19Či jeho zlobu Boh synom necháva?
Nech jeho skára, by to pocítil!
20Nech skazu svoju na vlastné oči uzrie
a hnev nech pije Všemohúceho!
21Čo po smrti už na dome mu záleží,
keď prervaný je počet jeho mesiacov?!
(*)
(Jób zopakuje tvrdenie svojich priateľov (verš 16) a pýta sa, ako často sa stáva, že sa hriešnik dostane do nešťastia (verš 17). Na námietku, že pomsta a nešťastie stihnú aspoň potomkov hriešneho človeka, Jób odpovedá, že z takejto odvety a pomsty hriešnik po svojej smrti už ničoho necíti (verše 19–21).)