Zhromaždenie pri rieke. - 15Zhromaždil som ich pri rieke, čo tečie do Ahavy, a pobudli sme tam tri dni. Keď som sa rozhliadol po ľude a kňazoch, nenašiel som medzi nimi ani jediného levitu. (*) (Ahava tu značí kraj a nižšie (v. 21.31) rieku, najskôr kanál Eufratu neďaleko Babylonu.) 16Vtedy som poslal po predákov a učiteľov, po Eliezera, Ariela, Šemaiáša, Elnatana, po Jariba a druhého Elnatana. 17Rozkázal som im, aby šli k Idovi, starostovi v obci Chasifia, a vložil som im do úst slová, ktorými sa bolo treba prihovoriť Idovi a jeho bratom, nevoľníkom chrámu v obci Chasifia, aby k nám priviedli služobníkov pre dom nášho Boha. 18A priviedli nám, lebo nad nami bola dobrotivá ruka nášho Boha, veľmi učeného muža zo synov Moholiho, Léviho syna, Izraelovho syna, totiž Šerebiáša a jeho synov s jeho bratmi, spolu osemnástich, 19ďalej Chašabiáša a s ním Izaiáša z Merariho synov, jeho bratov a ich synov, spolu dvadsiatich, 20a z nevoľníkov chrámu, ktorých dal Dávid a kniežatá na službu levitom, dvestodvadsať nevoľníkov chrámu. Títo všetci boli zaznačení podľa mena.
Posledné prípravy na cestu do vlasti. - 21Potom som tam pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred pohľadom svojho Boha a tým si od neho vyprosili šťastnú cestu pre seba, pre svoje deti i pre celý svoj majetok. 22Hanbil som sa totiž prosiť kráľa o vojsko a jazdu na našu ochranu proti nepriateľom na ceste. Veď sme vyhlásili kráľovi: "Ruka nášho Boha vládne nad všetkými tými, ktorí ho vyhľadávajú na svoje dobro; a zasa jeho mohutný hnev zasahuje všetkých, čo ho opúšťajú." 23A tak sme sa postili a prosili sme o to svojho Boha, a dal sa nám uprosiť.
24Potom som vyvolil z popredných kňazov dvanástich, Šerebiáša a Chašabiáša a s nimi desiatich spomedzi ich bratov. 25Potom som im odvážil striebro, zlato a nádoby, posvätný dar pre dom nášho Boha, ktorý obetoval kráľ, jeho radcovia, jeho kniežatá a všetci Izraeliti, koľko ich tam bolo. 26Odvážil som im teda do rúk šesťstopäťdesiat hrivien striebra a sto hrivien strieborného náčinia, zlata tiež sto hrivien, 27ďalej dvadsať zlatých džbánov po tisíc dareikoch a dve nádoby z medi výborného lesku, vzácne ako zlato. (*) (Hrivna striebra porov. vyššie 7,22 pozn. Ľahká hrivna zlata mala 29,472 kg. Zlatý dareik porov. 2,69 pozn. Podľa týchto údajov by pri výpočte uvedených číslic vychádzali velikánske sumy. Zdá sa však, že tieto číslice sú zveličené, nastala v nich pri odpisovaní chyba.) 28Pritom som im povedal: "Vy ste svätí Pánovi, i tieto nádoby sú posvätné, aj striebro so zlatom je obetný dar Pánovi, Bohu vašich otcov. 29Bedlivo to opatrujte, kým to neodvážite pred predstavenými kňazov a levitov a pred predstavenými izraelských rodov v Jeruzaleme, v sieňach Pánovho domu!" 30A tak kňazi a leviti prevzali váhu striebra a zlata s nádobami, aby ich doniesli do Jeruzalema, do domu nášho Boha.
Príchod do Jeruzalema. - 31Na dvanásty deň prvého mesiaca sme sa pohli od rieky Ahavy a uberali sme sa do Jeruzalema. Ruka nášho Boha bola nad nami. On nás ochraňoval na ceste pred nepriateľskou a pred zbojníckou rukou. 32Tak sme prišli do Jeruzalema a ostali sme tam tri dni. 33Na štvrtý deň potom odvážili striebro, zlato a nádoby v dome nášho Boha v prítomnosti Meremota, syna kňaza Uriáša, ďalej tam bol Pinchasov syn Eleazar a okrem týchto boli prítomní aj leviti, Jozueho syn Jozabad a Binuov syn Noadiáš, 34všetko podľa počtu a váhy a úhrn váhy hneď zapísali.
35Tí, čo prišli zo zajatia vo vyhnanstve, obetovali celopaly Izraelovmu Bohu, dvanásť juncov za celý Izrael, deväťdesiatšesť baranov, sedemdesiatsedem jahniat, dvanásť capov na obetu za hriech, toto všetko na celopal Pánovi.
36Potom odovzdali kráľove nariadenia kráľovským satrapom a povereným správcom za Riekou. A oni podporovali ľud a Boží dom. (*) (Satrapovia boli vysokými úradníkmi v Perzskej ríši, ktorým podliehali správcovia po provinciách, a boli popritom azda aj vojenskými veliteľmi provincií. Kráľovskí správcovia sa starali len o civilnú správu.)