17»Kto spravodlivý je v očiach Pána,
kto pred svojím Tvorcom čistý je?«
(*)
(Pred nekonečnou svätosťou Božou každý človek musí sa cítiť hriešnikom.)
18Veď on svojim sluhom nedôveruje
a na anjeloch chyby nachodí,
(*)
("Sluhovia Boží" sú anjeli. Bez pomoci Božej nevedela by sa udržať ani anjelská prirodzenosť, lebo aj ona je iba stvorená, a tak podlieha premene a pominuteľnosti. – "Svojim sluhom nedôveruje" doslovne: "Nepriznáva to ani anjelom", t. j. že by sami mohli byť trvale dokonalí.)
19tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú,
iba v prachu majú postať svoju,
bývajú jak mole rozmliaždení.
(*)
(Porov. Múd 9,15; 2 Kor 5,1; porov. Gn 2,7.)
(*)
(Elifaz pokladá svoj nočný sen za zjavenie Božie a odvoláva sa naň, aby potvrdil svoju mienku o neúprosnej odvete Božej za hriešne skutky ľudí. Domnelé slovo Božie, ktoré tu Elifaz uvádza, neobsahuje nijakú nesprávnu náuku. Avšak jeho uzávery a najmä dôsledky namierené proti Jóbovi už nie sú vo všetkom oprávnené.)