto šiel okolo, a hromadila si svoje smilstvo.

26Smilnila si so synmi Egypta, svojimi telnatými susedmi, kopila si svoje smilstvo, aby si ma popudzovala. 27Vtedy som si veru vystrel proti tebe ruku, obstrihal som ti práva a vydal som ťa chúťkam filištínskych dcér, ktoré ťa nenávideli a ktoré sa hanbia za tvoje podlé cestičky. 28A smilnila si aj so synmi Asýrov, pretože si bola nenásytná; smilnila si s nimi, no ani tak si sa nenasýtila. 29Hromadila si svoje smilstvo s kupeckou krajinou Chaldejcov, ale ani tým si sa nenasýtila. 30Ako ti len bujnelo srdce - hovorí Pán, Jahve -, keď si robila toto všetko, skutky smilnej, nehanebnej ženy; 31keď si stavala na rohu každej cesty kopce a na každej ulici výšinu. A nebola si ako smilnica, žeby si bola zhrabovala mzdy, 32ale ako cudzoložná žena, ktorá si miesto manžela berie cudzích. 33Každej neviestke dávajú mzdu, ty však si dávala svoje dary všetkým svojim milencom, vo svojej bujnosti si ich obdarúvala, aby prichádzali k tebe zo všetkých strán. 34Pre tvoju bujnosť to bolo u teba opačne ako u žien; po tebe nepachtili, a keďže si ty dávala mzdu, nedávali mzdu tebe, stala si sa opakom. (*) (Izrael klesol pod úroveň pouličných neviestok. Tie aspoň dostávajú mzdu za svoj hriech. Izrael však sám prináša drahé obety modlám.)

35Preto, neviestka, čuj slovo Pánovo! 36Toto hovorí Pán, Jahve: Pretože si rozsýpala svoj kov a vo svojej bujnosti si odhaľovala svoju hanbu svojim milencom a pre všetky tvoje ohavné modly a krv tvojich synov, ktorých si im dala, (*) (Význam výrazu "rozsýpala si svoj kov" je veľmi neistý. Azda to znamená, že Izraeliti svoje cenné kovy obetovali na vyrábanie modiel.) 37preto určite zhromaždím všetkých tvojich milencov, s ktorými si sa zapodievala, a všetkých, ktorých si milovala, i so všetkými, čo si nenávidela; zhromaždím ich proti tebe dookola a odhalím im tvoju nahotu, takže uvidia všetku tvoju hanbu. 38I budem ťa súdiť, ako sa súdia cudzoložnice a tie, čo prelievajú krv, a urobím z teba krv hnevu a žiarlivosti. (*) (Koniec verša rozumej: Budeš ako žena, ktorú dokrvaví rozhnevaný a žiarlivý manžel.) 39Vydám ťa do ich ruky, zrúcajú tvoj pahorok a zváľajú tvoje výšiny, zvlečú z teba šaty, zoberú ti ozdobné predmety a nechajú ťa holú a nahú. 40Privedú proti tebe zástup, ukameňujú ťa a zotnú svojimi mečmi. (*) (Cudzoložstvo tresce zákon Izraelitov ukameňovaním; Lv 20,10.) 41Domy ti vypália ohňom a zavedú proti tebe súd pred očami mnohých žien. Postarám sa teda, že nebudeš neviestkou, ani dary viac dávať nebudeš. 42Tak utíšim na tebe svoj hnev; potom odstúpi od teba moja žiarlivosť, upokojím sa a nebudem sa viac hnevať. 43Preto, že si nepamätala na dni svojej mladosti a všetkým týmto si ma popudzovala, preto - uvidíš -, aj ja ti zvrátim na hlavu tvoje cestičky, hovorí Pán, Jahve. Či si nepáchala zločiny pri všetkých svojich ohavnostiach?

44Pozri, každý, kto hovorí v porekadlách bude sa ti posmievať a povie: »Aká matka, taká dcéra.« 45Si dcérou svojej matky, ktorá si odstrčila muža i synov a si sestrou svojich sestier, ktoré si odstrčili mužov i synov. Vaša mať je Hetejka a váš otec Amorejčan. 46Tvoja staršia sestra, ktorá ti býva po ľavici, je Samária a jej dcéry; tvoja mladšia sestra, ktorá ti býva po pravici, je Sodoma a jej dcéry. 47Ale po ich cestách si nechodila ani si nechodila podľa ich ohavností, to bolo málo. Ty si sa na rozličných svojich cestách stala horšou než ony. 48Ako žijem - hovorí Pán, Jahve -, tvoja sestra Sodoma a jej dcéry nerobili to, čo si vystrájala ty a tvoje dcéry. 49Hľa, toto bola vina tvojej sestry Sodomy: Pýcha a presýtenosť chlebom. Aj ona, aj jej dcéry boli v bezstarostnej spokojnosti, ale nepodali ruku bedárovi a žobrákovi, 50ba vyvyšovali sa a páchali predo mnou ohavnosť, preto som ich odstránil, keď som to videl.

51A Samária nespáchala ani polovicu tvojich hriechov, prevýšila si ju svojimi ohavnosťami, takže si rozličnými ošklivosťami, ktoré si popáchala, ospravedlnila svoju sestru. 52Preto nes aj ty svoju hanbu, ktorú si prisúdila svojim sestrám. Pre tvoje hriechy, v ktorých si bola ohavnejšia než ony, sú spravodlivejšie ako ty. Nuž hanbi sa aj ty a nes svoju potupu za to, že si ospravedlnila svoje sestry. 53Obrátim ich osud; osud Sodomy a jej dcér aj osud Samárie a jej dcér; aj tvoj osud obrátim uprostred nich, 54aby si niesla svoju potupu a hanbila sa za všetko, čo si popáchala, keď si ich potešovala. 55Tvoje sestry: Sodoma a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu; i Samária a jej dcéry sa vrátia k svojmu dávnemu stavu, aj ty a tvoje dcéry vrátite sa k svojmu dávnemu stavu. 56Tvoja sestra Sodoma nemala v tvojich ústach dobrý chýr v dňoch tvojej pýchy, 57kým nebola odhalená tvoja nahota - ako je tomu dnes - na hanbu pred dcérami Aramu a všetkých, čo sú okolo teba; pred dcérami Filištíncov, ktoré sa ti vysmievajú zôkol-vôkol. 58Svoje zločiny a svoje ohavnosti ponesieš sama," hovorí Pán, Jahve.

59Lebo toto hovorí Pán, Jahve: "Keď aj urobím s tebou, ako si robila ty, keď si opovrhla prísahou a zrušila zmluvu: (*) (Samária označuje severnú, Izraelskú ríšu. Sväté písmo častejšie prirovnáva Jeruzalem Sodome pre jeho nemravnosť (Iz 1,9.10; 3,9; Jer 23,10; Nár 4,6). Samaritáni, Sodomčania a iní pohania tiež neboli verní svojim bohom. Najprv opustili pravého Boha, potom páchali nevernosť aj proti svojim modlám, popri svojich prijímali aj cudzích bôžikov. Svojich synov však obetúvali modlám.) 60potom sa rozpamätám na svoju zmluvu s tebou v dňoch tvojej mladosti a uzavriem s tebou večnú zmluvu. 61Vtedy si spomenieš na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď dostaneš svoje sestry, ktoré sú staršie od teba, i tie, čo sú od teba mladšie. Dám ti ich za dcéry, no nie pre tvoju zmluvu. 62Veď ja chcem s tebou uzavrieť svoju zmluvu, i budeš vedieť, že ja som Pán, 63aby si sa spamätala a hanbila, aby si od hanby neotvorila viac ústa, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala," hovorí Pán, Jahve. (*) (I keď Boh teraz tresce Jeruzalem, v budúcnosti uzavrie s ním večnú zmluvu. Tento nový Jeruzalem bude matkou národov aj matkou tých, čo mu boli sestry. Toto miesto sa teda priraďuje k tým mnohým miestam Starého zákona, kde sa prisľubuje, že mesiášska spása vyjde z Jeruzalema. To všetko, pravda, nebude zásluhou Jeruzalema ("nie pre tvoju zmluvu"), ale bude to len dielo Božej milosti.)

Vierolomnosť Sedekiášova. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, predlož hádanku a povedz porekadlo Izraelovmu domu! (*) (Výklad podobenstva nasleduje od verša 11.) 3A hovor: Toto hovorí Pán, Jahve: Veľký orol s veľkými krídlami, dlhými brkami, pokrytý strakatým perím, prišiel na Libanon a vzal vrcholec cédra. 4Obkmásal konce jeho výhonkov a zaniesol to do kupeckej krajiny, položil to do obchodníckeho mesta. (*) (Kupecká krajina je Chaldejsko.) 5Potom vzal zo semena krajiny a zasial ho do osevného poľa, uložil ho pri hojných vodách, dal ho na povrch, (*) (Výrazy "uložil ho" a "dal ho na povrch" sú neisté.) 6aby vyklíčilo ako roztiahnutý vinič nízkeho vzrastu, ktorého konáre sa mali obracať k nemu a jeho korene mali byť pod ním. Vyrástol teda z neho vinič a z neho vyrástli konáre, vyhnali z neho vetvy.

7Ale bol iný orol, mohutný, s veľkými krídlami a hustým perím. A hľa, vinič z hriadok, kde bol zasadený, vystieral korene a vytŕčal konáre k nemu, aby ich zvlažoval. 8Do dobrej pôdy pri hojných vodách bol zasadený, aby vyháňal konáre a rodil ovocie, aby sa stal nádherným viničom. 9Povedz: Toto sa pýta Pán, Jahve: Vydarí sa? Či mu nevytrhá korene, neobtrhá jeho ovocie, že mu vyschne všetko vypučané lístie? Vyschne. Môže ho vytrhať z koreňov, a to ani nie s mocným ramenom alebo početným ľudom. 10Áno, bol zasadený; či sa vydarí, či nevyschne úplne, keď sa ho dotkne východný vietor? Vyschne na hriadkach, kde vyklíčil."

11Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: (*) (Výklad podobenstva je jasný. Orol je Nabuchodonozor. Semä, ktoré Nabuchodonozor zasadil, je júdsky kráľ Sedekiáš, ktorého Nabuchodonozor urobil kráľom. Sedekiáš zrušil slovo, ktoré dal babylonskému kráľovi, a spojil sa s Egyptom. Prorok predpovedá, že toto egyptské spojenectvo, zakladajúce sa na vierolomnosti, nemôže sa vydariť.) 12"Povedzže odbojnému domu: Neviete, čo to znamená? Povedz: Babylonský kráľ prišiel do Jeruzalema, zajal jeho kráľa a jeho kniežatá a odviedol ich k sebe do Babylonu. 13Potom vzal kohosi z kráľovského semena, uzavrel s ním zmluvu, sprisahal si ho, ale vznešených krajiny zajal, 14aby bolo podlým kráľovstvom a nemohlo sa vyvyšovať, aby zachovalo jeho zmluvu a ostalo v platnosti. 15Ale vzbúril sa proti nemu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a množstvo ľudí. Či sa to vydarí? Či sa zachráni ten, čo to robí? Veď zrušil zmluvu, či môže uniknúť? 16Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, zomrie prostred Babylonu, v mieste kráľa, ktorý ho urobil kráľom, ktorému zlomil danú prísahu a zrušil zmluvu s ním. 17Faraón mu však nebude vo vojne pomáhať veľkým vojskom ani množstvom ľudu, keď nakopia násyp a postavia val, aby zničili množstvo životov. 18Áno, zlomil prísahu, zrušil zmluvu; dal svoju ruku, a urobil to všetko; nezachráni sa! 19Nuž toto hovorí Pán, Jahve: Na svoj život, že mu zvrátim na hlavu prísahu, ktorú mi zlomil, a zmluvu, ktorú mi zrušil. 20A vystriem proti nemu svoju sieť, chytí sa do môjho osídla; potom ho odvediem do Babylonu, tam ho budem súdiť pre vierolomnosť, ktorú proti mne spáchal. 21Výber z celého jeho vojska padne pod mečom a tí, čo zostanú, roztratia sa na všetky vetry, potom budete vedieť, že ja, Pán, som hovoril."

22Toto hovorí Pán: "Ja vezmem z vrcholca vysokého cédra a zasadím; odlomím útly konárik z jeho výhonkov a zasadím na vysokej a povznesenej hore. 23Na vysokej hore Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, urodí ovocie a bude veľký strom, takže bude pod ním bývať všetko vtáctvo rozličných druhov; v tieni jeho vetiev budú bývať. 24Vtedy poznajú všetky stromy poľa, že ja, Pán, som ponížil vysoký strom a vyvýšil som ponížený strom, vysušil som zelený strom a do kvetu som doniesol suchý strom. Ja, Pán, som to povedal a splnil." (*) (Ako predošlá prorocká reč (16,59–63) i táto sa končí predpovedaním mesiášskeho kráľovstva. Z cédru, z Jechoniášovho potomstva, zasadí sám Boh vetvu, o ktorej hovorí už prorok Izaiáš (11,1). Z Ježišovho rodokmeňa (Mt 1,11) vidno, že pochádzal od Jechoniáša. Tento bol vtedy, keď Ezechiel vyriekol toto proroctvo, veľmi nízkym stromom; bol totiž vo väzení v Babylone. Boh však povýšil tento nízky strom a ponížil vysoký, Sedekiáša.)

Spravodlivé súdy Pánove. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Odkiaľ je to, že si v Izraelovej krajine hovoríte medzi sebou príslovie: »Otcovia jedli trpké hrozno a zuby synov stŕpli?« 3Ako žijem, hovorí Pán, Boh, nebude vám toto príslovie viac príslovím v Izraeli. 4Veď všetky duše sú moje, ako duša otca, tak duša syna je moja. Duša, ktorá zhreší, tá zomrie. (*) (Izraeliti, najmä tí, čo už boli v zajatí, nechceli uznať, že si zaslúžili trest, tvrdia, že trpia len za hriechy predošlých pokolení. Tomuto názoru dávali aj vo vlasti (Jer 31,29), aj v zajatí výraz porekadlom, ktoré tu prorok uvádza a podvracia.) 5Ak bude niekto spravodlivý, bude konať spravodlivo a podľa práva: 6na vrchoch nebude jesť a oči si nepozdvihne k modlám Izraelovho domu, manželku svojho blížneho nepoškvrní a k nečistej žene sa nepriblíži, (*) (Modlárske obety na výšinách bývali spojené s obetnými hostinami. – Manžel nesmel obcovať s manželkou, keď mala svoj mesačný čas.) 7nikoho nezarmucuje, dlžníkovi vráti záloh, cudzí majetok si neprisvojí, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje rúchom, (*) (Porov. Ex 22,25 n; Dt 24,10 n.) 8nepožičiava na úžeru a neberie viac, od zločinu si odťahuje ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi stránkami, (*) (Rozumej: neberie viac, než požičal. Izraeliti medzi sebou nesmeli brať úroky od pôžičiek Ex 22,25; Dt 23,20 n.) 9chodí podľa mojich prikázaní a zachováva moje rozsudky, takže koná správne: ten je spravodlivý, žiť, áno žiť bude, hovorí Pán, Boh.

10Ale ak splodí syna násilníka, ktorý vylieva krv, a hoci spácha len jednu z týchto vecí, 11i keď ich nespácha všetky: je na vrchoch, poškvrňuje manželku blížneho, 12utláča chudáka a bedára, prisvojí si cudzí majetok, záloh nevráti a k modlám si dvíha oči, pácha ohavnosť, 13dáva na úžeru a vyberá viac: či bude žiť? Nebude žiť, spáchal všetky tieto ohavnosti, určite musí byť usmrtený: všetka jeho krv bude na ňom.

14Ak splodí syna, ktorý uvidí všetky hriechy svojho otca, čo popáchal, ale bojí sa a nerobí podobne, 15na vrchoch nejedáva, oči si nedvíha k modlám domu Izraela, manželku svojho blížneho nepoškvrní, 16nikoho neutláča, neberie záloh a lúpež nepácha; zo svojho chleba dá hladnému, nahého zaodeje rúchom, 17od zločinu si odťahuje ruku, úžeru a nadplatky nevyberá; koná podľa mojich rozsudkov a kráča podľa mojich prikázaní, ten nezomrie pre zločin svojho otca, určite bude žiť. (*) ("Od zločinu" prekladáme podľa LXX, porov. v. 8. Hebrejský text číta: "Od bedára".) 18Jeho otec, pretože páchal násilie, páchal na bratovi lúpež a uprostred svojho ľudu robil, čo nie je dobré: veru zomrel pre vlastný zločin. 19Pýtate sa: Prečo syn neniesol zločin svojho otca? Syn konal podľa spravodlivosti a práva, zachovával všetky moje príkazy a konal podľa nich, určite bude žiť. 20Ten zomrie, kto zhreší. Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na ňom a bezbožnosť bezbožného bude na ňom.

21Ak sa však hriešnik odvráti od všetkých hriechov, ktoré popáchal, zachová všetky moje príkazy a bude konať podľa práva a spravodlivosti, určite bude žiť, nezomrie. 22Na jeho hriechy, ktoré popáchal, si nespomeniem, pre spravodlivosť, ktorú konal, bude žiť. 23Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán, Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?

24Ak sa však spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin podobný ohavnostiam, ktoré spáchal hriešnik, či bude žiť? Jeho spravodlivé skutky, ktoré robil, vôbec sa nepripomenú; pre svoj odpad, ktorým sa odtrhol, a pre svoj hriech, ktorý spáchal, pre ten zomrie. 25Poviete azda: Pánovo pokračovanie nie je spravodlivé! Počujteže, dom Izraelov: Nuž moje pokračovanie je nesprávne? Či nie je skôr vaše pokračovanie nesprávne? 26Keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, zomrie preň; pre svoj zločin, ktorý spácha, zomrie. 27A keď sa hriešnik odvráti od svojej neprávosti, ktorú páchal, a koná podľa spravodlivosti a práva, ten si zachráni dušu pre život. 28Keď spozoruje a odvráti sa od všetkých svojich zločinov, ktoré popáchal, určite bude žiť, nezomrie.

29Dom Izraela však hovorí: »Pánovo pokračovanie nie je správne!« Nuž moje pokračovanie je nesprávne, dom Izraelov? Či nie je skôr vaše počínanie nesprávne?

30Preto vás budem, dom Izraelov, súdiť, každého podľa jeho ciest, hovorí Pán, Jahve; obráťte sa a odvráťte sa od všetkých svojich hriechov a zločin vám nebude na záhubu. 31Odvrhnite od seba všetky svoje hriechy, ktoré ste spáchali, a utvorte si nové srdce a nového ducha; prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela? 32Veď nemám záľubu v smrti zomierajúceho, hovorí Pán, Jahve, preto sa obráťte a budete žiť."

Žalospev nad kniežatami Júdu. - 1Ty však začni žalospev nad kniežatami Izraela (*) (Žalospev obsahuje dve alegórie. V prvej, verše 1–9, je "matka" zobrazená ako levica, v druhej, verše 10–14, ako vinič. Pravdepodobne sa celý národ zosobňuje ako matka. Kmeň Júda, z ktorého pochádzali júdski králi, sa v Jakubovom proroctve (Gn 49,9 n.) prirovnáva levovi.) 2a povedz:

Čo to za levica bola tvoja mať,
odpočívala medzi levmi,
svoju mlaď prostred levov chovala,

3

jedno vyviedla zo svojich levíčat,
vyrástlo v leva,
naučilo sa koristiť korisť;
ľudí zožierať.

4

O ňom sa dostala zvesť národom
a chytili ho do svojej jamy,
tak ho za krúžky nosné zaviedli
do egyptskej krajiny.

(*) (Prvé levíča je kráľ Joachaz, ktorého faraón Nechao odviedol do zajatia do Egypta (2 Kr 23,34). Divé zvieratá uzdili tak, že im cez nos alebo cez pysk prerazili železnú obrúčku s povrazom. Joachaza v skutočnosti neviedli takto do Egypta, je to len obraz.) 5

Ona videla, že sa stratila
nádej, zhynula;
vzala jedno zo svojich levíčat,
levom ho spravila,

(*) (Druhé levíča je kráľ Joachin, ktorého odviedli do babylonského zajatia (2 Kr 24,9 n.).) 6

vykračoval si medzi levmi,
vzrástol na leva
a naučil sa korisť koristiť,
ľudí zožierať.

7

Korisť zanášal do svojej skrýše,
mestá nivočil;
krajina a čo bolo v nej,
tŕpla od jeho revu.

(*) (Výraz "korisť zanášal do svojej skrýše" prekladáme s malou zmenou na základe LXX. – Dnešný hebrejský text číta: "poznal jeho vdovy", čo nemá zmysel. Vulg aspoň doplňuje, aby nejaký zmysel dosiahla: "naučil sa robiť vdovy", čo by znamenalo, že lev zabíjal mužov.) 8

Zišli sa proti nemu národy
z okolitých krajov,
vystreli proti nemu svoju sieť
a do svojej jamy ho chytili,

9

dali ho do klietky za nosné krúžky,
ku kráľovi Bábelu ho vzali,
dali do tvrdze,
by viac nebolo počuť jeho hlas
ponad Izraelove površia.

(*) (Obraz o nosných krúžkoch (porov. verš 4) je tu ešte doplnený klietkou. Asýri a Babylonci zatvárali divé zvieratá do klietok, ktoré mali kolieska, dali sa teda ľahko prepravovať.)
10

Mať ti je ako vinič v tvojej krvi
pri vode sadený,
bol úrodný a aj listnatý
od hojnej vody.

(*) ("V tvojej krvi" je doslovný preklad dnešného hebrejského textu a Vulg. Keďže tento výraz tu sotva má zmysel, menia mnohí osnovu a čítajú "vo vinici".) 11

Potom z neho vyrástla mocná ratolesť,
berla kráľovská,
jeho vzrast sa vznášal ponad húšťavu,
bolo ho vidieť pre jeho výšavu,
pre mnohé vetvy.

12

V rozhorčenosti ho však vytrhli,
hodili na zem;
východný vietor mu vysušil
poobkmásaný plod
a jeho prepevná ratolesť vyschla,
zhltol ju oheň.

13

Presadený je teraz do púšte,
do pôdy suchej a žíznivej.

(*) (Ratolesť je kráľ Sedekiáš, ktorý síce nezomrel, ale je presadený do púšte, v zajatí.) 14

Potom vyšľahol oheň z konára,
zhltol jeho vetvy, tiež aj ovocie.
Nuž viac nemal pevnú ratolesť,
kráľovskú berlu.

To je žalospev, áno, žalospevom sa stal. (*) (Zo Sedekiáša "vyšľahol oheň", ktorý strávil národ, pretože tento kráľ zaviedol do záhuby nielen seba, ale aj svoj národ.)

Hriechy otcov. - 1I stalo sa v siedmom roku, desiateho v piatom mesiaci, že prišli niektorí spomedzi starcov Izraela vypytovať sa Pána a posadili sa predo mnou. 2Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 3"Syn človeka, prehovor k starcom Izraela a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Prišli ste sa ma vypytovať? Ako žijem, nedovolím, aby ste sa ma vypytovali - hovorí Pán, Jahve. 4Chceš ich súdiť? Chceš súdiť, syn človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov 5a povedz im: Toto hovorí Pán: Vtedy, keď som si vyvolil Izrael, semenu Jakubovho domu som zdvihol svoju ruku, dal som sa im poznať v egyptskej krajine a zdvihol som kvôli nim svoju ruku so slovami: Ja som Pán, váš Boh. (*) ("Zdvihol som svoju ruku", rozumej: k prísahe.) 6Vtedy som kvôli nim zdvihol svoju ruku, že ich vyvediem z egyptskej krajiny do krajiny, ktorú som im vyhľadal, ktorá oplýva mliekom a medom. Ona je skvostom všetkých krajín.

7I riekol som: Odhoďte každý ohavnosti svojich očí a nepoškvrňujte sa egyptskými modlami, ja som Pán, váš Boh. 8Ale vzbúrili sa proti mne a nechceli ma počúvať, vôbec nepoodhadzovali ohavnosť svojich očí a neopustili egyptské modly. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a ukojím na nich v egyptskej krajine svoj hnev.

9Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, medzi ktorými boli, pred očami ktorých som sa im dal poznať, že ich vyvediem z egyptskej krajiny. (*) (Keby Boh nebol vyviedol Izraelitov z Egypta, ako im prisľúbil, Egypťania a iné pohanské národy by si boli mysleli, že je bezmocný a nemôže splniť svoj sľub.)

10Vyviedol som ich teda z egyptskej krajiny a zaviedol som ich na púšť. 11Potom som im dal svoje príkazy, oboznámil som ich so svojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. 12Dal som im svoje soboty, aby boli znamením medzi mnou a medzi nimi; nech vedia, že ja, Pán, som to, ktorý ich posväcujem. 13Ale Izraelov dom sa vzbúril proti mne na púšti, nekráčali podľa mojich príkazov a opovrhli mojimi právami, ktoré má človek zachovávať a podľa nich žiť. I moje soboty veľmi znesvätili. Vtedy som si zaumienil, že na púšti vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyničím ich. 14Konal som však pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred očami ktorých som ich vyviedol. 15Zdvihol som teda kvôli nim na pustatine svoju ruku, že ich nevovediem do krajiny, ktorú som im dal, ktorá oplýva mliekom a medom a je skvostom všetkých krajín. (*) (Pozri pozn. k veršu 5.) 16Pretože opovrhli mojimi právami, nekráčali podľa mojich príkazov a znesvätili moje soboty, veď srdce im išlo za ich modlami. 17Ale oko sa mi zľutovalo nad nimi, nevyhubil som ich a nevyničil som ich na púšti.

18I riekol som ich synom na púšti: Nechoďte za zvykmi svojich otcov a ich obyčaje nezachovávajte, nepoškvrňujte sa ich modlami! 19Ja som Pán, váš Boh, podľa mojich príkazov kráčajte a moje práva zachovávajte a konajte podľa nich! 20Zasväcujte moje soboty, nech sú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Pán, váš Boh. 21Ale synovia sa vzbúrili proti mne, nekráčali podľa mojich príkazov, nezachovávali moje práva a nekonali podľa nich, hoci má človek podľa nich robiť a podľa nich žiť, a moje soboty znesväcovali. Vtedy som si zaumienil, že vylejem na nich svoju rozhorčenosť a vyplním na nich svoj hnev na púšti. 22Jednako som si odvrátil ruku a konal som pre svoje meno, aby sa neznesvätilo v očiach národov, pred ktorými som ich vyviedol. 23Opäť som si zdvihol kvôli nim ruku na púšti, že ich rozhádžem medzi národy a rozsejem po krajinách, 24pretože nekonali podľa mojich práv, opovrhli mojimi príkazmi, znesväcovali moje soboty a očami lipli na modlách svojich otcov. 25Nuž aj ja som im dal nedobré príkazy a práva, ktoré im neslúžili k životu. (*) (Božie príkazy sú vždy dobré. Tu nie je reč "o Božích zákonoch, ale ľudských, nie Mojžišových, ale utláčateľov, do rúk ktorých sa Hebrejci dostali pre porušovanie Božích zákonov. A tiež o obetiach, ktoré prinášali falošným bohom pohanov, takže sa tu spomínajú dva tresty, ktoré zodpovedajú dvom Božím dobrodeniam, to jest: tvrdé zákony utláčateľov preto, lebo odvrhli ľahký Boží zákon, a zločinné obety dietok, lebo odmietli sväté Pánove obety".) 26Poškvrňoval som ich ich darmi, tým, že nechali prechádzať (cez oheň) všetko, čo otvára lono, aby som ich naplnil hrôzou, aby vedeli, že ja som Pán.

27Preto, syn človeka, hovor k Izraelovmu domu a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Aj tým sa mi rúhali vaši otcovia, že boli ku mne vierolomní. 28Voviedol som ich do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že im ju dám, no kde len uvideli vyvýšený kopec alebo košatý strom, už tam prinášali svoje obety, dávali tam svoje popudzujúce dary, kládli tam svoje voňavé žertvy a vylievali tam svoje nápoje. (*) (Pozri pozn. k veršu 5. O kanaánskej modloslužbe pod košatými stromami pozri pozn. k Iz 1,29, tiež pozn. k Jer 2,19.) 29(I spýtal som sa ich: Čo je to za výšina, na ktorú chodíte? Nuž nazvali ju až po tento deň Výšinou.) (*) (Verš sa usiluje podať pôvod názvu kanaánskych obetí "výšin". Dostal sa do osnovy pravdepodobne až neskoršie.)

30Preto povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Poškvrňujete sa cestičkami svojich otcov a smilníte s ich ohavnosťami. (*) (Porov. pozn. k Jer 2,19.) 31Aj keď prinášate svoje dary, keď preháňate svojich synov cez oheň: poškvrňujete sa pre všetky svoje modly až podnes. A ja sa vám mám dať vypytovať, dom Izraelov? Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, nedám sa vám vypytovať.

32A určite sa nestane to, čo vám prichádza na myseľ, keď vravíte: Budeme ako národy, ako kmene krajín, budeme slúžiť drevu a kameňu. 33Ako žijem, hovorí Pán, Jahve, budem nad vami kraľovať pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom. 34Pevnou rukou, vystretým ramenom a kypiacim hnevom vás vyvediem spomedzi národov, pozbieram vás z krajín, v ktorých ste rozhádzaní. 35Potom vás zavediem na púšť národov a budem sa tam s vami súdiť z tváre do tváre. 36Ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti egyptskej krajiny, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán, Jahve. 37Vtedy vás preženiem pod palicou a privediem vás do záväzkov zmluvy. 38Oddelím od vás vzbúrencov a odvrátených odo mňa, vyvediem ich z krajiny, kde bývali, ale na izraelskú pôdu nevkročia. Tak sa dozviete, že ja som Pán.

39Vy však, dom Izraelov - toto hovorí Pán, Jahve -, choďte všetci za svojimi modlami a slúžte im. Ale potom ma budete počúvať a neznesvätíte viac moje sväté meno svojimi darmi a svojimi modlami. (*) ("Choďte všetci za svojimi modlami" LXX číta: "Odstráňte každý svoje modly.") 40Na svojej svätej hore, na vysokom vrchu Izraela - hovorí Pán, Jahve -, tam mi bude slúžiť celý Izraelov dom, všetci v krajine; tam budem v nich mať zaľúbenie a tam budem požadovať vaše obety a prvotiny vašich darov zo všetkého, čo zasvätíte. 41Prijmem vás blahosklonne ako ľúbeznú vôňu, keď vás vyvediem spomedzi národov a pozbieram vás z krajín, do ktorých ste rozhádzaní, a pred očami národov ukážem, že som medzi vami svätý. 42Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď vás zavediem na izraelskú pôdu, do krajiny, pre ktorú som zdvihol svoju ruku, že ju dám vašim otcom. 43A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na svoje výčiny, ktorými ste sa poškvrnili, a sami sebe sa budete hnusiť pre rozličné zločiny, ktoré ste popáchali. 44Vtedy budete vedieť, že ja som Pán, keď pre svoje meno budem s vami nakladať nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich hriešnych výčinov, dom Izraela," hovorí Pán, Jahve.

Lesný požiar. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, obráť si tvár smerom na juh a káž proti juhu, prorokuj proti lesu južného poľa (*) (I keď Palestína bola od Tel Abibu na západ a nie na juh, prístup do nej bol len od severu a pohromy prichádzali na ňu tiež od severu.) 3a povedz južnému lesu: Čuj slovo Pána; toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, zapálim v tebe oheň a pohltí v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; blčiaci plameň nevyhasne a zhorí v ňom každá tvár od juhu na sever. 4Vtedy uvidí každé telo, že ja, Pán, som ho zapálil, i nevyhasne." 5Nato som povedal: "Ach, Pane, Jahve, títo vravia o mne: Či tento nehovorí v hádankách?" (*) (Tieto verše sú vo Vulg ešte 20,45–49. V číslovaní veršov je teda v hl. 21 rozdiel medzi hebrejskou osnovou a Vulg; 21,6–37 hebr. = 21,1–32 Vulg.)

Meč Pánov. - 6(1)Pán prehovoril ku mne takto: 7"Syn človeka, obráť si tvár proti Jeruzalemu, káž proti svätyni a prorokuj proti krajine Izraela. (*) (Zajatci museli chápať, že Pánov meč je babylonské vojsko.) 8Povedz krajine Izraela: Toto hovorí Pán: Pozri, som proti tebe, vytiahnem z pošvy svoj meč a vyhubím z teba spravodlivých i hriešnych. 9Pretože chcem z teba vyhubiť spravodlivých i hriešnych, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever. 10A každé telo bude vedieť, že ja, Pán, som vytiahol svoj meč z pošvy a už sa nevráti.

11Ty však, syn človeka, vzdychaj, až ti budú boky prašťať; s horkosťou vzdychaj pred ich očami! 12A ak sa ťa spýtajú: Prečo ty vzdycháš? Odpovedz im: Pre zvesť, ktorá príde. Vtedy ochabne každé srdce, sklesnú všetky ruky a omdlie každý duch a každé koleno sa roztečie ako voda. Áno, príde, splní sa," hovorí Pán, Jahve.

13Potom prehovoril Pán ku mne takto: 14"Syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán:

Meč, meč, ostrý a brúsený!

15

Naostrený je, by žertvy zabíjal,
nabrúsený je, by blýskal bleskami.
(Bohatstvo zahynie, žezlom pohrdnú,)
každú silu znevážia.

(*) (Druhú polovicu verša sme preložili po oprave. Ani v dnešnom hebr. texte, ani v starých prekladoch nemajú zmysel.) 16

Dal som ho vybrúsiť, nech ho chytia do päste,
je to ostrený meč a je brúsený,
aby ho dali do rúk vrahovi.

17

Volaj, krič, syn človeka,
lebo to sa stane s mojím národom
a so všetkými kniežatami Izraela;
meču sú vydaní s mojím národom,
udieraj si preto na stehno!

(*) (K výrazu "udierať si stehno" pozri pozn. k Jer 31,19.) 18

Áno, je to skúška; a čo,
keď už ani opovrhnutého žezla nebude?
- hovorí Pán, Jahve.

(*) (Babylonci už teraz opovrhujú žezlom júdskeho kráľa.) 19

Ale ty, syn človeka, prorokuj,
tlieskaj si rukou o ruku,
nech sa zdvojnásobí, strojnásobí meč,
veď je to meč vražedný;
veľký vražedný meč, čo ich obchádza,

20

aby plašil srdce, množil záhubu.
Proti všetkým jeho bránam dám brúsený meč,
robený, ach, na blýskanie, brúsený na zabíjanie!

21

Obráť sa nazad, vpravo, napred, naľavo,
kde len budú tvoje ostria určené!

22

Ja tiež budem tlieskať ruku o ruku
a utíšim svoj hnev; ja, Pán, som to riekol."

23Potom Pán prehovoril ku mne takto: 24"Ty však, syn človeka, predlož si dve cesty, ktorými príde meč babylonského kráľa. Nech obe vychádzajú z jednej krajiny. Na začiatku cesty urob smerový stĺp, urob ho k mestu! 25Urob cestu, aby meč prišiel do Raby Amonových synov a do Júdska, do opevneného Jeruzalema. 26Lebo babylonský kráľ stojí na rázcestí, na križovatke oboch ciest, chce dostať veštby: natriasa šípy, vypytuje sa bôžikov, pozerá pečeň. (*) (Nabuchodonozor veštbami chce rozhodnúť, ktoré z dvoch miest má napadnúť. Veštili mu až trojakým spôsobom: do osudia dali najprv dva šípy, jeden s menom Jeruzalema, druhý s menom Raby. Osudie so šípmi potriasli a jeden z nich vytiahli. Vytiahli šíp s menom Jeruzalema (verš 27). Potom sa vypytujú domácich bôžikov, zvaných teráfim, ktorých menšie sošky nosievali so sebou. Konečne veštia z pečene obetného zvieraťa.) 27V pravici má žreb: »Jeruzalem;« chce postaviť barany, otvoriť ústa na krik, povýšiť hlas na volanie, postaviť barany proti bránam, nakopiť násyp, postaviť val. (*) (O útočných baranoch pozri 4,2.) 28Im sa to však vidí klamná veštba. Hroznou prísahou sa zaviazali, on im však pripomenie ich hriech, chce sa ich zmocniť. (*) (Nabuchodonozor pripomenie im hriech, ktorého sa dopustili, keď zrušili prísahu vernosti, ktorú mu dali.)

29Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste pripomenuli svoju vinu, keď sa odhalil váš zločin a objavil váš hriech: pre všetky vaše výčiny - keďže ste ich pripomenuli - chytia vás do päste. 30Ty však, rúhač, zločinec, knieža Izraela, ktorého deň prichádza v čase, keď bude koniec hriechu, (*) (Júdsky kráľ musí opustiť kráľovskú slávu, už nie sú staré časy, keď tú slávu ešte mal. Z Júdskeho kráľovstva urobí Boh trosky a ani ho nevzkriesi viac, kým nepríde ten, ktorý má na kráľovskú hodnosť právo. Až jemu, Mesiášovi, dá Boh zasa kráľovské žezlo (porov. 17,22 n., Gn 49,10; 2 Sam 7,12 n.; Iz 9,6; 11,1 n.).) 31toto hovorí Pán, Jahve: Odstráň tiaru, odlož korunu! To už nie je to. Nízke sa povýši a vysoké sa zníži. 32Trosky, trosky, trosky z neho urobím. A nebude ho, kým nepríde ten, ktorému patrí právo, jemu (ho) dám.

33A ty, syn človeka, prorokuj a povedz: Toto hovorí Pán, Jahve, proti Amonovým synom a proti ich nadutosti. Povedz:

Meč, meč vytasený zabíjať,
vybrúsený ničiť, blyští sa!

34

Videli ti márnosť, veštili ti klam,
aby ho dali na krk zločinným rúhačom,
ktorým prišiel deň
v čase, keď bude koniec zločinu.

(*) (Meč je už na krku zločinných Amončanov, hoci ich veštci ubezpečovali falošnými priaznivými veštbami.) 35

Späť do pošvy! V mieste, kde ťa stvorili,
v mieste, kde máš pôvod, budem ťa súdiť.

(*) (Výzva: "Späť do pošvy!" nepatrí "Pánovmu meču", ale Amončanom, ktorí by sa zbytočne pokúšali o obranu proti Babyloncom. Nech sa utiahnu do svojich miest; no ani tam nebudú v bezpečí, i tam ich dostihne Boží súd.) 36

Vylejem na teba svoj hnev,
vo svojom prudkom ohni dýchnem na teba,
potom ťa dám do rúk zbesilých ľudí,
ktorí kujú záhubu.

37

Ohňu budeš pokrmom,
tvoja krv potečie po zemi,
nebudú na teba spomínať,
lebo ja, Pán, som to povedal."

Vina a trest Jeruzalema. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Ty, syn človeka, chceš súdiť (chceš súdiť) krvavé mesto? Nuž oznám mu všetky jeho zločiny! (*) (Slová v zátvorkách opakujú sa asi omylom.) 3A povedz: Toto hovorí Pán, Jahve: Mesto vylieva vo svojom strede krv, aby prišiel jeho čas; a robí si modly, aby sa poškvrnilo. 4Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; a modlami, ktoré si urobilo, si sa poškvrnilo. Tak si približuješ svoje dni a prichádzaš ku svojim rokom, preto ťa urobím potupou národov, posmechom všetkých krajín. 5Blízke i od teba vzdialené budú sa ti posmievať, máš poškvrnené meno, máš veľa nepokoja.

6Pozri, z kniežat Izraela sa každý spolieha na svoje rameno, chcú vylievať krv. 7Otca a matku znevažujú v tebe, cudzincov znásilňujú uprostred teba, siroty a vdovy utláčajú v tebe. 8Mne zasvätenými vecami si pohrdlo, moje soboty si znesvätilo. 9Ľudia ohovárační sú v tebe, chcú vylievať krv; na vrchoch jedia v tebe, pášu zločin v tvojom strede. (*) (O jedení na vrchoch pozri pozn. k 18,6.) 10V tebe odkrývajú otcovu hanbu, v tebe znásilňujú znečistenú krvou. (*) (O hriechoch tu spomínaných porov. Lv 18,8–9.19; Dt 23,1.) 11V tebe každý páše ohavnosť s manželkou svojho blížneho, každý zločinne poškvrňuje svoju nevestu a v tebe si každý znásilňuje sestru, dcéru svojho otca. 12Dary prijímajú v tebe, aby vylievali krv, prijímalo si úroky a nadplatky, násilne si vykorisťovalo blížneho, na mňa si však zabudlo, hovorí Pán, Jahve. (*) (O úrokoch pozri pozn. k 18,8.) 13Ale ja tlesnem dlaňami nad tvojou lúpežou, ktorú si páchalo, a nad krviprelievaním, ktoré je uprostred teba. (*) (Porov. 6,11; 21,19.) 14Či ti srdce vydrží, či ti ruky ostanú pevné v dňoch, ktoré ti ja chystám? Ja, Pán, som to riekol a splním. 15Rozhádžem ťa medzi národy, rozprášim ťa po krajinách a vyhubím z teba tvoju nečistotu. 16A získam si ťa pred očami národov; vtedy budeš vedieť, že ja som Pán." (*) (Izrael sa obráti až v zajatí.)

17Pán prehovoril ku mne takto: 18"Syn človeka, Izrael mi ostal troskou. Všetci sú kov, cín, železo a olovo vo vyhni, ostali troskou zo striebra. (*) (Obraz o vytápaní striebra je vzatý z Iz 1,22.25; Jer 6,28–30. K striebru sa primiešalo množstvo menejcenných kovov, čím cena striebra klesá. Ba striebro sa obrátilo na trosku: Izrael sa pokazil.) 19Preto takto hovorí Pán, Jahve: Pretože ste všetci ostali troskou, hľa, ja vás zhromaždím do Jeruzalema. 20Ako sa zhromažďuje striebro, kov, železo, olovo a cín do vyhne, aby naň pre vytopenie dúchali oheň: tak vás ja zhromaždím, poskladám a vytopím vo svojom hneve a rozhorčenosti. (*) (Tú trochu striebra, čo v národe ostala, Boh vytopí ohňom utrpenia.) 21Hej, zhromaždím vás a rozdúcham na vás oheň svojho hnevu, že sa v ňom roztopíte. 22Ako sa vo vyhni roztápa striebro, tak sa roztopíte v ňom a budete vedieť, že ja, Pán, som vylial na vás svoj hnev."

23Pán prehovoril ku mne takto: 24"Syn človeka, povedz jej: Ty si krajina nezvlažená dažďom a nepokropená v deň hnevu. 25Jej kniežatá sú v nej ako revúci lev, ktorý trhá korisť. Zožierajú životy, berú poklady a cennosti a rozmnožujú v nej vdovy. (*) ("Jej kniežatá" prekladáme so LXX. Dnešný hebr. a Vulg majú mylne: "sprisahanie prorokov".) 26Jej kňazi znásilňujú môj zákon, znesväcujú mne zasvätené veci, nerobia rozdiel medzi svätým a nesvätým a neučia rozdielu medzi poškvrneným a čistým. Pred mojimi sobotami si zakrývajú oči, takže som znesvätený medzi nimi. (*) (O falošnom výklade zákona pozri pozn. k Jer 8,8.) 27Jej úradníci sú v jej strede ako vlky, ktoré kmášu korisť, chcú vylievať krv, ničiť životy, aby sa mohli zmocniť koristi. 28Jej proroci im to však zatierajú vakovkou, pretože vidia márnosť, veštia im luhaniny, vravia: »Toto hovoril Pán, Jahve,« hoci Pán nehovoril. (*) (O zatieraní vakovkou pozri pozn. k 13,10–12.) 29Pospolitý ľud páše násilie, dopúšťa sa lúpeže, utláča bedárov a žobrákov a bezprávne znásilňuje cudzincov. 30Keď som však hľadal medzi nimi niekoho, kto by vymuroval múr, postavil sa proti mne do trhliny za krajinu, aby som ju nezničil, nenašiel som. (*) (Rozumej: Nebolo spravodlivých, ktorí by boli národ zachránili.) 31Vylial som teda na ňu svoj hnev, ohňom svojej roztrpčenosti som ich zničil, ich cesty som im zvrátil na hlavu," hovorí Pán, Jahve.

Dve sestry: Samária a Jeruzalem. - 1Pán prehovoril ku mne takto: 2"Syn človeka, boli dve ženy, dcéry jednej matky. 3Smilnili v Egypte, vo svojej mladosti smilnili. Tam im ohmatávali prsia, tam im stláčali panenské prsníky. 4A ich mená: staršia Oola a jej sestra Ooliba. Patrili mne a porodili synov a dcéry. Ich mená však boli Samária Oola a Jeruzalem Ooliba. (*) (Smilstvom a cudzoložstvom sa tu rozumie nevernosť Pánovi, modloslužba; porov. pozn. k 50,1 n.; Jer 2,19. Oola (Oolá=Oholáh) znamená: "má svoj stan". Severná ríša mala svoje svätyne v Beteli a v Dane. Ooliba (Oholíbáh) znamená: "môj stan je v nej". V Jeruzaleme bol svätostánok, neskoršie Pánov chrám.)

5Oola sa mi spreneverila, zahorela k svojim milovníkom Asýrom, ktorí sa k nej blížili 6poobliekaní do purpuru; k miestodržiteľom a vojvodcom, samým to žiaducim mladíkom, k jazdcom, čo sa nosia na koňoch. 7Tiahlo ju k nim jej smilstvo, ku všetkým tým vyberaným synom Asýrov, a poškvrnila sa všetkými, ku ktorým zahorela, i všetkými ich modlami. 8Ale ani svoje egyptské necudnosti neopustila, veď oni s ňou súložili v jej mladosti, oni stláčali jej panenské prsia a zahrňovali ju svojím smilstvom. 9Preto som ju vydal do ruky asýrskych synov, ku ktorým zahorela. 10Oni odhalili jej hanbu, jej synov a dcéry zajali a ju zabili mečom, takže sa stala povestnou pred ženami. Takto na nej splnili súdy. (*) (Asýrovia odviedli Izraelitov do zajatia a urobili koniec severnej ríši r. 722 pr. Kr.)

11Jej sestra Ooliba to videla a zahorela ešte horšie než tamtá, jej smilstvo bolo horšie ako sestrino. 12Zahorela k synom Asýrov, k miestodržiteľom a vojvodcom, ktorí sa k nej blížili poobliekaní do purpuru; k jazdcom, čo sa nosia na koňoch, k samým to žiaducim mladíkom. 13Vtedy som videl, že sa poškvrnila, jednou cestou kráčali obe. (*) (Júdsko malo tiež styky s Asýrskom a prevzalo aj jeho modloslužbu; pozri 2 Kr 16,7 n.; Iz 7; 2 Kr 21; Jer 2,18.) 14Ona však stupňovala svoju necudnosť. Uvidela mužov maľovaných na múre, obrazy Chaldejcov, maľovaných na červeno, (*) (Po páde Asýrskej ríše nadviazalo Júdsko styky s Babyloncami.) 15opásaných okolo bedier pásom, s otočeným turbanom na hlavách, že každý vyzeral ako veliteľ; obrazy synov Bábelu, Chaldejsko je ich rodnou krajinou. 16Len čo ich jej oči zazreli, zahorela k nim a poslala k nim do Chaldejska svojich poslov. (*) (Biblia nám zachovala len správu o posolstve Sedekiáša: Jer 29,3; 51,59.) 17Synovia Bábelu teda prišli k nej užívať lásku a poškvrnili ju svojou necudnosťou; poškvrnila sa nimi, potom sa im však odcudzila jej duša. 18Odhalila svoje smilstvo, odhalila svoju hanbu; vtedy sa mi odcudzila jej duša, ako sa mi odcudzila duša jej sestry. 19Rozmnožovala svoju necudnosť, lebo sa rozpamätala na dni svojej mladosti, keď smilnila v egyptskej krajine. 20Zahorela k ich rozkošníkom, ktorých telo je ako telo oslov a ich výron je ako výron žrebcov. (*) (Porov. 16,26; Jer 5,8.) 21Vyhľadala si zločin svojej mladosti, keď ti Egypťania chytali prsia, stláčali tvoje mladistvé prsníky.

22Preto Ooliba, toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, ja popudím proti tebe tvojich milovníkov, ktorým sa ti odcudzila duša, a privediem ich proti tebe zo všetkých strán. 23Synov Babylonu a všetkých Chaldejcov, príslušníkov Pekodu, Soy a Koy, všetkých asýrskych synov s nimi, všetko to žiaducich mladíkov, miestodržiteľov a vojvodcov, veliteľov a vznešených, ktorí všetci jazdia na koňoch. (*) (O Pekode pozri pozn. k Jer 50,21. Na klinopisných pamiatkach sa tento kmeň volá Puqúdu. – Soa a Koa, podľa klinopisných nápisov Sutu a Kutu, boli provincie východne od rieky Tigris. Tieto národy boli všetky zastúpené v babylonskom vojsku.) 24A prídu vyzbrojení proti tebe; s vozmi, kolesami a zástupmi ľudí; štít, brnenie a prilbu namieria vôkol proti tebe, im oddám súd a budú ťa súdiť podľa svojich práv. 25Namierim proti tebe svoju žiarlivosť, že budú zlostne zaobchádzať s tebou, odrežú ti nos a uši a tvoj dorast padne pod mečom. Oni ti zajmú synov a dcéry a tvoj dorast spáli oheň. (*) (Asýrovia a Babylonci často okypťovali vojnových zajatcov.) 26Povyzliekajú ťa zo šiat a zoberú ti ozdobné predmety. 27Takto vyhubím z teba tvoje výčiny a tvoje smilstvo od egyptskej krajiny; už si k nim nepozdvihneš oči a viac si nespomenieš na Egypt. 28Lebo toto hovorí Pán, Jahve: Hľa, vydám ťa do ruky, ktorú nenávidíš, do ruky, ktorej sa ti odcudzila duša! 29Nenávistne budú s tebou nakladať, zoberú všetok tvoj zisk, nechajú ťa nahú a holú a zjaví sa hanba tvojej necudnosti, tvoje výčiny a tvoje smilstvá. 30Toto ti urobili, lebo si pachtila po národoch, poškvrnila si sa ich modlami. 31Kráčala si cestou svojej sestry, preto ti dám do ruky jej kalich. 32Toto hovorí Pán, Jahve:

Kalich svojej sestry budeš piť,
hlboký a široký,
na hanbu a na posmech ti bude,
mnoho vojde do neho.

33

Opojením, žalosťou sa preplníš.
Je to kalich hrôzy, zdesenia,
kalich tvojej sestry Samárie.

34

Piť ho budeš až do dna,
jeho črepy budeš hrýzť,
svoje prsia roztrháš;
lebo som hovoril ja;"
výrok Pána, Jahveho.

(*) (O kalichu pozri pozn. k 51,17, kde nájdeš označené ďalšie miesta. Júdsko stihne osud Samárie: zajatie.)

35Preto takto hovorí Pán, Jahve: "Pretože si ma zabudla a zahodila si si ma za chrbát, nes aj ty svoju vinu a svoje necudnosti!"

36Pán mi povedal: "Syn človeka, chceš súdiť Oolu a Oolibu? Rozpovedz im ich ohavnosti: 37že cudzoložili a krv majú na rukách. Cudzoložili so svojimi modlami a aj synov, ktorých porodili mne, zaháňali im na pokrm. (*) (K ľudským obetám pozri pozn. k 16,20 n.) 38I toto spáchali proti mne: poškvrnili v ten deň moju svätyňu a znesvätili moje soboty. 39Lebo keď zabili svojich synov pre svoje modly, v ten istý deň prišli do mojej svätyne poškvrniť ju. Áno, toto robili v mojom dome. (*) (Dotyk mŕtvoly znečisťoval Izraelitu na sedem dní, za ten čas nesmel vkročiť do chrámu (Nm 19,11 n.). Vražda, ktorej sa na vlastných deťoch dopustili, prirodzene len zväčšovala nečistotu.) 40Dokonca posielali po chlapov, ktorí prichádzali zďaleka, prichádzali vtedy, keď poslali po nich posla. Kvôli nim si sa kúpala, maľovala si si oči a krášlila si sa skvostmi. (*) (Znovu sa vyčíta Samárii a Jeruzalemu spojenectvá s cudzincami. Dokonca obetovali modlám kadidlo, aké sa na profánne ciele nesmelo upotrebiť; Ex 30,34–38.) 41Sedela si na nádhernom lôžku, pred tebou bol prikrytý stôl a položila si naň moje kadidlo a môj olej. 42Pri nej a pri chlapoch sa ozývalo hulákanie, viac ako keď sa z púšte privedie množstvo ožranov, a dávali im na ruky náramnice a na hlavy ozdobné koruny. 43Vtedy som riekol: Či necudzoložili takto? Páchali výčiny necudnej ženy. (*) (Podávame preklad LXX. Dnešný hebrejský text je nejasný. Vulg tiež nejasne znie: "vtedy som povedal tej, čo sa zodrala v cudzoložstvách: Či aj táto bude teraz hromadiť svoje necudnosti?") 44Vchádzajú k nej ako k žene neviestke. Tak vchádzali k hriešnym ženám Oole a Oolibe. 45Ale spravodliví mužovia ich budú súdiť podľa práva cudzoložníc a podľa práva krviprelievačov, lebo cudzoložnicami sú a krv majú na rukách. (*) (Pozri 16,38.) 46Vskutku toto hovorí Pán, Jahve: Priviesť proti nim zástup a vydať ich týraniu a lúpeži! (*) (Pozri pozn. k 16,40 a porov. Dt 22,21–24.) 47Zástup nech ich ukameňuje a nech ich postína mečom: ich synov a dcéry nech pozabíjajú a ich domy nech spália ohňom. 48Takto odstránim z krajiny zločin, všetky ženy budú mať výstrahu a nebudú hrešiť ako vy. 49Vaše zločiny naložia na vás, ponesiete svoje hriechy s modlami a budete vedieť, že ja som Pán, Jahve."

Zánik Jeruzalema. Podobenstvo o hrdzavom hrnci. - 1V deviatom roku, v desiatom mesiaci, desiaty deň mesiaca, prehovoril Pán ku mne takto: (*) (Porov. 2 Kr 25,1; Jer 39,1; 52,4. – V 9. roku zajatia.) 2"Syn človeka, napíš si meno dňa, totiž tohto dňa; babylonský kráľ sa práve tento deň vzoprie proti Jeruzalemu. (*) (Prorok si mal poznačiť tento deň, aby neskoršie, keď sa zajatci z iných prameňov dozvedia, kedy sa začalo obliehanie Jeruzalema, videli, že Ezechielovi sám Boh oznámil deň obliehania.) 3Potom prednes odbojnému domu podobenstvo a povedz im: Toto hovorí Pán, Jahve: Postav hrniec; postav, a nalej doň vody! 4Pozbieraj doň jeho kúsky, rozličné dobré kúsky zo stehna a lopatky, naplň ho vyberanými kosťami! 5Vezmi vyberané barančatá, naklaď podeň hŕbu dreva, nechaj vrieť jeho kúsky, i kosti nech sa v ňom uvaria! (*) ("Hŕbu dreva" preložili sme po malej oprave, ktorá sa dnes všeobecne pripúšťa. Osnova i staré preklady čítajú: "hŕba kostí".)

6Preto takto hovorí Pán, Jahve: Beda krvavému mestu, hrncu, na ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde. Kus za kusom ho vyprázdni, nemusí naň padnúť žreb. (*) (Hrniec je Jeruzalem, kúsky mäsa v ňom sú jeho obyvatelia. Títo zahynú všetci bez výberu, nebudú sa teda žrebom vyberať tí, ktorých nepriateľ chce zabiť.) 7Veď je v ňom krv, na holý kameň ju položilo, nevylialo ju na zem, aby ju zakrylo zemou. (*) (Krv, ktorú vylieval Jeruzalem, je vždy pred očami Pána a volá o pomstu. Obyvatelia mesta ani len nechceli zakrývať svoje zločiny, páchali ich verejne.) 8Aby som priviedol hnev, aby som sa ukrutne pomstil, dal som jeho krv na holý kameň, aby sa nezakryla.

9Preto takt o hovorí Pán Jahve: Beda krvavému mestu; aj ja urobím veľkú vatru. 10Naklaď dreva, zapáľ oheň, dovar mäso, uvar miešaninu, kosti však nech zhoria! (*) (Oheň bude taký prudký, že spáli aj kosti. V takom ohni sa obyvatelia Jeruzalema nezachránia.) 11Potom ho polož prázdny na jeho uhlie, nech sa rozohreje a jeho kov nech sa rozpáli, aby sa mu vnútri pustila nečistota a stratila sa jeho hrdza. (*) (Po vyprázdnení aj mesto vypália, tak zahynie hrdza, hriech, ktorý sa doteraz napriek všetkým námahám nepodarilo z mesta odstrániť.)

12Veľmi som sa ustával, no nakopená hrdza nezišla z neho v ohni. 13V tvojej nečistote je zločin. Pretože som ťa čistil, no neočistil si sa od svojej špiny, ani sa už neočistíš, kým neukojím na tebe svoj hnev. 14Ja, Pán, som hovoril; príde a urobím. Nepopustím, nebudem šetriť a nezľutujem sa. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich výčinov ťa budem súdiť," hovorí Pán, Jahve.

Zajatci sa zhrozia nad pádom Jeruzalema. - 15Pán prehovoril ku mne takto: 16"Syn človeka, pozri, ja ti odnímem, čo je milé tvojim očiam, ale nenariekaj a neplač; slzy nech ti netečú! 17Vzdychaj tíško, nárek za mŕtvymi neusporiadaj, uviaž si turban, obuj si obuv na nohy, pery si nezahaľuj a nejedz smútočný chlieb!" (*) (O nariekačoch pozri pozn. k Jer 9,16 n. O niektorých prejavoch smútku pozri pozn. k Jer 16,5–7. Kto mal smútok, chodil okrem toho bosý a s holou hlavou, zahaľoval si tvár alebo aspoň bradu a ústa, postil sa. Ezechiel, až bude mať smútok, nesmie ho navonok prejavovať.)

18Hovoril som teda k ľudu za rána. Večer potom mi zomrela žena a ráno som robil, ako mi bolo rozkázané. 19Ľud mi povedal: "Nepovieš nám, čo to pre nás znamená, že takto robíš?" 20Odpovedal som im: "Pán ku mne prehovoril takto: 21Povedz Izraelovmu domu: Toto hovorí Pán, Jahve: Veruže znesvätím svoju svätyňu, pýchu vášho mocnárstva, žiadosť vašich očí a túžbu vašej duše! A vaši synovia a dcéry, ktorých ste zanechali, padnú pod mečom. 22Vtedy budete robiť, ako robím ja, pery si nebudete zahaľovať a nebudete jesť smútočný chlieb. (*) (Zajatci stratia pri obliehaní Jeruzalema synov a dcéry, ktorí ostali vo vlasti, ale nebudú sa opovažovať verejne za nimi smútiť, aby nerozhnevali Babyloncov.) 23Svoje turbany budete mať na hlavách a obuv na nohách, nebudete plakať ani nariekať, ale budete hynúť pre svoje hriechy a druh k druhovi vzdychať. 24Ezechiel vám však bude znamením, robte všetko, ako robí on, keď to príde. A budete vedieť, že ja som Pán, Jahve.

25Ty však, syn človeka, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ich okrasnú radosť, žiadosť ich očí a túžbu ich duše, ich synov a ich dcéry; 26v ten deň, keď príde utečenec, aby ti to oznámil, 27v ten deň sa ti otvoria ústa v prítomnosti utečenca. Budeš hovoriť a viac neonemieš a budeš im znamením. Tak sa dozvedia, že ja som Pán."

Kontext   Úvod   Dozadu (Ez 3)   Dopredu (Ez 25)

Obsah