Ezdráš nariaďuje prepustenie pohanských žien. - 1Kým sa Ezdráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac (dolu tvárou) pred Božím príbytkom, poschodil sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí, a ľud plakal usedavým plačom. 2Vtedy sa ozval Šechaniáš, Jechielec z Elamových synov, a povedal Ezdrášovi: "Prehrešili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny. Ale ešte je nádej pre Izrael. 3Zaviažme sa teraz slávnostne svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy aj tých, ktorí sa z nich narodili, keď ty, pane, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona! 4Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusť sa mužne do toho!"

5Ezdráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. A tak prisahali. 6Ezdráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljašibovho syna Jochanana a tam prenocoval; ale nejedol chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia. (*) (Tento Jochanan je iný než ten, ktorý vystupuje v Neh 12,22–23, lebo veľkňaz Jochanan, syn Eljašibov, žil len hodne neskôr. Zástancovia mienky, podľa ktorej Nehemiáš účinkoval pred Ezdrášom (Ezdráš podľa tejto mienky začal účinkovať v 7. roku kráľa Artaxerxa II., ba až r. 398 pr. Kr.), stotožňujú oboch Jochananov a v tom práve ponajviac vidia správnosť svojej mienky. – "Tam prenocoval" je preložené podľa LXX. Hebrejský text má tu chybný výraz "vošiel ta dnu", zavinený rukou odpisovateľovou.)

7Potom vyhlásili po Júdsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci presťahovalci poschodili do Jeruzalema. 8Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia! (*) (Zhabaný majetok, nad ktorým bola vyslovená kliatba ("chérem", Lv 27,28–29), kedysi celkom vyničili; po návrate zo zajatia dávali ho do majetku chrámu. – Vyobcovanie znamenalo stratu náboženských a občianskych práv.)

Súhlas zídeného ľudu. - 9Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky. (*) (Deviaty mesiac v židovskom kalendári bol kislev (polovica novembra – polovica decembra). V tomto čase v Jeruzaleme je chladno a dosť často znenazdania prší.) 10Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: "Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami, a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu. 11Preto sa teraz vyznajte Pánovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudzineckých žien!" 12Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: "Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš. 13Ale ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku, a potom to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci, 14preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľa hnevu nášho Boha pre túto vec."

15Iba Azahelov syn Jonatán a Tikvov syn Jachziáš sa vzopreli proti tomu; Mešulam a levita Šabetai ich podporovali. 16Ale presťahovalci urobili tak. Kňaz Ezdráš si vybral mužov, hlavy rodov podľa jednotlivých domov. Všetci boli zaznačení podľa mena. Oni zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec. 17Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípad všetkých, čo sa poženili s cudzinkami. (*) (Vyšetrovania a súdy, ktorým boli podrobené miešané manželstvá, trvali tri mesiace. Začali sa prvého dňa desiateho mesiaca, ktorí Židia nazývali tébét (polovica decembra – polovica januára), a trvali do prvého dňa prvého mesiaca, teda do polovice nášho marca.)

Menoslov tých, ktorí žili s pohankami. - 18Vyšlo najavo, že z kňazských Synov si pobrali cudzie ženy títo: Zo synov Josadakovho syna Jozueho a z jeho bratov Maáseiáš, Eliezer, Jarib a Gedaliáš. 19Zaručili sa, že svoje ženy prepustia a že budú za svoj poklesok obetovať barana zo stáda. 20Z Imerových synov Hanani a Zebediáš. 21Z Charimových synov Maásiáš, Eliáš, Šemaiáš, Jachiel a Uziáš. 22Z Pašchurových synov Eljoenaj, Maásiáš, Izmael, Natanael, Jozabad a Elasa.

23Z levitov Jozabad, Simei, Kelaiáš zvaný Kelita, Petachiáš, Júda a Eliezer. 24Zo spevákov Eljašib a z vrátnikov Šalum, Telem a Uri.

25Ďalej z izraelského ľudu: Z Farošových synov Rameiáš, Jiziáš, Malkiáš, Mijamin, Eleazar, Malkiáš a Benaiáš. 26Z Elamových synov Mataniáš, Zachariáš, Jechiel, Abdi, Jeromot a Eliáš. 27Zo Zatuových synov Eljoenaj, Eljašib, Mataniáš, Jeromot, Zabad a, Aziza. 28Z Bebaiho synov Jehochanan, Chananiáš, Zabai, Atlai. 29Z Baniových synov Mešulam, Maluch, Adaiáš, Jašub, Seal, Jeramot. 30Z Pachat-Moabových synov Adna, Chelal, Beniáš, Maásiáš, Mataniáš, Besaleel, Binui a Manasses. 31Z Charimových synov Eliezer, Jišiáš, Malkiáš, Šemaiáš, Šimon, 32Benjamín, Maluch, Šemariáš. 33Z Chašumových synov Matenai, Matata, Zabad, Elifelet, Jeremai, Manasses, Šimei. 34Z Baniových synov Mádai, Amram, Uel, 35Benaiáš, Bedeiáš, Keluhi, 36Vaniáš, Meremot, Eljašib, 37Mataniáš, Matanai, Jásav, 38Bani, Binui, Šimei, 39Šelemiáš, Nátan, Adaiáš, 40Machnadbai, Šasai, Šarai, 41Azarel, Šelemi, Šemeriáš, 42Šalum, Amariáš a Jozef. 43Z Nebových synov Jeiel, Matitiáš, Zabad, Zebina, Jadav, Joel a Benaiáš.

44Títo všetci si vzali za ženy cudzinky. Boli medzi nimi už aj také, ktoré porodili deti. (*) (Stať sa končí bez bližších správ o tom, či sa Ezdrášovi podarilo vykoreniť zlozvyk miešaných manželstiev.)