hoc vravia Bohu: »Len sa od nás odvráť preč, my tvoje cesty poznať nechceme.
15
Čo je Všemohúci, by sme mu slúžili, čo osoží nám vrúcne vzývať ho?«
Hriešnosť bez trestu
16
Či v rukách jeho nie je šťastie ich a ciele zlých nie sú mu ďaleké?
(*)(Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).)