Job1,20

5. Boh dal - Boh vzal, 1,20 - 22

20Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa (*) (Natrhnúť si odev (porov. Gn 37,29; Lv 10,6 a i.), ostrihať si hlavu (Iz 15,2; Jer 7,29 a i.) boli obvyklé znaky smútku v tých krajoch.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Est 16)   Dopredu (Jób 2)

Obsah