Joz3,14-17

Prechod ľudu. - 14Ľud teda vyšiel zo svojich stanov, aby prešiel cez Jordán, a kňazi niesli archu zmluvy pred ľudom. 15Len čo nosiči archy došli k Jordánu a nohy kňazov, ktorí niesli archu, dotkli sa okraja vôd, hoci Jordán po všetky dni žatvy napĺňa svoje koryto, (*) (Mesto Adam treba hľadať v dnešnom pahorku ed-Dámije, asi 30 km severne od Jericha, neďaleko ústia rieky Vadi-Šubán. Naproti je hora Qarn Sartaba, vysoká 379 m, ktorú možno stotožňovať so Sarthanom. Svätopisec tu podáva dojem pozorovateľa toho zvláštneho prírodného javu, ktorý nastal práve v čase prechodu Izraelitov cez Jordán. Príčinu tohto javu neudáva, lebo mu ani nebola známa. Svätopiscovi išlo len o to, aby ukázal, že prechod Izraelitov je Bohom vykonaný zázrak. – Historicky je dokázané, že r. 1267 po Kr. neďaleko ed-Dámije sa zastavila voda v Jordáne na desať hodín. Príčina tohto javu? Niečo severnejšie odtiaľ sa zosula do riečišťa nejaká skala, ktorá vyčnievala nad Jordánom, a úplne zatarasila koryto. Až po desiatich hodinách si voda prerazila svoju obvyklú cestu v koryte Jordána.) 16vody, ktoré pritekajú zhora, sa zastavili a stáli nahromadené ďaleko pri meste Adam, ktoré leží pri Sartane. Tie však, čo tečú k Pustému alebo Soľnému moru (ktoré sa teraz nazýva Mŕtve more), odtiekli, až úplne zmizli. Tak ľud prechádzal oproti Jerichu. 17Kňazi však, ktorí niesli archu Pánovej zmluvy, pevne stáli na suchej zemi uprostred Jordánu - zatiaľ všetok Izrael prechádzal po suchu -, kým neprešiel všetok ľud na druhú stranu Jordánu.

Kontext   Úvod   Dozadu (Joz 2)   Dopredu (Joz 4)

Obsah