Ezdráš nariaďuje prepustenie pohanských žien. - 1Kým sa Ezdráš modlil a kým sa vyznával s plačom, ležiac (dolu tvárou) pred Božím príbytkom, poschodil sa k nemu veľký zástup Izraelitov, mužov, žien a detí, a ľud plakal usedavým plačom. 2Vtedy sa ozval Šechaniáš, Jechielec z Elamových synov, a povedal Ezdrášovi: "Prehrešili sme sa proti svojmu Bohu tým, že sme si vzali za ženy cudzinky z národov krajiny. Ale ešte je nádej pre Izrael. 3Zaviažme sa teraz slávnostne svojmu Bohu, že zapudíme všetky ženy aj tých, ktorí sa z nich narodili, keď ty, pane, a tí, čo sa boja prikázania nášho Boha, odporúčate tak urobiť. Nech sa teda postupuje podľa zákona! 4Vstaň, lebo ty to musíš nariadiť, a my ti pomôžeme! Pusť sa mužne do toho!"

5Ezdráš teda vstal a vyzval popredných kňazov, levitov a celú izraelskú pospolitosť, aby prisahali, že sa zaväzujú konať podľa tohto slova. A tak prisahali. 6Ezdráš sa zdvihol spred Božieho domu, išiel do izby Eljašibovho syna Jochanana a tam prenocoval; ale nejedol chlieb a nepil vodu, lebo žialil pre hriech tých, čo prišli zo zajatia. (*) (Tento Jochanan je iný než ten, ktorý vystupuje v Neh 12,22–23, lebo veľkňaz Jochanan, syn Eljašibov, žil len hodne neskôr. Zástancovia mienky, podľa ktorej Nehemiáš účinkoval pred Ezdrášom (Ezdráš podľa tejto mienky začal účinkovať v 7. roku kráľa Artaxerxa II., ba až r. 398 pr. Kr.), stotožňujú oboch Jochananov a v tom práve ponajviac vidia správnosť svojej mienky. – "Tam prenocoval" je preložené podľa LXX. Hebrejský text má tu chybný výraz "vošiel ta dnu", zavinený rukou odpisovateľovou.)

7Potom vyhlásili po Júdsku a po Jeruzaleme, aby sa všetci presťahovalci poschodili do Jeruzalema. 8Každému, kto sa nedostaví do troch dní podľa uznesenia vrchnosti a starších, nech kliatba stihne celý jeho majetok a on sám nech je vylúčený z obce tých, čo prišli zo zajatia! (*) (Zhabaný majetok, nad ktorým bola vyslovená kliatba ("chérem", Lv 27,28–29), kedysi celkom vyničili; po návrate zo zajatia dávali ho do majetku chrámu. – Vyobcovanie znamenalo stratu náboženských a občianskych práv.)

Súhlas zídeného ľudu. - 9Do troch dní sa poschodili do Jeruzalema všetci mužovia (pokolenia) Júdovho a Benjamínovho. Bolo to v deviatom mesiaci, dvadsiateho toho mesiaca. Celý národ sedel na priestranstve pred Božím príbytkom a triasol sa pre samu vec i pre lejaky. (*) (Deviaty mesiac v židovskom kalendári bol kislev (polovica novembra – polovica decembra). V tomto čase v Jeruzaleme je chladno a dosť často znenazdania prší.) 10Vtedy vstal kňaz Ezdráš a povedal im: "Prehrešili ste sa tým, že ste sa poženili s cudzinkami, a tak ste rozmnožili previnenie izraelského ľudu. 11Preto sa teraz vyznajte Pánovi, Bohu svojich otcov, urobte mu po vôli a oddeľte sa od národov tejto krajiny a od cudzineckých žien!" 12Celé zhromaždenie odpovedalo veľkým hlasom: "Sme povinní urobiť tak, ako nám hovoríš. 13Ale ľud je početný, je čas dažďov a nevydržíme stáť vonku, a potom to nie je práca na jeden deň ani na dva, lebo sme sa veľmi mnohí previnili v tejto veci, 14preto prosíme, nech naši predstavení zastupujú celú obec a všetci, čo sa v našich mestách poženili s cudzinkami, prídu v určenom čase so staršími a so sudcami jednotlivých miest, kým sa od nás neodvráti páľa hnevu nášho Boha pre túto vec."

15Iba Azahelov syn Jonatán a Tikvov syn Jachziáš sa vzopreli proti tomu; Mešulam a levita Šabetai ich podporovali. 16Ale presťahovalci urobili tak. Kňaz Ezdráš si vybral mužov, hlavy rodov podľa jednotlivých domov. Všetci boli zaznačení podľa mena. Oni zasadli v prvý deň desiateho mesiaca a skúmali tú vec. 17Do prvého dňa prvého mesiaca skončili prípad všetkých, čo sa poženili s cudzinkami. (*) (Vyšetrovania a súdy, ktorým boli podrobené miešané manželstvá, trvali tri mesiace. Začali sa prvého dňa desiateho mesiaca, ktorí Židia nazývali tébét (polovica decembra – polovica januára), a trvali do prvého dňa prvého mesiaca, teda do polovice nášho marca.)