1Keď Jozue zostarel a bol už v pokročilom veku, povedal mu Pán: "Si už starec a vysokého veku. Ale ešte zostalo veľmi mnoho krajiny, ktorú treba obsadiť. (*) (Jozue dostáva od Boha rozkaz, aby rozdelil Predjordánsko (v. 7). Ako dôvod, prečo nemá odkladať s prevedením tohto rozkazu, udáva sa jeho vysoký vek. Zomrel vo veku 110 rokov; pri delení krajiny mal iste vyše 90 rokov. – Podľa 11,16–20 dobyli Izraeliti celú Palestínu. Predsa však zostalo ešte mnoho neobsadenej krajiny, lebo si nepodrobili Kana- ánčanov vo všetkých okrskoch. Porov. poznámku k v. 11,21 nn. – Vg: "… zostalo veľmi mnoho krajiny a nie je dosiaľ rozdelená lósom.") 2Zostáva ešte toto územie: Všetky kraje Filištíncov a celá (krajina) Gesurcov 3od Šichora, ktorý je na východe Egypta, až po Akaronsko na severe - to patrí Kanaánčanom -, päť filištínskych kniežat: gazský, azotský, askalonský, getský a akaronský; ďalej Aviti 4na juhu, potom celé kanaánske územie od sidonskej Máry až po Afek, až po územie Amorejčanov; 5taktiež územie Giblitov a celá východná časť Libanonu od Bál Gada na úpätí Hermonského pohoria až tam, kde sa prichádza do Ematu. (*) (Presnejšie vymedzuje, ktoré kraje treba ešte vydobyť a obsadiť; – "kraje Filištíncov" je päť filištínskych mestských kráľovstiev, vymenovaných vo v. 3. Porov. 11,22; 1 Sam 5,6.– Gesurci nie sú tí, ktorí sa spomínajú s Maáchovcami (12,5; 13,11) v severnom Zajordánsku; tu je to národ, ktorý býval v susedstve Filištíncov, v južnej Palestíne. Porov. 1 Sam 27,8. – Šichor (Vg "Kalná rieka") je tu "Egyptský potok". Vadi el-Ariš, (Nm 34,5) na hranici egyptsko-palestínskej. – Filištínske mestá: Akaron, dnes Ákir, 10 km juhozápadne od er-Ramie; Gaza v juhozápadnom kúte Palestíny, asi 4 km od Stredozemného mora; Azot, dnes Esdúd severnejšie od Gazy; Askalon (Aškelón), dnes Askalán, 2 km severovýchodne od Gazy; Get bol niekde v blízkosti Bet-Džibrína (dnes Tell-es-Safije alebo Tell Zakarja). – Aviti bývali na juhu Filištínska, azda totožní s Gesurcami vo v. 2. – Maára, jaskyňovitý kraj (či jaskyňa?) vo Fenícii. – Afek treba hľadať v blízkosti Akarona. – Gibliti sú obyvatelia Gebala vo Fenícii. Emat (Hamat) na rieke Oronte. – Časť nezaujatej kanaánskej zeme ("to patrí Kanaánčanom") je ohraničená na severe sidonskou Maárou, na juhu Afekom a na východe územím Amorejčanov (amorejskí horali).)
6Chcem, aby boli pred Izraelitmi vypudení všetci obyvatelia pohoria od Libanonu až po Maserefot Majím, všetci Sidončania. Len to lósom prideľ Izraelitom do dedičného vlastníctva, ako som ti prikázal. (*) (Maserefot Majím, pozri 11,8.) 7Rozdeľ teda teraz túto krajinu ako dedičný majetok deviatim kmeňom a polovici Manassesovho kmeňa!" 8S nimi dostali Rubenovci a Gadovci svoj podiel, ktorý im dal Mojžiš na druhej strane Jordánu, na východe, ako im ho dal Pánov služobník Mojžiš: (*) ("S nimi", t. j. s polovicou kmeňa Manassesovho.) 9od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, tiež celú rovinu od Madaby až po Dibon; 10ďalej všetky mestá amorejského kráľa Sehona, ktorý sídlil v Hesebone, až po územie Amončanov; 11taktiež Galaád a územie Gesurcov a Maáchovcov, ako aj celé Hermonské pohorie a celý Bášan až po Salechu, 12celé Bášanské kráľovstvo Oga, ktorý panoval v Astarote a v Edrai. Ten bol zo zvyškov Refaimcov; Mojžiš ich porazil a vypudil. (*) (Udáva rozlohu a hranice Zajordánska. Pozri poznámky k 12,1–6. Presná poloha mesta, ktoré ležalo niekde v strede arnonského poriečia, nie je nám známa. – Madaba je mesto na moabskej náhornej rovine 9 1/2 hod. východne od Jericha. – Dibon, dnes Dibán severne od Aroera.)
13Ale Gesurcov a Maáchovcov Izraelovi synovia nevypudili. Tak zostali Gesurci a Maáchovci medzi Izraelitmi až do dnešného dňa.
14Iba kmeňu Léviho nedal podiel, lebo jeho podielom sú obety prinášané Pánovi, Izraelovmu Bohu, ako mu povedal. (*) (LXX nemá "obety a žertvy (Vg)". Podľa toho sám "Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom…" (v. 33).)
Podiel Rubenovcov. - 15Mojžiš dal teda kmeňu Rubenových synov podiel podľa ich rodov. 16Pripadlo im územie od Aroera, ktorý je na brehu rieky Arnon, a od mesta, ktoré je v strede poriečia, a celá rovina až po Madabu: 17Hesebon a všetky jeho dediny, ktoré ležia na rovine, Dibon, Bamotbál, Betbálmaon, 18Jasa, Kedimot, Mafaát, 19Karjataim, Sabama, Saratasar na vrchu v údolí, 20Betfogor, svahy Fasgy, Betjesimot 21a všetky mestá na rovine; ďalej celé kráľovstvo amorejského kráľa Sehona, ktorý panoval v Hesebone. Jeho porazil Mojžiš, aj Sehonových vodcov, madiánske kniežatá Hevea Rekema, Sura, Hura a Rebu, ktorí bývali v krajine.
22Medzi inými, ktorých usmrtili synovia Izraela, bol aj Beorov syn, veštec Balám, ktorého zabili mečom. 23Tak bol Jordán a pobrežie hranicou Rubenových synov. To bol podiel Rubenovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.
Podiel Gadovcov. - 24Potom dal Mojžiš podiel Gadovmu kmeňu, Gadovcom podľa ich rodov. 25Dostali toto územie: Jaser a všetky galaádske mestá, polovicu územia Amončanov až po Aroer, ktorý je východne od Raby, (*) (Aroer vo v. 25 je iný než vo v. 9.) 26a od Hesebona až po Ramot-Masfu a Betonim a od Manaima až po Dabirsko; 27ďalej v údolí: Betaran, Betnemra, Sokot a Safon, zvyšok kráľovstva hesebonského kráľa Sehona; Jordán a jeho pobrežie až na koniec Kenerotského jazera na východnej strane Jordána.
28To je podiel Gadovcov podľa ich rodov: mestá a ich dediny.
Podiel polovice Manassesovcov. - 29Potom dal Mojžiš podiel polovici Manassesovho kmeňa a polovica kmeňa Manassesových synov dostala podľa ich rodov 30toto územie: od Manaima celý Bášan, celé kráľovstvo bášanského kráľa Oga, všetky Jairove dediny, ktoré sú v Bášane, šesťdesiat miest. (*) ("Jairove dediny" (Chavvóth-Jair) – pozri Nm 32,41; Dt 3,14. Júdovec Jair pôvodne zaujal a podľa svojho mena nazval len 23 dedín. Tento počet časom vzrástol na 60.) 31Polovicu Galaádu však a mestá Ogovho bášanského kráľovstva, Astarot a Edrai, dostali synovia Manassesovho syna Machira, polovica Machirových synov podľa ich rodov.
32To je dedičný majetok, ktorý rozdelil Mojžiš na Moabských stepiach na druhej strane Jordánu, východne od Jericha.
33Léviho kmeňu však Mojžiš nedal podiel. Pán, Izraelov Boh, je jeho podielom, ako im povedal.
Úvodné poznámky. - 1Toto je ten dedičný majetok, ktorý dostali Izraelovi synovia v krajine Kanaán; na dedičné podiely im ho rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov. (*) (Nakoľko je tu na prvom mieste spomenutý veľkňaz Eleazar, syn a nástupca Áronov (Nm 34,17; Dt 10,6), je pravdepodobné, že pri delení boli použité posvätné lósy. Pozri pozn. k 7,14 nn. – Lepšie je čítať podľa LXX: "Títo sú, ktorí dostali dedičný majetok… ktorý im dali Eleazar…" "Títo" sú uvedení v nasledujúcich hlavách: Júda 15,1, – Efraim 16,5, – Manasses 17,1, – Benjamín 18,11 atď. – Čo rozkázal Jahve Mojžišovi ohľadom rozdelenia Palestíny, pozri Nm 26,52–56; 33,54; 34,13.) 2Lósom im pridelili, deviatim a pol kmeňu, dedičný majetok, ako nariadil Pán prostredníctvom Mojžiša. 3Lebo dvom a pol kmeňu dal dedičný podiel Mojžiš na druhej strane Jordánu. Levitom však Mojžiš nedal dedičný podiel medzi nimi. (*) (Zem mala byť rozdelená na 12 dielov. Pretože Jozefovci tvorili dva podkmene (Manasses a Efraim), ktoré mali nárok na také isté podiely ako ostatné kmene, museli byť leviti vylúčení z pozemného podielu, aby sa zachovalo číslo, počet 12 podielov.) 4Pretože Jozefovi synovia tvorili dva kmene - Manassesov a Efraimov -, levitom nedal podiel v krajine, iba mestá na bývanie s okolitými pastvinami pre dobytok, ktorý si nadobudnú.
5Ako Pán rozkázal Mojžišovi, tak Izraelovi synovia urobili a rozdelili krajinu.
Kalebov podiel. - 6Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: "Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne. (*) (Kaleb bol Kenezejec, pôvodom Edomčan. Pozri Gn 15,19; 36,11; Nm 13,7; 14,6; 34,19; Dt 1,36. – O prísľube, ktorý dal Jahve Kalebovi, pozri Nm 14,30; 26,65; 32,12; Dt 1,36.) 7Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu. 8Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom. 9V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!« (*) (Mojžišova prísaha bola urobená v mene Božom. Porov. Nm 14,21 nn; Dt 1,34 nn.– "Zem, po ktorej kráčala tvoja noha" je podľa Nm 13,23 Hebronsko.)
10A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov! 11A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť. 12Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán."
13Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel. 14Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom. (*) (Preto až podnes – porov. pozn. 7,26.) 15Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi.
A krajina mala od vojny pokoj.
Hranice Júdovho podielu. - 1Podiel kmeňa Júdovcov podľa ich rodov siahal na juhu k hranici Edomska, k púšti Sin, k najkrajnejšiemu juhu. 2Ich hranica sa začína na konci Soľného mora, od južného zálivu. 3Ďalej ide južne od Škorpiónovej vysočiny, prechádza na Sin, stúpa južne od Kadešbarny, pokračuje na Esron, potom ide hore do Adara, zahýba do Karkay, 4potom prechádza do Asemony, ďalej ide k Egyptskému potoku a hranica sa končí pri Mori. Toto bude vaša južná hranica. (*) (Udáva hranice územia Júdovcov, a to najprv južnú hranicu od východu na západ, potom východnú (t. j. Soľné more, čiže Mŕtve more), ďalej severnú hranicu od východu na západ a nakoniec západnú hranicu, ktorú tvorí Veľké, čiže Stredozemné more. Južná a severná hranica je určená mestami. – Púšť Sin sa rozkladá na hranici medzi Palestínou a Edomskom a na juh od Egyptské ho potoka (En-Nahr). – Najkrajnejšiemu juhu, totiž Kanaánu alebo Negebu. Takto južná hranica zasahovala hlboko do Sinajského polostrova. – Záliv (v. 2) a výbežok (v. 5), v hebr. doslovne jazyk. – Neskoršie bola časť južného územia Júdovho pridelená Simeonovcom, ako aj severozápadná časť zas Danovcom. Tu sa popisuje tá hranica Júdovho územia, ktorá bola ešte pred snemom v Šilo (hl. 18), na ktorom sa previedli uvedené zmeny. – Škorpiónova vysočina – Akrabbím – Nm 34,4; Sdc 1,36; 1 Mach 5,3 bude asi priesmyk es-Safa, vytvorený údolím Vadi el-Fikra, v pohorí južne od Mŕtveho mora. – Kadešbarna, Kádeš, pozri 10,41. Esron (Chesron Chasar), medzi Kádešom a Adarom pravdepodobne v kraji Vadi el-Hadire, asi 10 hodín juhovýchodne od Bersaby. – Adar, na mieste dnešných zrúcanín az-Zejfe, asi 36 km juhovýchodne od Bersaby. – Poloha Karkay je neznáma. – Asemona (Asmon), dnes Umm el-Azam, asi 25 km juhovýchodne od Bersaby.)
5Východnou hranicou je Soľné more až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začína od výbežku mora pri ústí Jordánu. 6Potom hranica stúpa od Bet-Hagly a prechádza severne od Bet-Araby. Ďalej hranica vystupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. 7Potom hranica ide z údolia Achor hore do Debery a zahýba na sever do Galgaly oproti vysočine Adomim, ktorá je južne od potoka. Potom hranica prechádza vodou Slnečného prameňa a končí sa pri prameni Rogel. 8Odtiaľ hranica vystupuje do údolia Ben-Enom po južnej strane Jebuzejcov, čiže Jeruzalema. Ďalej hranica vystupuje na končiar vrchu, ktorý leží západne od údolia Enom na severnom konci údolia Refaim. (*) (Bet-Hagla (Béth-Choglá), dnes Kasr Hadžla, 7 km severozápadne od ústia Jordána. – Bet-Araba, pri Jerichu, medzi Bet-Haglou a horstvom odtiaľ na západ. – Skala Boena, asi Tuveil el-Akabe, 2 km západne od Jericha. – O údolí Achor pozri 7,24. – Debera (hebr. Debhír), asi Togrret ed-Debr, 1 km južne od Chán-Hadrúr. – Galgala, asi 5 km juhovýchodne od dnešného Jericha (pozri 4,19). – Adomim je asi Tal at ed-Dam. – "Slnečný prameň" je Ain el-Hód, čiže Studienka apoštolov, asi 1 1/2 km východne od Betánie. – Rogel (Bír Eijúb, Studnica Jóbova) je tam, kde sa zbieha údolie Kidronské s údolím Hinomským. – Údolie Ben-Enoma (hebr. Ge-ben-Hinnom) je na južnej a západnej strane Jeruzalema, kde bývali neskoršie obetované deti (2 Kr 23,10; 2 Krn 33,6; Jer 7,31 n; 32,35). Skrátený názov tohto údolia Gehena sa používal vo význame pekla (Mt 5,22). – "Vrch, ktorý leží západne od údolia Ennom" je Džebel Abu-Tór, čiže "Hora zlej rady". – Údolie Refaim je dnešná rovina Baká, od severu vrúbená "Horou zlej rady".) 9Od končiara vrchu hranica zatáča k prameňu Vody Neftoachovej a ide ďalej k mestám Efronovho pohoria. Potom hranica zahýba do Bály, to je Karjatiarim. 10Od Bály sa hranica točí na západ k vysočine Seir, prechádza po severnej strane vrchu Jarim, to je Cheslon, zostupuje do Bet-Šemeša a prechádza do Tamny. 11Ďalej ide hranica po severnej strane Akarona, potom sa ohýba do Sechrony, prechádza cez vrch Bála a ide ďalej do Jebneela; a hranica sa končí pri mori.
12Západnou hranicou je Veľké more s pobrežím.
Toto je hranica Júdovcov podľa ich rodov dookola.
(*)
(Prameň Neftoa (Vody Neftoachove) je 'Ain Liftá, skoro 4 km severozápadne od Jeruzalema. – Efron je horský hrebeň medzi 'Ain Liftá a Karjatiarim, ktorý tvorí jedno úbočie údolia Bet Hanina (severne od cesty z Jafty do Jeruzalema). Bála (Karjatbál vo v. 60, Karjatiarim v 9,17), dnes Kirjat el-’Enab, či Abu Góš, 3 km južne od Kefíra, na ceste z Jaffy do Jeruzalema. Seir sú vysočiny medzi Abu Góš a údolím odtiaľ na juh es-Sarár. Jarim (Hora lesov) je výšina 4 km juhozápadne od Karjatiarim. Na vysočine je dedinka Keslá, v ktorej je zachované meno starého Cheslona. – Bet-Šemeš (Príbytok slnka), dnešný 'Ain Šems (Prameň slnca) južne nad Vadi es-Sarár, 2 1/2 km juhozápadne od Artúfa. – Tamna, dnes Tibne, 4 km západne od 'Ain Šems. – Akaron, pozri 13,3. – Sechrona, medzi Akaronom a Jebneelom, asi dnešná Zernuka. – Vrch Bála, 4 km severovýchodne od Jebny. – Jebne-el, Jemnia, Jebna, 20 km južne od Jafy.)
Rozšírenie Kalebovho podielu. - 13Jefonovmu synovi Kalebovi dal Jozue podiel uprostred Júdovcov, ako mu rozkázal Pán, totiž mesto Enakovho otca Arbea, čo je Hebron. 14Kaleb odtiaľ vypudil troch Enakových synov, Sesaja, Ahimana a Tolmaja; Enakových potomkov. 15Odtiaľ tiahol vyššie proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer.
16Tu povedal Kaleb: "Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu." 17A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, ktorý bol Kalebovým bratom. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 18Keď mala odísť, podpichovala ho, aby žiadal od jej otca nejaké pole. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: "Čo ti je?" 19Odpovedala: "Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!" Dal jej teda horné pramene i dolné pramene. (*) (Aksa (Achsa) je Kalebovou dcérou len v širšom zmysle (1 Krn 2,49). Vo Vg je Otoniel nazvaný "mladším bratom" Kalebovým, t. j. bol jeho vzdialenejší príbuzný. O Otonielovi pozri tiež Sdc 1,11 nn; 3,8–11. – Kaleb tu na vlastnú päsť si rozširuje územie, ktoré mu odovzdal Jozue (14,13). Achsa "zoskočila z osla" na znak úcty pred otcom (v. 18). – "Veno" (v. 19), doslovne v hebr. i vo Vg "požehnanie". – Vo v. 19 Vg má: "Dal si mi suchú krajinu na juhu (v Negebe), pridaj mi aj zavlažovanú" V Júdsku, kde je málo dažďov, zem bez prameňov nemá veľkej ceny.)
Mestá Júdovcov. - 20To je dedičný podiel kmeňa Júdových synov podľa ich rodov.
21Mestá v Negebe, na pohraničí kmeňa Júdovcov až po edomskú hranicu, boli: Kabseel, Eder, Jagur, 22Kina, Dimona, Adada, 23Kádeš, Asor, Jetnam, 24Zif, Telem, Balot, 25Nový Asor, Karjot-Hesron, to je Asor, 26Amam, Sama, Molada, 27Aser-gada, Hasemon, Bet-felet, 28Hasersual, Bersabe, Baziotia, 29Bála, Jim, Esem, 30Eltolad, Kesil, Harma, 31Sikeleg, Medemena, Sensena, 32Lebaot, Selim, Aen-Remon. Spolu dvadsaťdeväť miest s ich dedinami.
33Na nížine: Estaol, Sarea, Asena, 34Zanoe, Enganim, Tafua, Enaim, 35Jerimot, Odolam, Socho, Azeka, 36Saraim, Aditaim, Gedera, Gederotaim: štrnásť miest s ich dedinami.
37Sanan, Hadasa, Magdal-gad, 38Delean, Masefa, Jektel, 39Lachiš, Baskat, Eglon, 40Chebon, Leheman, Ketlis, 41Giderot, Bet-Dagon, Náma a Makeda: šestnásť miest s ich dedinami.
42Labana, Eter, Asan, 43Jefta, Esna, Nesib, 44Keila, Achzib, Maresa: deväť miest s ich dedinami.
45Akaron so svojimi dedinami a osadami. 46Od Akarona až po more všetko, čo je na okolí (Azota a jeho dedín): 47Azot s jeho dedinami a osadami, Gaza s jej dedinami a osadami až po Egyptský potok. Veľké more je teda hranica.
48Na vrchovine: Samir, Jeter, Sokot, 49Dana, Karjat-sena, to je Dabir, 50Anab, Istemo, Anim, 51Gosen, Olon a Gilo: jedenásť miest s ich dedinami.
52Arab, Ruma, Esán, 53Janum, Bet-Tafua, Afeka, 54Atmata, Karjat-Arbe, to je Hebron, a Sior: deväť miest s ich dedinami.
55Maon, Karmel, Zif, Jota, 56Jezrael, Jukadam, Zanoe, 57Akain, Gabaa a Tamma: desať miest s ich dedinami.
58Halhul, Besur, Gedor, 59Maret, Bet-Anot, Eltekon: šesť miest s ich dedinami.
60Karjat-bál, to je Karjatiarim, a Areba: dve mestá s ich dedinami.
61Na púšti: Bet-Araba, Medin, Sachacha, 62Nebsan, Soľné mesto a Engadi: šesť miest s ich dedinami. (*) (Mestá sú zadelené do 12 skupín. Na konci každej skupiny je udaný celkový počet miest, okrem 5. skupiny filištínskych miest (45–47). Najprv sú uvedené mestá v Negebe, na juhu Júdovho údelu (21–32, 1. skupina). Vypočítaných je 34 miest (ak Aen a Remon vo v. 32 pokladáme za jedno mesto), ale celkový počet je udaný 29 miest. Pravdepodobne 5 miest bolo vložených neskoršie. Potom sú vymenované mestá v nížine (33–47, t. j. 2.–5. skup. miest). Gederotaim nie je v LXX. Keď toto vynecháme, dostaneme číslicu 14 vo v. 36. – Ďalej sú uvedené mestá na vrchovine, júdskom pohorí (48–60, 6.–11. skup.). Medzi v. 59 a 60 vypadla jedna skupina miest, ktoré však LXX uvádza v tomto znení: "Tekua, Efrata, to je Betlehem, Fagor, Etam, Kulon, Tatam, Sores, Karem, Galem, Beter a Manocho: jedenásť miest s ich dedinami."– A 12. skupina sú mestá na júdskej púšti (v. 61).)
63Ale Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema, Júdovci nemohli vypudiť. Tak Jebuzejci bývajú s Júdovcami v Jeruzaleme až dodnes. (*) (Jeruzalem patril Benjamínovcom (18,16–28), ale Jebuzejcov z neho nevypudili (Sdc 1,21). Takisto ani Júdovci nemohli sa zmocniť tohto opevneného mesta, ktoré bolo tesne na ich severnej hranici, hoci ich aj mocní Jebuzejci stále ohrozovali. Tak sa stalo, že Jeruzalem zostal akýmsi slobodným mestom medzi podielom Júdovcov a Benjamínovcov až do čias kráľa Dávida, ktorý konečne premohol Jebuzejcov (2 Sam 5); – "až dodnes" – porov. pozn. 7,26.)
Poloha územia. - 1Jozefovcom pripadlo lósom (územie), ktorého hranica sa začína na Jordáne oproti Jerichu, východne od jerišských vôd. Od Jericha ide ďalej cez púšť, ktorá sa ťahá hore na Betelské pohorie. (*) (Jozefovci sú Efraimovci a Manassesovci. LXX sa nezmieňuje o "lóse" ako Vg a hebr., ale má len: Jozefovci dostali územie od Jordána… – "Jerišské vody", jerišská oáza. – "Púšť", ktorá vystupuje k Betelskému pohoriu, sa nazýva nižšie v 18,12 Bet-Aven. Na východe tejto púšte pri Jordáne sa začínalo územie Jozefovcov. Udáva sa tu len južná hranica Jozefovcov, ktorá sa kryje s hranicou Efraimovcov, ako bude nižšie popísaná.) 2Z Betelu ide ďalej cez Luzu a prechádza na územie Arčanov, do Atarota. (*) (Luza (Luz) býva stotožňovaná s Betelom. Porov. 18,13; Gn 28,19. Obe miesta boli blízko seba. Jakub kedysi prenocoval pod šírym nebom západne od Luzy. A toto miesto nazval Betelom. – Arčania a Jefleťania neboli asi hebrejské kmene. – Atarot, v 18,13 nazvaný Atarot-Adar, kde sa tiež hovorí, že to bolo mesto na hore, ktorá je na juhu Dolného Bethorona. – O Bethorone pozri 10,10; o Gazere 10,33. Od Gazera splývala južná hranica Jozefovcov so severnou hranicou Júdovcov, 15,11. Medzi územím Jozefovcov a Júdovcov (od východu až po Gazer) zostáva ešte kus neobsadenej zeme, ktorá bola neskoršie pridelená Benjamínovcom (18,11 nn). – Severné hranice Jozefovcov boli asi vymedzené neskoršie na sneme v Šílo (hl. 18).) 3Nato zostupuje na západ na územie Jefleťanov, po kraj Dolného Bethorona, až do Gazera. A jej koniec je pri mori.
Podiel Efraimovcov. - 4Aj Jozefovi synovia, Manasses a Efraim, dostali dedičný podiel.
5Územie Efraimových synov podľa ich rodov bolo toto: Hranicou ich dedičného podielu na východe je Atarot-Adar až po Horný Bethoron. 6Potom ide hranica ďalej k moru, severne od Machmetata. Nato sa hranica stáča na východ až po Tanat-Selo a prechádza pomimo neho na východ do Janoe. 7Z Janoe zostupuje do Atarota a do Náraty, dosahuje Jericho a ide ďalej až k Jordánu. (*) ("… je Atarot-Adar… k moru (v. 6)"– je zlomok popisu južných hraníc, ktorý sa zachoval vo vv. 1–3. – Machmetat podľa 17,7 bol východne od Sichema; asi jeden z prostredných bodov severnej hranice Efraimovcov.) 8Z Tafuy ide hranica na západ k potoku Kana, až sa končí pri mori.
To je dedičný podiel kmeňa Efraimových synov podľa ich rodov. (*) (Vo v. 6 a 7 podáva východnú polovicu hraníc: od Machmetata až k Jordánu pri Jerichu. Teraz sa vracia ku stredu hraníc (Tafua) a začína popisovať západnú polovicu hraníc Efraimovcov.)
9Efraimovým synom boli oddelené aj mestá, ktoré ležali uprostred dedičného podielu Manassesových synov: všetky mestá s ich dedinami. (*) (Tento verš je vlastne nadpisom zoznamu miest, ktoré dostali Efraimovci. Porov. 15,21–63; 19,35 nn. Sám zoznam sa nám však nezachoval. Koniec v. 9 v LXX je doplnený z 1 Kr 9,16. – Manasses ako Jozefov prvorodenec zastupoval dvojkmeň Jozefovcov. Preto aj celé územie Jozefovcov bolo nazývané pred rozdelením územie Manassesa.) 10Ale Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere, nevypudili. A tak bývajú Kanaánčania uprostred Efraimovcov až dodnes a sú im poddaní. (*) (Až dodnes – porov. pozn. 7,26.)
Podiel Manassesovcov. - 1Lósom bol pridelený podiel aj Manassesovmu kmeňu. On bol totiž Jozefov prvorodený. Machir, Manassesov prvorodený, Galaádov otec - pretože bol bojovníkom - dostal Galaád a Bášan. (*) (O prvorodenom Manassesovom pozri Gn 41,51; 48,14. – O Machirovi 1 Krn 7,14. Machirovci ako dobrí bojovníci dostali svoj podiel v Zajordánsku, kde zvlášť severovýchodné kraje bolo treba hájiť proti častým nepriateľským vpádom. – K v. 4 pozri Nm 27,1–7; 36,11. – Polovica kmeňa Manassesovho dostala svoj podiel v Zajordánsku (13,30 nn.), druhá polovica tohto kmeňa dostala za podiel územie severne nad podielom Efraimovým v Predjordánsku.) 2Ostatní Manassesovi synovia dostali podiel podľa ich rodov: Abiezerovi synovia, Helekovi synovia, Ezrielovi synovia, Sechemovi synovia, Heferovi synovia a Semidovi synovia. To sú mužskí potomkovia Jozefovho syna Manassesa podľa ich rodov.
3Salfád, syn Hefera, syna Galaáda, syna Machira, syna Manassesa, nemal synov, len dcéry. Mená jeho dcér sú tieto: Maála, Noa, Hegla, Melcha a Tersa. 4Ony predstúpili pred kňaza Eleazara, pred Nunovho syna Jozueho a pred náčelníkov a povedali: "Pán rozkázal Mojžišovi, aby sme dostali dedičný podiel medzi našimi bratmi."
Dal im teda podľa Pánovho rozkazu dedičný podiel medzi bratmi ich otca.
5Tak Manassesovi pripadlo desať dielov okrem krajiny Galaád a Bášan na druhej strane Jordánu. (*) (Päť synov Galaádových (v. 2) dostalo päť podielov; miesto šiesteho syna Hefera dostalo 5 podielov päť jeho vnučiek (v. 3). Teda spolu 10 podielov. – "Ostatným Manassesovým synom" (v. 6), ktorí totiž nedostali svoj podiel v Predjordánsku.) 6Manassesove dcéry dostali totiž dedičný podiel medzi jeho synmi. Krajina Galaád však pripadla ostatným Manassesovým synom.
7Manassesova hranica sa tiahne od Asera pri Machmetate, ktorý je východne od Sichemu. Ďalej hranica pokračuje na juh k obyvateľom En-Tafuy. 8Okolie Tafuy patrí Manassesovi, ale sama Tafua na Manassesovej hranici patrí Efraimovcom. 9Potom hranica zostupuje k potoku Kana, južne od potoka. Tieto mestá patria Efraimovcom uprostred Manassesových miest. Ďalej Manassesova hranica pokračuje severne od potoka, až sa končí pri mori. 10Tak juh patrí Efraimovcom a sever zas Manassesovcom. More je jeho hranicou. Na severe hraničili s Aserom a na východe s Isacharom. (*) (Podáva južnú hranicu Manassesa (splýva so severnou hranicou Efraimovou, 16,8), a to západnej časti podielu. – Okolie Tafuy (totiž severné) patrilo Manassesovcom, ale mesto samo už patrilo Efraimovcom. – "Hraničili" (v. 10), t. j. Manassesovci.)
Rozšírenie podielu na vrchovinu. - 11V (území) Isacharovom a Aserovom patrili Manassesovi: Betsan s jeho dedinami, Jeblaám s jeho dedinami, obyvatelia Dora s jeho dedinami, obyvatelia Endora s jeho dedinami, obyvatelia Tenaku s jeho dedinami, obyvatelia Mageda s jeho dedinami: tri hornaté okresy. (*) (Mestá Manassesovcov a Efraimovcov vo vlastnom ich území nie sú uvedené; uvádzajú sa len mestá Manassesovcov, ktoré ležali v území Aserovom a Isacharovom. – "Tri hornaté okresy" vo Vg: tretina mesta Nofet, hebr. "hannáfeth", je sporné. Nakoľko LXX vypočítava len tri mestá: Betsan, Dor a Magedo (a keďže Jeblaám a Tenak boli v území Manassesa, nie teda v Aserovom alebo Isacharovom), zdá sa, že znenie LXX je pôvodnejšie než hebr., a preto treba dôsledne prekladať miesto "tri hornaté okresy" spolu tri mestá.)
12Ale Manassesovi synovia sa nevládali zmocniť týchto miest a tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 13Keď však Izraelovi synovia zosilneli, donútili ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanili.
14Tu vraveli Jozuemu Jozefovi synovia: "Prečo si mi dal za dedičný majetok len jeden lós a len jeden podiel, veď som početný ľud, lebo Pán mi až dosiaľ žehnal?" 15Jozue im odpovedal: "Ak si početný ľud, choď hore do lesa a vyrúb si tam niečo v krajine Ferezejcov a Rafaimovcov, keď ti je Efraimská vrchovina priúzka!" 16Jozefovi synovia vraveli: "Vrchovina nám nestačí a všetci Kanaánčania, ktorí obývajú nížinu, či už tí v Betsane a jeho dedinách alebo tí na jezraelskej rovine, používajú železné vozy." 17Jozue povedal Jozefovmu domu, Efraimovmu totiž a Manassesovmu: "Si početný ľud a máš veľkú silu. Nedostaneš iba jeden lós. 18Pridelí sa ti aj vrchovina. Keďže je to les, musíš ho vyrúbať. Potom ti bude prinášať svoje ovocie. Lebo Kanaánčanov vyhubíš, hoci majú železné vozy a sú silní." (*) (Kmeň Jozefov mal pôvodne pridelené len Efraimské pohorie. Teraz Jozue zvoľuje, aby si zaujali aj severnejšie horské kraje (Galilejsko). Galilejská vrchovina je oddelená od Efraimských hôr rovinou, ktorá je tu rozdeľovaná na dve časti: 1. nížina na pravom brehu Jordána (el-Ghór), v ktorej je Betsan, a 2. Jezraelská, či Ezdrelonská nížina, dnes zvaná Merdž ibn 'Amir. Táto je ohraničená na severe úpätím galilejských hôr, na juhozápade Karmelom, na juhovýchode výbežkami hôr efraimských (pohorie Gelboe, Džebel Fukú 'a) a na severovýchode Malým Hermonom (Nebí Dahí). Obe spomenuté nížiny spojujú údolie Náhr-Džalúda.)
Súpis zeme a losovanie v Šíle. - 1Potom sa celá izraelská pospolitosť zhromaždila v Šíle. Tam postavili stánok zjavenia. Krajina im bola totiž poddaná. 2Ale z Izraelových synov zostávalo ešte sedem kmeňov, ktorým nebol pridelený vlastný dedičný podiel. 3Preto Jozue vravel Izraelovým synom: "Dokiaľ sa budete okúňať vyjsť a zaujať krajinu, ktorú vám dal Pán, Boh vašich otcov? 4Pripravte si z každého kmeňa troch mužov! Chcem ich vyslať, aby sa už vybrali a rozišli sa po krajine, popísali ju vzhľadom na svoj dedičný podiel a potom aby sa vrátili ku mne. 5Rozdeľte si ju na sedem dielov! Júda zostane vo svojom podiele na juhu a Jozefov dom zostane na svojom území na severe. 6Rozpíšte krajinu na sedem dielov a prineste mi to sem! Tu pred Pánom, naším Bohom, vám hodím lós. 7Leviti preto nemajú podiel medzi vami, lebo Pánovo kňazstvo je ich dedičným podielom. Gad, Ruben a polovica Manassesovho kmeňa už dostali svoj podiel na druhej strane Jordánu, na východe; dal im ho Pánov služobník Mojžiš."
8Keď sa mužovia vyberali na cestu, aby spísali krajinu, Jozue im nariadil: "Choďte, pochoďte krajinu a spíšte ju! Potom sa vráťte ku mne! Tu v Šíle vám hodím lós pred Pánom."
9Nato mužovia odišli. Pochodili krajinu a popísali ju do zvitku - mesto za mestom - v siedmich dieloch a vrátili sa k Jozuemu do tábora v Šíle.
10Jozue im hodil lós v Šíle pred Pánom. Tam Jozue rozdelil Izraelovým synom krajinu podľa ich oddielov.
(*)
(Dva a pol kmeňa (Ruben, Gad a polovica Manassesa) dostalo územie v Zajordánsku. Kmene Júda, Efraim a druhá polovica Manassesa tiež už mali svoje podiely v Predjordánsku. Leviti nemali dostať súvislý pozemný podiel. Zostávalo ešte sedem kmeňov, ktoré mali dostať svoje podiely. Preto Jozue vysiela 36 mužov do krajiny, ktorá ešte nebola obsadená nijakým kmeňom. Ich úlohou bolo obhliadnuť ju, zistiť jej rozlohu i výživnosť a podať Jozuemu návrh na jej rozdelenie medzi ostatné kmene. Lós potom rozhodol, ktorý podiel má dostať ten alebo onen kmeň.
Tábor Jozueho prenesený bol z Galgaly do Šílo (dnes Sélún, asi v strede medzi Jeruzalemom a Sichemom). Archa bola prenesená z Galgaly najprv do Betela (Sdc 2,1), odtiaľ do Šíla, kde zostala až dotiaľ, kým nebola odnesená do boja a ukoristená od Filištíncov (19,51; 21,2; 22,9; 1 Sam 1 – 4).)
Podiel Benjamínovcov. - 11A lós padol na kmeň Benjamínových synov podľa ich rodov. Územie, ktoré im lósom pripadlo, je medzi Júdovcami a Jozefovcami.
12Ich severná hranica sa začína na Jordáne. Odtiaľ hranica vystupuje na úbočie severne od Jericha, stúpa ďalej na západ na vrchovinu a končí sa v púšti Bet-Aven. 13Odtiaľ hranica prechádza k Luze, na svah južne od Luzy, to je Betel. Nato hranica zostupuje do Atarot-Adara na vyvýšeninu, ktorá je južne od Dolného Bethorona. 14Tu sa hranica ohýba a obracia sa na juh po západnej strane vyvýšeniny, ktorá je južne od Dolného Bethorona, a končí sa pri Karjat-Bále, to je Karjatiarim, mesto Júdovcov. To bola západná strana.
15Južná strana sa začína pri okraji Karjatiarima. Potom hranica tiahne ďalej na západ až k prameňu Studienky Neftoachovej. 16Potom hranica zostupuje na úpätie vrchu, ktorý je oproti údoliu Ben-Enom, severne od Refaimskej roviny, skláňa sa do údolia Enom, na južnú stranu Jebuzejcov, až zostúpi k prameňu Rogel. 17Potom sa obracia na sever, ide k Slnečnému prameňu, 18ďalej smeruje ku Kužeľovitým kopcom, ktoré čnejú oproti vysočine Adomim, a zostupuje ku Skale Rubenovho syna Boena. Ďalej ide na sever ku svahom oproti Arabe a zostupuje do Araby. 19Nato hranica prechádza na severný svah Bet-Hagly. Hranica sa končí pri severnom výbežku Soľného mora, na južnom konci Jordánu. To bola južná hranica. 20Na východnej strane bude hranicou Jordán.
To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich hraníc dookola a podľa ich rodov.
21Mestá kmeňa Benjamínových synov podľa ich rodov sú: Jericho, Bet-Hagla, Emek-Kasis, 22Bet-Araba, Samaraim, Betel, 23Avim, Afara, Ofera, 24Dedina Emona, Ofni a Gabaa: dvanásť miest s ich dedinami.
25Gabaon, Rama, Berot, 26Mesfe, Kafara, Amosa, 27Rekem, Jarefel, Tarela, 28Sela, Elef, Jebus - to je Jeruzalem -, Gabaát a Karjat: štrnásť miest s ich dedinami.
To je dedičný podiel Benjamínových synov podľa ich rodov. (*) (Najprv podáva podľa štyroch strán hranice územia Benjamínovcov, ktoré ležalo medzi údelom Júdovým a Efraimovým. Severná hranica splývala s južnými hranicami Efraimovými (16,1 nn.), južná hranica zas splývala so severovýchodnou hranicou Júdovou (15,5–9). Východnú hranicu tvoril Jordán. Z výpočtu miest, ktoré sú zadelené do dvoch skupín, vidieť, že Benjamínovcom pripadli niektoré dôležité mestá, ako Jeruzalem, Jericho a Betel.)
Podiel Simeonovcov. - 1Druhý lós padol na Simeona, na kmeň Simeonových synov podľa ich rodov. Ich dedičný podiel bol uprostred podielu Júdovcov. 2V ich dedičnom podiele bolo: Bersabe, (Sabe), Molada, 3Hasersual, Bala, Asem, 4Eltolad, Betul, Harma, 5Sikeleg, Bet-Marchabot, Hasersusa, 6Bet-Lebaot a Sarohen: trinásť miest s ich dedinami.
7Ain-Remon, (Talcha), Atar, Asan: štyri mestá s ich dedinami. 8Ďalej všetky dediny, ktoré sú okolo týchto miest až po Bálat-Bér a Ramu na juhu.
To je dedičný podiel Simeonovcov podľa ich rodov. 9Podiel Simeonovcov bol (oddelený) z podielu Júdovcov; Júdovým synom bol totiž ich podiel priveľký. Tak Simeonovci dostali svoj dedičný podiel uprostred ich dedičného podielu. (*) (Hranice Simeonovho podielu nie sú tu udané, lebo Simeonovci boli umiestení uprostred v území Júdovom. V troch skupinách vypočítava len mestá, ale mená a počet je udaný len v prvých dvoch skupinách. – Sabe (v. 2) je pravdepodobne opakovanie druhej časti predchádzajúceho mesta Ber-Saby. Nie je tiež v 1 Krn 4,28. Ak toto mesto (Sabe) vynecháme, dostaneme správnu číslicu 13 vo v. 6. – Ain-Remon (v. 7) je meno jedného mesta ako v 15,32. Tým by však chýbalo v súčte: "4 mestá" meno jedného mesta. LXX však za Ain-Remon uvádza mesto Talcha. Tak je súčet zas 4.)
Podiel Zabulonovcov. - 10Tretí lós padol na Zabulonových synov podľa ich rodov. Hranica ich dedičného podielu siaha až po Sarid. 11Na západ stúpa ich hranica (smerom k moru) do Meraly, ide až k Debasetu a dotýka sa potoka, ktorý je východne od Jekonama. 12A zo Sarida ide zasa na východ, k východu slnka, na územie Keselet-Tábora, ďalej do Dabereta a potom stúpa do Jafie. 13Odtiaľ prechádza na východ, k východu slnka, do Get-Hefera, Takasina, vchádza do Remona Amtara a zatáča sa do Noga. 14Potom sa hranica ohýba severne od Hanatona a končí sa v údolí Jeftahel. (*) (Územie Zabulonovo sa rozprestieralo západne od Genezaretského jazera. Zabulon susedil na juhu s Isacharom, na severe s Neftalim a Aserom. Východnou hranicou bolo Genezaretské jazero, západnou zas Karmel a Stredozemné more (podľa Jozefa Flavia). Južnú hranicu začína popisovať stredným bodom, Saridom. Sarid, asi dnešný Tell Šalúd na severnom okraji Ezdrelonskej nížiny, 6 km juhozápadne od Nazareta. Najprv popisuje južnú hranicu západne od Sarida (v. 11), potom odtiaľ na východ (v. 12). – Keselet (Kislóth), na úpätí Tábora, asi 4 km juhovýchodne od Nazareta. – Jafia, 3 km juhozápadne od Nazareta. – Get-Hefer (el-Medžed), 5 km severovýchodne od Nazareta.)
15… Kated, Nálol, Semeron, Jedala a Betlehem: dvanásť miest s ich dedinami. 16To je dedičný podiel Zabulonovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Zabulonove mestá. Je udaný súčet 12 miest, ale z nich vypočítaných je len 5. Pri odpisovaní ostatné asi vypadli.)
Podiel Isacharovcov. - 17Štvrtý lós padol na Isachara, na Isacharových synov podľa ich rodov.
18Ich hranica je Jezrael, Kasalot, Sunem, 19Hafaraim, Seon, Anaharat, 20Rabot, Kesion, Abes, 21Ramet, En-Ganim, En-Hada a Bet-Feses.
22Hranica siaha k Táboru, Sehesime, Bet-Šemešu a hranica sa končí na Jordáne: šestnásť miest s ich dedinami. 23To je dedičný podiel kmeňa Isacharovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami. (*) (Isacharovci dostali svoje územie južne od Zabulona až po severné hranice Manassesovcov. Bol to jeden z najbohatších krajov Palestíny. (Rovina ezdrelonská alebo jezraelská, zavlažovaná Kišonom, rozkladala sa od Karmelu až po Jordán).)
Podiel Aserovcov. - 24Piaty lós padol na kmeň Aserových synov podľa ich rodov.
25Ich hranica je Halkat, Chali, Beten, Aksaf, 26Elmelech, Amád a Mesal. Potom zasahuje (vrch) Karmel na západnej strane a potok (Sichor) Labanat. 27Nato sa stáča na východ do Bet-Dagona, siaha až k Zabulonovi a k údoliu Jeftahel na severe, ďalej k Bet-Emeku a Nehielu a pokračuje severne na Kabul, 28Abran, Rohob, Hamona a Kanu až do Veľkého Sidona. 29Potom hranica zahýba do Hormy a až do opevneného mesta Týru. Nakoniec hranica zatáča do Hosy a končí sa pri Mori.
… Machaleb, Achziba, 30Amma, Afek a Rohob: dvadsaťdva miest s ich dedinami.
31To je dedičný podiel kmeňa Aserovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Kmeň Aserov mal svoje územie na pobreží Stredozemného mora od Karmelu až po Sidon na severe. Na východe susedil s Neftalim, na juhovýchode so Zabulonom a na severe s Feníciou.)
Podiel Neftalimovcov. - 32Na Neftalimovcov padol šiesty lós, na Neftaliho synov podľa ich rodov.
33Ich hranica ide od Helefa, od Sánanimskej dubiny, od Adami-Nekeba a Jebnaela až k Lekumu a končí sa na Jordáne. 34Potom sa hranica zatáča na západ do Azanot-Tábora a odtiaľ ide ďalej do Hukuky. Na juhu siaha k Zabulonovi, na západe sa dotýka Asera a na východe Jordána.
35Opevnené mestá sú: Asedim, Ser, Emat, Rekat, Keneret, 36Edema, Arama, Asor, 37Kedes, Edrai, En-Hasor, 38Jeron, Magdalel, Horem, Bet-Anat a Bet-Šemeš: devätnásť miest s ich dedinami.
39To je dedičný podiel kmeňa Neftalimovcov podľa ich rodov: mestá s ich dedinami. (*) (Neftali mal svoj podiel na samom severe Palestíny. Jeho hranice: na východe Jordán, jazero Genezaretské a Meronské; na juhu Zabulon, na západe Aser a na severe asi rieka Leontes. – Mestá sú označené ako pevnosti (v. 35). Vo v. 38 sa udáva súčet miest 19, ale tri z nich tiež asi vypadli pri odpisovaní.)
Podiel Danovcov. - 40Siedmy lós padol na kmeň Danových synov podľa ich rodov.
41Územie ich dedičného podielu je Saraa, Estaol, Hir-Šemeš, 42Selebin, Ajalon, Jetela, 43Elon, Temna, Akron, 44Elteke, Gebeton, Balát, 45Júd, Bane-Barach, Get-Remon, 46Mejarkon, Arekon s pobrežím pri Joppe.
47Ale Danovcom sa územie strácalo. Preto Danovi synovia vytiahli a bojovali proti Lesemu. Dobyli ho, vyhubili mečom, obsadili ho a usadili sa v ňom. A nazvali Lesem Danom podľa mena svojho otca Dana. (*) (V. 47 vo Vg začína: "tam sa územie končí". V LXX zas v. 47 n. zneje: "To je dedičný podiel kmeňa synov Danových podľa ich národov: ich mestá a ich dediny. Danovci však nevyhubili Amorejčanov, ktorí ich zovreli na vrchovine a nedovoľovali im zostúpiť do nížiny a nivočili ich dedičný podiel. Tu Júdovci (Danovci) vytiahli proti Lachišu (Lesemu), zaujali ho, vybili mečom a usadili sa v ňom a nazvali ho Lasen-Dan. Amorejčania potom bývali v Elome a Salamine, ale Efraim ich napadol a urobil ich poplatníkmi…") 48To je dedičný podiel kmeňa Danovcov podľa ich rodov: tieto mestá s ich dedinami. (*) (Kmeň Danov dostal pomerne malé územie, ktoré susedilo na juhu s Júdom, na východe s Benjamínom a na severe s Efraimom. Nie sú tu udané hranice. Vymenované sú len mestá, ale zas nie je udaný ich súčet. Neskoršie sa Danovci vysťahovali na sever, Sdc 18. – Saraa a Estaol boli pôvodne pridelené Júdovcom (15,33). Pravdepodobne boli vylúčené v Šíle z veľkého územia Júdovho, aby bolo rozšírené územie Danovcov.)
Podiel Jozueho. - 49Keď ukončili deľbu krajiny na jednotlivé územia, Izraeliti dali podiel aj Nunovmu synovi Jozuemu vo svojom strede. 50Podľa Pánovho rozkazu mu dali mesto, ktoré si žiadal, Tamnat-Sáru na Efraimskom pohorí. On si mesto vybudoval a usadil sa v ňom. (*) (Tamnat-Sára, dnešná Tibne, východne od Jafy. Podľa 24,30 bol tam Jozue aj pochovaný.)
51Toto sú dedičné podiely, ktoré lósom rozdelili kňaz Eleazar, Nunov syn Jozue a náčelníci izraelských kmeňov v Šíle pred Pánom pri vchode do stánku zjavenia.
Tak dokončili deľbu krajiny.
Cieľ miest útočišťa. - 1Pán povedal Jozuemu: "Povedz Izraelovým synom: (*) (Zákon o mestách útočišťa pozri Nm 35,9–34; Dt 19,1–13; 4,41–43. Táto ustanovizeň urobila akúsi prietrž tvrdému a krutému zákonu krvnej pomsty. Robí sa tu už rozdiel medzi formálnym a materiálnym hriechom, čiže medzi vraždou a zabitím (úmyselné a náhodilé zabitie človeka). Na každej strane Jordána boli vyznačené tri mestá útočišťa.) 2Určite si mestá útočišťa, o ktorých som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, 3aby tam mohol utiecť vrah, ktorý zabil niekoho omylom, nevedomky, aby vám boli útočišťami pred pomstiteľom krvi. 4Kto utečie do jedného z týchto miest, nech sa zastaví pred vchodom do mestskej brány a starším toho mesta nech rozpovie svoju vec. Potom nech ho pustia k sebe, do mesta, a vykážu mu miesto, aby mohol u nich bývať. 5Keď ho bude pomstiteľ krvi prenasledovať, nech mu nevydajú vraha, lebo zabil svojho blížneho nevedomky, bez toho, že by bol býval predtým jeho nepriateľom. 6V meste má zostať až dovtedy, kým sa nedostaví na súd pred ľud a až do smrti veľkňaza, ktorý bude v tom čase. Potom sa môže vrah vrátiť do svojho mesta, do svojho domu, do toho mesta, z ktorého utiekol."
Mestá útočišťa vyznačené. - 7Vyznačili teda Kedes v Galilei na Neftaliho pohorí, Sichem na Efraimskom pohorí a Karjat-Arbe, to je Hebron, na Júdskom pohorí. (*) (Kedes, západne od Hulského jazera. – Bosor, asi 5 km východne od Hesebona (Hesban). – Gaulon, dnes Sahem ed-Džolan, asi 30 km východne od Genezaretského jazera. – Ramot, pravdepodobne Ramoth Masfa (13,26), dnes asi er -Remta, 10 km juhozápadne od Edrai (12,4). Mestá útočišťa v Zajordánsku určil už Mojžiš (Dt 4,43).)
8Na druhej strane Jordánu, východne od Jericha, z Rubenovho kmeňa určili Bosor, ktorý je v stepi na náhornej rovine, z Gadovho kmeňa Ramot v Galaáde a z kmeňa Manassesovho Gaulon v Bášane. 9Tieto mestá boli určené pre každého Izraelitu a cudzinca, ktorý sa u nich zdržiaval, aby ta mohol utiecť každý, kto zabil niekoho omylom, a aby nezomrel pod rukou pomstiteľa krvi, kým sa nedostaví pred ľud.
Leviti si žiadajú mestá. - 1Tu pristúpili rodoví náčelníci levitov ku kňazovi Eleazarovi, k Nunovmu synovi Jozuemu a ku kmeňovým náčelníkom Izraelových synov 2a vraveli im v Šíle v krajine Kanaán: "Pán rozkázal prostredníctvom Mojžiša, aby sme dostali mestá na bývanie a k nim patriace pastviny pre náš dobytok." 3A Izraelovi synovia dali levitom zo svojho dedičného podielu podľa Pánovho rozkazu tieto mestá s ich pastvinami.
4Lós padol na rody Kaátovcov: Synovia kňaza Árona dostali medzi levitmi z Júdovho kmeňa, zo Simeonovho kmeňa a z Benjamínovho kmeňa trinásť miest. 5Ostatní Kaátovci dostali pri losovaní z rodov Efraimovho kmeňa, z Danovho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa desať miest.
6Gersonovci dostali pri losovaní z rodov Isacharovho kmeňa, z Aserovho kmeňa, z Neftaliho kmeňa a z polovice Manassesovho kmeňa v Bášane trinásť miest.
7Konečne Merarovci podľa ich rodov dostali z Rubenovho kmeňa, z Gadovho kmeňa a zo Zabulonovho kmeňa dvanásť miest.
8Izraelovi synovia lósom odovzdali levitom tieto mestá s okolitými pastvinami, ako nariadil prostredníctvom Mojžiša Pán.
(*)
(Leviti nedostali pozemný podiel ako ostatné kmene, ale predsa užitím posvätných lósov (18,8) pridelili im 48 miest aj s okolitými pastvinami (13,14; 14, 4). Podľa Gn 46,11 a Ex 6,16 synovia Léviho boli: Gerson, Kaát a Merari. Od Kaáta pochádzal Áron (Ex 6, 20), zakladateľ kňazského rodu. – Porovnaj Nm 35,1–8.
"Podľa Pánovho rozkazu" (v. 3), t. j. použili sa posvätné lósy. – Kaátovci-kňazi (Áronovci) dostali mestá v území tých kmeňov, ktoré boli najblíž ku svätyni, v. 4. – Rozptýlenie levitov po celom území izraelského národa bolo podľa Gn 49,7 v určitom zmysle trestom, ale stalo sa aj požehnaním, lebo svojou vernosťou a láskou k svätyni najviac prispievali ku sceľovaniu rozptýlených kmeňov.)
Kňazské mestá Áronovcov. - 9Z kmeňa Júdovcov a z kmeňa Simeonovcov dostali tieto mestá aj s ich pastvinami: (*) (Koniec tohto verša je podľa znenia LXX.) 10Áronovci z levitských rodov Kaátovcov - lebo na nich padol prvý lós - dostali 11mesto Enakovho otca Arbea, ktoré sa nazýva Hebron, na Júdskom pohorí spolu s okolitými pastvinami. 12Ale mestský chotár aj s jeho dedinami dali do vlastníctva Jefonovmu synovi Kalebovi. (*) (Porov. 15,13.) 13Synom kňaza Árona odovzdali teda Hebron, mesto útočišťa pre vrahov, aj s jeho pastvinami, ďalej Lobnu s jej pastvinami, 14Jeter s jeho pastvinami, Estemo s jeho pastvinami, 15Holon s jeho pastvinami, Dabir s jeho pastvinami, 16Ain s jeho pastvinami, Jetu s jej pastvinami a Bet-Šemeš s jeho pastvinami: deväť miest z týchto dvoch kmeňov.
17Z Benjamínovho kmeňa: Gabaon s jeho pastvinami, Gabau s jej pastvinami, 18Anatot s jeho pastvinami a Almon s jeho pastvinami: štyri mestá.
19Všetkých miest pre Áronovcov-kňazov dovedna: trinásť miest s ich pastvinami.
Levitské mestá Kaátovcov. - 20Mestá, ktoré pri losovaní pripadli levitským rodom Kaátovcov, ktoré ešte ostávali z Kaátových synov, boli z Efraimovho kmeňa. (*) (Treba rozumieť Kaátovcov, ktorí neboli kňazmi, ale len levitmi (nepochádzali od Árona).) 21Tak im dali mesto útočišťa pre vrahov Sichem s jeho pastvinami na Efraimskom pohorí, Gazer s jeho pastvinami, 22Kibsaim s jeho pastvinami a Bethoron s jeho pastvinami: štyri mestá.
23Z Danovho kmeňa Elteko s jeho pastvinami, Gabaton s jeho pastvinami, 24Ajalon s jeho pastvinami a Get-Remon s jeho pastvinami: štyri mestá.
25Z polovice Manassesovho kmeňa Tanach s jeho pastvinami a Jeblaám s jeho pastvinami: dve mestá. (*) (Mesto Jeblaám je tu vložené so zreteľom na hebr. znenie 1 Krn 6,69 miesto: Get-Remon, ktoré sa vyskytuje v predchádzajúcom verši. Akiste tu ide o chybu odpisovača (dittografia).) 26Spolu všetkých miest pre rody ostatných Kaátovcov bolo desať miest s ich pastvinami.
Levitské mestá Gersonovcov. - 27Gersonovci z levitských rodov dostali z polovice Manassesovho kmeňa: Gaulon, mesto útočišťa pre vrahov v Bášane, aj s jeho pastvinami a Bosru s jej pastvinami: dve mestá. (*) (Miesto Bosra má hebr.: Beešterá a 1 Krn 6,71: Astarot, čo je najpravdepodobnejšie.) 28Z Isacharovho kmeňa: Kesion s jeho pastvinami, Daberet s jeho pastvinami, 29Jaramot s jeho pastvinami a En-Ganim s jeho pastvinami: štyri mestá. 30Z Aserovho kmeňa: Masal s jeho pastvinami, Abdon s jeho pastvinami, 31Helkat s jeho pastvinami a Rohob s jeho pastvinami: štyri mestá. 32Z Neftaliho kmeňa: Kedes, mesto útočišťa pre vrahov v Galilei, aj s jeho pastvinami, Hamot-Dor s jeho pastvinami a Kartan s jeho pastvinami: tri mestá.
33Dovedna všetkých miest Gersonovcov podľa ich rodov bolo trinásť s ich pastvinami.
Levitské mestá Merarovcov. - 34Rody Merarovcov, ostatných levitov, dostali: Zo Zabulonovho kmeňa Jeknam s jeho pastvinami, Kartu s jej pastvinami, 35Damnu s jej pastvinami a Nálol s jeho pastvinami: štyri mestá. 36(Na druhej strane oproti Jerichu) z Rubenovho kmeňa Bosor (mesto útočišťa pre vrahov) s jeho pastvinami, Jachsu s jej pastvinami, Kedemot s jeho pastvinami a Mefát s jeho pastvinami: štyri mestá. (*) (Čo je v zátvorkách, je doplnené zo LXX.) 37Z Gadovho kmeňa: Ramot, mesto útočišťa pre vrahov v Galaáde, s jeho pastvinami, Manaim s jeho pastvinami, Hesebon s jeho pastvinami a Jaser s jeho pastvinami: dovedna štyri mestá.
38Spolu všetkých miest, ktoré lósom pripadli jednotlivým rodom Merarovcov, čo ešte zostávali z levitských rodov, bolo dvanásť miest.
39Všetkých levitských miest uprostred dedičného vlastníctva Izraelových synov bolo štyridsaťosem miest 40s ich pastvinami. K týmto mestám sa teda počítalo samo mesto a jeho okolité pastviny. Tak to bolo pri všetkých týchto mestách.
Pokoj v zemi. - 41Tak dal Pán Izraelovi celú krajinu, o ktorej prisahal ich otcom, že im ju dá. Zaujali ju a usadili sa v nej. 42A Pán im daroval pokoj dookola; všetko tak, ako prisahal ich otcom. Nik zo všetkých ich nepriateľov im neodolal; všetkých ich nepriateľov dal Pán do ich ruky. 43Zo všetkých prísľubov, ktoré dal Pán Izraelovmu domu, nezostal ani jediný nesplnený; všetko sa splnilo.