Pred Bohom len pokora
2"Nuž dobre viem ja, že ty všetko urobíš,
nijaký tvoj zámer nemožno prekaziť.
3Hovoril som, lenže neuvážil som
tie divy, čo chápať ver’ som nemohol.
(*)
(Jób zopakuje Božie slová (porov. 38,2.3). Teraz ich už vzťahuje na seba. Reči Božie poučili Jóba, aby poznal, že všemohúcnosť a múdrosť Božia ostávajú pre človeka neprístupnými.)
4Vypočuj ma, prosím, budem hovoriť,
budem sa ťa pýtať a ty pouč mňa.
5Len z počutia som teba dosiaľ poznával,
lež moje oko teraz ťa už uzrelo.
(*)
(Predošlá Jóbova predstava o dokonalosti Božej bola nedostatočná, ba až veľmi nedokonalá. V tom zmysle sledoval Boha zďaleka. Teraz už poznáva, že Boh všetko koná podľa vopred stanoveného plánu, ktorý má svoj pôvod v nekonečnej Božej múdrosti. Iste tak múdro si počína Boh aj vtedy, keď na človeka dopustí utrpenie. Preto odvoláva Jób svoju doterajšiu netrpezlivosť a opovážlivosť, keď sa predtým chcel s Bohom pustiť do sporu.)
6Tak korím sa už, budem robiť pokánie
a (posypem sa) prachom, taktiež popolom."