Jon2,3-10

3a hovoril:

"Volal som zo svojej úzkosti k Pánovi
a vyslyšal ma,
z lona podsvetia som kričal,
počul si môj hlas.

4

Hodil si ma do priepasti,
do hlbín mora
a obkľúčil ma príval.
Tvoje vlnobitia a tvoje vlny
valili sa ponad mňa.

 5

A povedal som:
Odvrhnutý som spred tvojich očí,
ale ešte uzriem tvoj svätý chrám.

 (*) (Jonáš vidí, že Boh zaobchádza s ním zázračne, preto sa utešuje nádejou, že ešte uvidí Pánov chrám, od ktorého utekal.) 6

Vody ma obklopili až po hrdlo,
priepasť ma objala,
trsť mi obopäla hlavu.

 7

Až k úpätiam vrchov som zostúpil
a závory zeme boli navždy za mnou,
lež vyzdvihol si z hĺbky môj život,
Pane, Bože môj.

 8

Keď vo mne klesla moja duša,
rozpamätal som sa na Pána
a moja modlitba došla k tebe
do tvojho svätého chrámu.

 (*) (Úpätia vrchov sú dolu, v mori. Prorok cítil, že mu vody vyhasia život, už ho obklopovali morské rastliny, nazdal sa, že sa na zem nikdy viac nedostane, že sú "závory zeme za ním" zavreté. Ale vtedy Pán vyslyšal jeho modlitbu a zachránil ho.) 9

Tí, čo si ctia lživé tiene,
opúšťajú svoje milosrdenstvo.

 (*) (Lživé tiene sú modly. Tí, čo sa klaňajú modlám, zriekajú sa Božieho milosrdenstva.) 10

Ja ti však budem s hlasnou vďakou obetovať
a splním, čo som sľúbil;
u Pána je spása."
Kontext   Úvod   Dozadu (Jon 1)   Dopredu (Jon 3)

Obsah