Job31,13-23
13

Ak som na právo svojho sluhu nedbával
a otrokyne sú so mnou vo spore,

 (*) (Jób nepoškodil nikdy právo svojich otrokov. Veď pre všetko jeho konanie bola mu smernicou bázeň Božia a súčasne aj úcta pred dôstojnosťou ľudskou, ktorú priznával každému ako sebe rovnému tvoru.) 14

čo urobím len, akže Boh raz povstane,
čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

 15

Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril
a nestvárnil nás azda v lone sám?!

Núdznym pomáhal

16

Či odprel som, čo si núdzni prosili,
a oko vdovy som var’ skormútil?

 17

Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka,
že sirota tiež z neho nejedla?

 18

Veď ako otec choval som ju od mladi,
od lona matky som ju vodieval.

 19

Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver’
a bez prikrývky videl bedára,

 20

či jeho bedrá nepožehnávali ma,
vlnou mojich oviec sa nezahrial?

 21

Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som,
keď zrel som, že mám v bráne oporu,

 (*) (Pre svoje vznešené postavenie, aké požíval práve na mestskom súde, mal síce možnosť dopustiť sa aj neprávosti, no svedomie mu to nikdy nedovolilo.) 22

nech od šije mi ruka zaraz odpadne,
nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

 23

Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom,
neodolal som jeho velebe.
Kontext   Úvod   Dozadu (Jób 30)   Dopredu (Jób 32)

Obsah