Jdt16,1-17

Juditin chválospev a oslavy v Jeruzaleme. - 1Judita spievala:

"Udrite na bubny na počesť môjho Boha,
hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch;
zaspievajte nový žalm na neho,
velebte a vzývajte jeho meno!

(*) (Izrael má spievať svojmu Pánovi nový žalm, lebo má zasa novú príčinu, aby zveleboval svojho Boha a ďakoval mu za svoje vyslobodenie (Ž 96,1; 98,1; Iz 42,10).) 2

Ty si Boh, čo potiera vojny,
ty si staviaš tábor uprostred svojho ľudu,
aby si ma vytrhol z ruky tých, čo ma prenasledujú.
3

Zišiel Asýrčan z vrchov na severe,
pritiahol s tisíckami svojho vojska.
Ich množstvo zastavilo potoky,
ich jazda pokryla pahorky.

 4

Vyhlásil, že vypáli moje územie,
mojich mladíkov pobije mečom
mojich kojencov udrie o zem,
moje nemluvniatka vydá za korisť
a moje panny do otroctva.
5

Všemohúci Pán ich však znemožnil
rukou ženy.
6

Lebo ich vodca nepadol rukou mladíkov,
ani ho neporazili synovia titanov,
ani vysokí obri sa ho nezmocnili,
ale Judita, Merariho dcéra,
oslabila ho krásou svojej tváre.

 (*) ("Synovia titanov" – zo súvislosti nevysvitá, koho má spisovateľ na mysli. Možno, že ide o Refaimských (Gn 14,5; Joz 12,4; 2 Sam 21,16–18). Grécky preklad totiž užíva na tom mieste výraz: údolie Titanov (miesto: údolie Refaim). "Vysokí obri" sú spomenutí Gn 6,4; 10,8 n. Podľa učenia sv. Otcov Judita je predobrazom Panny Márie.) 7

Odložila svoje vdovské šaty
pre potešenie trpiacich v Izraeli.
Tvár si pomazala voňavým olejom,

 8

kadery si upravila čelenkou
a obliekla si jemný odev, aby ho zviedla.

 9

Jej sandále uchvátili jeho oko,
jej krása upútala jeho dušu
a meč presekol jeho šiju.
10

Peržania sa zdesili nad jej odvahou,
Médi sa zhrozili pred jej silou.

 11

Vtedy moji ponížení vydali bojový výkrik
a tí sa splašili,
moji zoslabnutí kričali
a tí sa zrútili,
pozdvihli svoj hlas
a tí sa obrátili na útek.

 12

Synovia otrokýň ich prebodli,
prerazili ich ako synov prebehlíkov;
zahynuli v boji môjho Pána.

 (*) ("Synovia otrokýň" sú Izraeliti (zo stanoviska Asýrov).)
13

Zaspievam môjmu Bohu novú pieseň:
Veľký si, Pane, a slávny,
obdivuhodne silný a nepremožiteľný.

 (*) (Záver spevu: Mocný Boh vždy potrestá každého nepriateľa svojho národa. V chválospeve sa ozývajú myšlienky viacerých žalmov, ako aj iných prorockých spevov.) 14

Nech ti slúžia všetky tvoje stvorenia,
lebo si povedal a boli,
poslal si svojho ducha a povstali
a niet nikoho, kto by sa mohol vzoprieť tvojmu hlasu.
15

Vrchy a vody sa v svojich základoch pohnú,
skaly sa ako vosk roztopia pred tvojím pohľadom.
Ale voči tým, čo sa ťa boja,
si stále milosrdný.

 16

Málo je všetko, čo sa prináša ako obeta príjemnej vône,
a skoro nič všetok tuk zo zápalných obiet pre teba.
Ten však, kto sa bojí Pána,
bude vždy veľký!

 17

Beda národom, ktoré povstanú proti môjmu rodu!
Všemohúci Pán ich v deň súdu potresce:
ich telo vydá ohňu a červom,
aby kvílili od bolesti až naveky."
Kontext   Úvod   Dozadu (Jdt 15)   Dopredu (Est 1)

Obsah