Kalebov podiel. - 6Tu pristúpili k Jozuemu v Galgale Júdovci a Jefonov syn, Kenezejec Kaleb, mu povedal: "Ty vieš o tom, čo Pán povedal Božiemu mužovi Mojžišovi o mne i o tebe v Kadešbarne. (*) (Kaleb bol Kenezejec, pôvodom Edomčan. Pozri Gn 15,19; 36,11; Nm 13,7; 14,6; 34,19; Dt 1,36. – O prísľube, ktorý dal Jahve Kalebovi, pozri Nm 14,30; 26,65; 32,12; Dt 1,36.) 7Mal som štyridsať rokov, keď ma Pánov služobník Mojžiš vyslal z Kadešbarny na výzvedy do krajiny. Podal som mu takú správu, ktorá zodpovedala môjmu presvedčeniu. 8Kým moji bratia, ktorí šli so mnou ta hore, strašili srdce ľudu, ja som šiel dôsledne za Pánom, svojím Bohom. 9V ten deň Mojžiš prisahal: »Zem, po ktorej kráčala tvoja noha, bude naveky dedičným majetkom tvojím i tvojich synov, lebo si dôsledne šiel za Pánom, svojím Bohom!« (*) (Mojžišova prísaha bola urobená v mene Božom. Porov. Nm 14,21 nn; Dt 1,34 nn.– "Zem, po ktorej kráčala tvoja noha" je podľa Nm 13,23 Hebronsko.)

10A teraz mi Pán doprial života, ako sľúbil. Už je štyridsaťpäť rokov odvtedy, čo Pán vyslovil tento prísľub pred Mojžišom, keď chodil Izrael po púšti. Teraz mám osemdesiatpäť rokov! 11A dnes som ešte taký silný, ako som bol vtedy, keď ma Mojžiš vyslal (na výzvedy). A akú silu som mal vtedy, takú istú silu mám aj dnes, či už treba vyjsť do boja alebo sa z neho vrátiť. 12Tak teraz mi daj túto vrchovinu, o ktorej vtedy hovoril Pán. Veď si vtedy počul, že sú tam Enakiti a veľké opevnené mestá. Možno je Pán so mnou a podarí sa mi ich vypudiť, ako prisľúbil Pán."

13Nato ho Jozue požehnal a dal Jefonovmu synovi Kalebovi Hebron za dedičný podiel. 14Preto Hebron až podnes patrí ako dedičný majetok Jefonovmu synovi, Kenezejcovi Kalebovi, lebo on dôsledne šiel za Pánom, Izraelovým Bohom. (*) (Preto až podnes – porov. pozn. 7,26.) 15Hebron sa predtým volal Mestom Arbeovým. To bol najväčší človek medzi Enakitmi.

A krajina mala od vojny pokoj.