Ezdrášov rodokmeň. - 1Po týchto udalostiach sa za kraľovania perzského kráľa Artaxerxa vybral Ezdráš, syn Seraiáša, syna Azariáša, syna Helkiáša, (*) (Artaxerxes, ktorý sa tu spomína, je podľa mnohých exegétov Artaxerxes I. Dlhoruký (465–424 pr. Kr.). – Ezdrášov rodostrom, porovnaný s údajmi 1 Krn 5,27–40; 1 Krn 6,7–10 je tu neúplný. Od Árona po Ezdráša, teda za tisíc rokov, je tu uvedených len 17 pokolení, čo je iste málo.) 2syna Šaluma, syna Sádoka, syna Achituba, 3syna Amariáša, syna Azariáša, syna Merajota, 4syna Zerachiáša, syna Uziho, syna Bukiho, 5syna Abišuu, syna Pinchasa, syna Eleazara, syna najvyššieho kňaza Árona.
Ezdrášova cesta domov. - 6Tento Ezdráš vyšiel z Babylonu. Bol zákonníkom, zbehlým v Mojžišovom zákone, ktorý dal Pán, Boh Izraela. Keďže bola nad ním ruka Pána, jeho Boha, kráľ mu dával všetko, o čo žiadal. (*) (Výraz "bola nad ním ruka Pána" značí, že sa Ezdrášovi dostávalo zrejmej Božej pomoci a ochrany. Tento výraz nevyskytuje sa ináč v knihách Svätého písma tak často, ako práve v Knihách Ezdráša a Nehemiá-ša (porov. Ezd 7,9–28; 8,18; Neh 2,8–18 a i.).) 7Zároveň vystupoval do Jeruzalema húf Izraelitov, kňazov, levitov, spevákov, vrátnikov a nevoľníkov chrámu v siedmom roku kráľa Artaxerxa. 8Do Jeruzalema došiel v piatom mesiaci, v siedmom roku tohto kráľa. (*) (Piaty mesiac židovský sa volal áb (15. júl – 15. august). Cesta z Babylonu do Jeruzalema trvala teda 3 a pol mesiaca, lebo koncom marca opustili Babylon a v polovici júla došli do Jeruzalema.) 9Na prvý deň prvého mesiaca bol totiž určený odchod z Babylonu a v prvý deň piateho mesiaca sa dostal do Jeruzalema, lebo na ňom spočívala dobrotivá ruka jeho Boha. 10Lebo Ezdráš si umienil skúmať Pánov zákon, plniť ho a učiť izraelský ľud ustanovenia a právo.
Kráľovský list o plnomocenstve pre Ezdráša. - 11Toto je odpis listu, ktorý dal kráľ Artaxerxes kňazovi Ezdrášovi, znalcovi zákona, znalcovi Pánových príkazov a nariadení pre Izrael:
12"Artaxerxes, kráľ nad kráľmi, kňazovi Ezdrášovi, učenému v zákone nebeského Boha, pozdrav a tak ďalej.
13Ja vydávam rozkaz, že každý, kto by v mojom kráľovstve mal vôľu - či už z izraelského ľudu, či z jeho kňazov alebo z levitov - ísť do Jeruzalema, môže sa vybrať s tebou. 14Lebo kráľ a jeho siedmi radcovia ťa posielajú preskúmať stav vecí v Judei a v Jeruzaleme, ako žiada zákon tvojho Boha, čo máš v ruke, 15a odniesť striebro so zlatom, ktoré dobrovoľne venovali kráľ a jeho poradcovia Bohu Izraela, ktorého príbytok je v Jeruzaleme, 16aj všetko striebro a zlato, ktoré nájdeš v celej babylonskej provincii popri dobrovoľnom dare ľudu a kňazov, ktorý obetujú na chrám svojho Boha v Jeruzaleme. 17Preto za tieto strieborniaky bezodkladne nakúp býky, barany a jahňatá s príslušnými pokrmovými a nápojovými obetami a obetuj ich na oltári chrámu vášho Boha v Jeruzaleme! 18A čo ty a tvoji bratia usúdite, že by bolo dobré spraviť so striebrom a zlatom, ktoré bude nazvyš, spravte podľa vôle svojho Boha. 19Nádoby, ktoré dostávaš pre službu v dome tvojho Boha, odovzdaj pred Bohom v Jeruzaleme! 20A čo ešte treba pre dom tvojho Boha, čo ti bude ešte treba vynaložiť, uhraď z kráľovskej pokladnice!
21Ja, kráľ Artaxerxes, týmto nariaďujem všetkým pokladníkom na Záriečí: Všetko, o čo by vás požiadal kňaz Ezdráš, znalec zákona nebeského Boha, treba bez okolkov splniť 22do sto hrivien striebra, do sto korov pšenice, do sto batov vína, do sto batov oleja a soli bez účtovania! (*) (Hrivna striebra mala v dobe perzskej 33,66 kg. Kor je dutá miera o obsahu 364,5 l; bat je dutá miera, obsah 36,44 l. Soľ nebola drahá.) 23Všetko, čo sa žiada podľa rozhodnutia nebeského Boha, treba presne splniť pre dom nebeského Boha, aby azda nezahorel hnevom proti kráľovej ríši a proti jeho synom. 24Ďalej vám oznamujeme, že nik nemá práva uvaliť daň, dávku či mýto ani na kňazov, ani na levitov, spevákov, vrátnikov, chrámových nevoľníkov, ani na nijakých služobníkov tohto Božieho chrámu.
25A ty, Ezdráš, podľa toho, ako prikazuje múdrosť tvojho Boha, ktorú máš v rukách, menuj sudcov vedno s obhájcami, aby vysluhovali právo všetkému ľudu na Záriečí, tým totiž, ktorí poznajú zákon tvojho Boha; a kto by ho nepoznal, toho učte! (*) (Vlastná súdna moc mala veľký význam pre židovskú obec, lebo náboženský život starozákonný bol veľmi prepletený so životom občianskym a sociálnym.) 26A tak každý, kto by neposlúchol zákon tvojho Boha alebo kráľov zákon, nech je bez okolkov odsúdený alebo na smrť, alebo do vyhnanstva, alebo na stratu majetku, alebo do žalára!" (*) (Stať je napísaná v pôvodine aramejsky.)
Ezdrášova ďakovná modlitba. - 27"Nech je zvelebený Pán, Boh našich otcov, ktorý vnukol kráľovi do srdca, aby okrášlil Pánov dom v Jeruzaleme 28a naklonil ku mne milosť kráľa, jeho radcov a všetkých vysokých hodnostárov kráľa. A tak ja, posilnený rukou Pána, svojho Boha, ktorá bola nado mnou, zhromaždil som popredných z Izraela, aby išli so mnou."