Nerozumní Galaťania. - 1Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! (*) (Evanjelium je Kristus ukrižovaný (1 Kor 2,2) a zmŕtvychvstalý; preto ohlasovanie evanjelia sa podstatne sústreďuje na Kristovo veľkonočné tajomstvo (porov. 1 Kor 11, 23 n; 15, 3 n).) 2Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? 3Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom? 4Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo! 5A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery? (*) (Pravdepodobne tu myslí na obriezku. Galaťania tým, že počúvali falošných učiteľov a prijali záväznosť Mojžišovho zákona aj pre kresťanov, ukázali, že nič nepochopili zo svedectva Ducha, ktorý sa prejavuje v kresťanoch (porov. Sk 10, 44–45; 1 Sol 1, 5). Dary Ducha máme iba skrze vieru v Krista.)
Abrahámova viera. - 6Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. (*) (Gn 15, 6. Pavol nevyhnutnosť viery pre spásu dokazuje zo zjavenia.) 7Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. 8Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: "V tebe budú požehnané všetky národy." (*) (Gn 12, 3.) 9Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom. 10No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: "Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal." (*) (Dt 27, 26. Zákon oprávňoval iba trest. Toho, kto ho poruší, dáva pod kliatbu. Ak sa totiž človek spolieha iba na svoje vlastné sily, nedokáže dokonale zachovať zákon. Zákon preto nemôže byť zdrojom milosti, ospravedlnenia.) 11A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery. (*) (Hab 2, 4.) 12Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť. (*) (Lv 18, 5.) 13Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve," (*) (Dt 21, 23. Kristus vzal na seba kliatbu zákona za tých, ktorí zákon porušili. Svojou smrťou zadosťučinil zákonu. Preto tí, čo sú s Kristom spojení, už nepodliehajú zákonu.) 14aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.
15Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. 16Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: "A potomkom," akoby šlo o mnohých, ale o jedného: "A tvojmu potomstvu," a ním je Kristus. 17Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. 18Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie. (*) (Keď už potvrdený ľudský závet je nezmeniteľný, tým skôr je nezmeniteľné Božie prisľúbenie. Božie prisľúbenie nemohol zrušiť ani Mojžišov zákon. Preto Božie požehnanie nepochádza zo zákona, ale z prisľúbenia.)
Dočasná úloha zákona. - 19Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. 20Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. 21Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. 22Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista. (*) (V dejinách spásy mal zákon iba podradnú úlohu. Vzhľadom na ľudskú slabosť skôr zapríčiňoval rozmnoženie hriechu. Tým viac ukazoval potrebu vykúpenia. Okrem toho Boh dal zákon skrze prostredníka (Mojžiša), kým vykúpenie skrze prisľúbeného Vykupiteľa, Ježiša Krista.)
23No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. 24A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. 26Veď skrze vieru v Ježišovi Kristovi ste všetci Božími synmi. 27Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. (*) (Obliecť si Krista, znamená stať sa ako on, premeniť sa v neho (porov. 2, 20), teda konkrétne: prijať synovstvo (4, 5), byť s Kristom jeden (3, 28), byť Kristovým (3, 29), byť na základe synovstva Božím dedičom (4, 6–7) a napokon to znamená, že Kristus je v nás (4, 19).) 28Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi. 29A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. (*) (Zákon mal svoj význam v tom, že udržiaval Židov vo viere v jedného Boha, v jeho prisľúbenia a v túžbe po Mesiášovi. Keď sa všetky prisľúbenia splnili v Kristovi, zákon stratil zmysel.)
Nie si otrok, ale syn. - 1Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. 2Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. 3Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. (*) (Obdobie ľudských dejín do príchodu Krista chápe Pavol ako maloletosť v živote človeka. "Živly sveta" sú pravdepodobne predpisy židovského zákona (vv. 8–10), ktorými Boh vychovával ešte nezrelý ľud. Môžu to byť aj prvky materiálneho sveta, ktoré pohania pokladali za bohov. (v. 8).) 4Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, (*) ("Plnosť času" je čas, ktorý sa začal príchodom Krista, čiže novozákonné obdobie. Boh v Kristovi dal ľuďom plnosť všetkého, čo potrebujú na spásu.) 5aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. 6Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba, Otče!" (*) (Je to vlastná a výlučná modlitba Božieho Syna, počas jeho pozemského života, ktorá sa stáva vlastnou a charakteristickou modlitbou kresťana prežívajúceho adoptívne Božie synovstvo (porov. Rim 8, 15).) 7A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.
Nevracajte sa do otroctva. - 8No vtedy, keď ste nepoznali Boha, slúžili ste tým, čo v skutočnosti nie sú bohmi. 9Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! (*) ("Boh pozná vás" znamená: "obľúbil si vás, uznal za svojich".) 10Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! (*) (Pavol im vyčíta zachovávanie židovských slávností, ktoré sa im prívrženci židovstva usilovali nanútiť (porov. Kol 2, 16).) 11Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo.
12Bratia, prosím vás, buďte ako ja, veď aj ja som ako vy. Ničím ste mi neublížili. (*) (Vyzýva ich, aby boli slobodní od zákona ako on, lebo on sa prispôsobil ich slabosti, aby ich získal.) 13A viete, že som vám prvý raz v telesnej slabosti hlásal evanjelium. (*) (Pravdepodobne tu myslí na nejakú chorobu, ktorá ho mohla postihnúť na druhej apoštolskej ceste (porov. Sk 16,6).) 14A touto svojou skúškou vzhľadom na moje telo ste nepohrdli, ani ste ju neodmietli, ale prijali ste ma ako Božieho anjela, ako Krista Ježiša.
15Kdeže je teda vaša blaženosť? Veď vám môžem dosvedčiť, že keby to bolo bývalo možné, boli by ste si vylúpili oči a dali ich mne. (*) (Tieto Pavlove slová niektorí chápu metaforicky, iní doslovne, vzťahujú to na nejakú očnú chorobu, ktorá vyvolala u Galaťanov súcit.) 16Stal som sa vaším nepriateľom, keď vám hovorím pravdu? 17Horlia za vás nedobre, chcú vás odlúčiť, aby ste za nich horlili. (*) ("Chcú vás odlúčiť" od Pavla a tým aj od Krista.) 18Dobre je vždy horliť za dobro, a nielen vtedy, keď som u vás. 19Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus. 20Teraz by som chcel byť u vás a zmeniť svoj hlas, lebo neviem, čo s vami.
Dve zmluvy: Agar a Sára. - 21Povedzte mi vy, čo chcete byť pod zákonom: nepočujete zákon? 22Veď je napísané, že Abrahám mal dvoch synov: jedného z otrokyne, druhého zo slobodnej. (*) (Otrokyňa bola Agar a slobodná Sára. Podľa všeobecného práva iba deti slobodnej, nie otrokyne, mali právo dediť (porov. Gn 16; 21, 1–21). Tieto biblické udalosti dokazujú, že sloboda Božieho prisľúbenia prevyšuje otroctvo zákona. Agar totiž predstavuje Starý zákon, kým Sára Nový.) 23Ten z otrokyne sa narodil podľa tela, ale ten zo slobodnej podľa prisľúbenia. 24To je povedané obrazne. Tamtie sú dve zmluvy: jedna z vrchu Sinaj, ktorá rodí pre otroctvo, a to je Agar. 25Agar je vrch Sinaj v Arábii a zodpovedá terajšiemu Jeruzalemu, lebo žije so svojimi deťmi v otroctve. 26Ale Jeruzalem, ktorý je hore, to je tá slobodná, ktorá je našou matkou. 27Veď je napísané:
"Raduj sa, neplodná, ty, čo nerodíš,
zajasaj a vykríkni, ty, čo nepoznáš pôrodné bolesti,
lebo opustená má veľa detí,
viac ako tá, ktorá má muža."
28Vy, bratia, ste deťmi prisľúbenia ako Izák. 29Ale ako vtedy ten, čo sa narodil podľa tela, prenasledoval toho, čo sa narodil podľa ducha, tak aj teraz. 30Čo však hovorí Písmo? "Vyžeň otrokyňu i jej syna, lebo syn otrokyne nebude dedičom so synom slobodnej." (*) (Gn 21, 10.) 31A tak, bratia, nie sme deťmi otrokyne, ale slobodnej.