Job21,23–26
23

No v plnom šťastí tento môže zomierať,
aj celkom istý, celkom spokojný,

 24

bo jeho rebrá tukom prekypujú
a jeho kosti špik je čerstvý tiež.

 25

Lež s trpkou dušou onen zas umiera
a neokúsil, čo je blahobyt.

 26

Aj do prachu sa rovnako uložia
a červíky ich oboch pokryjú.

 (*) (Jób zopakuje ďalšiu námietku svojich priateľov (verš 22), na ktorú odpovedá svojím poukazom na nerovný osud mnohých ľudí na tomto svete a na ich smutný podiel v podsvetí (verše 23–26).)
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 20)   Dopredu (Jób 22)

Obsah