Jób42,12-15

12A Pán požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok, takže mal štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov rožného statku a tisíc oslíc. 13Mal tiež sedem synov a tri dcéry. 14Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla. 15A v šírom kraji nebolo takých krásnych žien ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve s ich bratmi.

(*) (Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.) Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 41)   Dopredu (Ž 1)

Obsah