Nerozumní Galaťania. - 1Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! (*) (Evanjelium je Kristus ukrižovaný (1 Kor 2,2) a zmŕtvychvstalý; preto ohlasovanie evanjelia sa podstatne sústreďuje na Kristovo veľkonočné tajomstvo (porov. 1 Kor 11, 23 n; 15, 3 n).) 2Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? 3Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? 4Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! 5A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? (*) (Pravdepodobne tu myslí na obriezku. Galaťania tým, že počúvali falošných učiteľov a prijali záväznosť Mojžišovho zákona aj pre kresťanov, ukázali, že nič nepochopili zo svedectva Ducha, ktorý sa prejavuje v kresťanoch (porov. Sk 10, 44–45; 1 Sol 1, 5). Dary Ducha máme iba skrze vieru v Krista.)
Abrahámova viera. - 6Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. (*) (Gn 15, 6. Pavol nevyhnutnosť viery pre spásu dokazuje zo zjavenia.) 7Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. 8Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: "V tebe budú požehnané všetky národy." (*) (Gn 12, 3.) 9Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. 10No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: "Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal." (*) (Dt 27, 26. Zákon oprávňoval iba trest. Toho, kto ho poruší, dáva pod kliatbu. Ak sa totiž človek spolieha iba na svoje vlastné sily, nedokáže dokonale zachovať zákon. Zákon preto nemôže byť zdrojom milosti, ospravedlnenia.) 11A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. (*) (Hab 2, 4.) 12Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. (*) (Lv 18, 5.) 13Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve," (*) (Dt 21, 23. Kristus vzal na seba kliatbu zákona za tých, ktorí zákon porušili. Svojou smrťou zadosťučinil zákonu. Preto tí, čo sú s Kristom spojení, už nepodliehajú zákonu.) 14aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
15Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. 16Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: "A potomkom," akoby šlo o mnohých, ale o jedného: "A tvojmu potomstvu," a ním je Kristus. 17Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. 18Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie. (*) (Keď už potvrdený ľudský závet je nezmeniteľný, tým skôr je nezmeniteľné Božie prisľúbenie. Božie prisľúbenie nemohol zrušiť ani Mojžišov zákon. Preto Božie požehnanie nepochádza zo zákona, ale z prisľúbenia.)
Dočasná úloha zákona. - 19Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. 20Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. 21Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. 22Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista. (*) (V dejinách spásy mal zákon iba podradnú úlohu. Vzhľadom na ľudskú slabosť skôr zapríčiňoval rozmnoženie hriechu. Tým viac ukazoval potrebu vykúpenia. Okrem toho Boh dal zákon skrze prostredníka (Mojžiša), kým vykúpenie skrze prisľúbeného Vykupiteľa, Ježiša Krista.)
23No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. 24A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. 26Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. 27Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. (*) (Obliecť si Krista, znamená stať sa ako on, premeniť sa v neho (porov. 2, 20), teda konkrétne: prijať synovstvo (4, 5), byť s Kristom jeden (3, 28), byť Kristovým (3, 29), byť na základe synovstva Božím dedičom (4, 6–7) a napokon to znamená, že Kristus je v nás (4, 19).) 28Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi. 29A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. (*) (Zákon mal svoj význam v tom, že udržiaval Židov vo viere v jedného Boha, v jeho prisľúbenia a v túžbe po Mesiášovi. Keď sa všetky prisľúbenia splnili v Kristovi, zákon stratil zmysel.)