10prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách. (*) (Pavol Onezima "splodil", čiže obrátil na kresťanskú vieru, kým bol väznený.) 11Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. (*) (Pavol tu naráža na Onezimovo meno (gr. onézimos = užitočný).) 12Poslal som ti ho naspäť; jeho, to jest moje srdce. (*) (Výraz "moje srdce" je priam prevratná definícia človeka - otroka v čase, keď otroka považovali iba za vec.) 13Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba.

14Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. 15Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy. 16Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne - a o čo viac tebe - i podľa tela aj v Pánovi. (*) (I podľa tela aj v Pánovi, čiže ako človeka i ako kresťana.)

17Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. (*) (Výraz "za druha", doslovne "v spoločenstve (s tebou)", rozumie sa vo viere, teda "za brata vo viere".)