Achanov zločin. - 1Izraelovi synovia sa prehrešili vierolomnosťou proti kliatbe. Achan totiž, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa, vzal niečo z prekliateho. Preto vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelovým synom. (*) (Hoci sa dopustil krádeže len sám Achan, je celá izraelská pospolitosť zaťažená vierolomnosťou. Previesť chérem do dôsledkov bolo totiž povinnosťou všetkých, celej izraelskej obce. Preto kým trpia medzi sebou nepotrestaného vinníka, sú všetci zodpovední za jeho zločin. Porov. 6,18; 22,20.)
Porážka Izraela pri Hai. - 2Jozue vyslal niekoľko mužov z Jericha do Haia pri Bethavene, východne od Betela, a vravel im: "Choďte ta hore a preskúmajte kraj!" Mužovia vystúpili a preskúmali Hai. (*) (Betel stál na mieste dnešnej arabskej dedinky Betin, asi 17 km severne od Jeruzalema. Pozri Gn 28,19; 31,13. Bethaven stál na hranici podielu Benjamínovho (Joz 18,12), asi západne od Machmás (1 Sam 13,5; 14,23). Hai bol juhovýchodne od Betina. Niektorí (Guérin) ho hľadajú na mieste dnešných zrúcanín "Chirbet el Kudeire", iní (Conder) zas ho stotožňujú so zrúcaninami "Chirbet et Haijan", asi hodinu od Betina, iní ináč. – Vyzvedači museli "vystupovať" z Jericha do Haia, lebo jeho nadmorská výška bola omnoho vyššia.) 3Potom sa vrátili k Jozuemu a povedali mu: "Nech nevystupuje všetok ľud! Stačí, keď na dobytie Haia vytiahne dve alebo tritisíc mužov. Neunúvaj tam všetok ľud! Veď ich je málo!"
4I vytiahlo tam z ľudu asi tritisíc mužov. Ale boli prinútení dať sa na útek pred haiským obyvateľstvom. 5Pritom Haičania z nich zabili asi tridsaťšesť mužov a prenasledovali ich od mestskej brány až po Sabarim. Padali ešte aj na svahu (pri úteku).
Jozue v žiali volá k Bohu. - 6Jozue si roztrhol odev a ležal tvárou na zemi pred Pánovou archou až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu.
7Potom Jozue povedal: "Ach, Pane, Bože, prečo si previedol tento ľud cez Jordán, keď si nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás zničili? Kiežby sme sa boli rozhodli zostať na druhej strane Jordánu! 8Prosím, Pane, čo mám povedať, keď sa dal Izrael na útek pred svojím nepriateľom? 9Dozvedia sa to Kanaánčania i všetci obyvatelia krajiny, obrátia sa proti nám a vyhubia naše meno zo zeme. A čo ty urobíš pre svoje veľké meno?" (*) (O podobných prejavoch smútku pozri Gn 37,34; 1 Sam 4,12; 2 Sam 1,2; Jób 1,20; 2,12 a inde. – Pohanské národy by si vysvetľovali porážku Izraelitov ako slabosť a nevernosť ich Boha, Jahveho. Tým by utrpelo jeho meno, t. j. jeho česť. Preto tá otázka: "A čo ty urobíš pre svoje veľké meno?")
Boh odpovedá Jozuemu. - 10Pán povedal Jozuemu: "Vstaň! Načo ležíš na tvári? 11Izrael zhrešil. Porušili moju zmluvu, ktorou som ich zaviazal: vzali niečo z prekliateho. Veď nielenže kradli, ale to aj ukryli a zaradili medzi svoje veci. (*) (Porušenie kliatby (chérem) je svätokrádež, ktorá poškvrňuje celé spoločenstvo.) 12Izraelovi synovia neodolajú svojim nepriateľom. Dajú sa na útek pred svojimi nepriateľmi, lebo zvolali na seba kliatbu. Nebudem s vami, kým neodstránite zo svojho stredu prekliate. 13Vstaň! Posväť ľud a povedz im: Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliate, Izrael! Neodoláš svojim nepriateľom, kým neodstránite prekliate zo svojho stredu. 14Ráno sa dostavte po svojich kmeňoch! A kmeň, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodoch! A rod, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodinách! A rodina, ktorú označí Pán, nech predstúpi po mužoch!
15Kto bude označený ako držiteľ prekliatej veci, nech je spálený ohňom - on i všetko, čo je jeho -, pretože prestúpil Pánovu zmluvu a dopustil sa ohavnosti v Izraeli."
Vinník zistený. - 16Ráno Jozue vstal a dal nastupovať Izraelu po kmeňoch. Označený bol Júdov kmeň. 17Potom dal nastúpiť Júdovým rodom a bol označený rod Zarchitov. Potom dal nastúpiť rodu Zarchitov po rodinách a bol označený Zabdi. 18Nato dal nastúpiť jeho rodine po mužoch a bol označený Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa.
Achanovo vyznanie. - 19Tu povedal Jozue Achanovi: "Syn môj, vzdaj česť a chválu Pánovi, Izraelovmu Bohu! Priznaj sa mi, čo si urobil; nezamlčuj nič predo mnou!"
20Achan odvetil Jozuemu: "Áno, ja som sa prehrešil proti Pánovi, Izraelovmu Bohu. Tak a tak som to urobil. 21Videl som totiž medzi korisťou krásny plášť senaársky, dvesto šeklov striebra a zlatý jazyk o váhe päťdesiat šeklov. Zabažil som po tom i vzal som si to. Mám to ukryté v zemi v stane a striebro pod tým."
22Jozue vyslal poslov, bežali do stanu a bolo to ukryté v jeho stane a striebro pod tým! 23I vzali to zo stanu, priniesli to k Jozuemu a ku všetkým Izraelovým synom a položili to pred Pána. (*) (Pravdepodobne boli použité posvätné lósy, zvané "urim" a "tumim", ktoré mohol používať len veľkňaz (porov. 1 Sam 23,6). Boli to dva či tri kamienky vo veľkňazskom náprsníku (Ex 28,30; Lv 8,8). Keď sa chcel veľkňaz niečo dozvedieť od Boha pomocou týchto lósov, musel klásť otázky tak, že odpoveď mohla byť buď "áno" alebo "nie". Porovnaj 1 Sam 14,37; 23,2.11; 30,8; 2 Sam 2,1; 5,19. Jeden kamienok bol označený asi písmenom alef pre odpoveď kladnú – "áno" a druhý písmenom tau pre odpoveď zápornú – "nie". Keď Boh nechcel odpovedať, vtedy vytiahol veľkňaz kamienok bez označenia. – V našom prípade asi náčelníci kmeňov, rodov, rodín a nakoniec jednotliví mužovia z rodiny Zabdiho predstupovali pred veľkňaza, ktorý zakaždým ťahal posvätné lósy. Tak bol od Jahveho označený kmeň Júdov a nakoniec sám Achan. – Keď Achan vyznal a priznal svoju vinu, doznal, že je Jahve vševediaci a tým mu vzdal česť a chválu. Našli sa u neho rôzne cennosti, ako babylonský (Vg "červený") plášť (Senaár-Babylonsko), 200 šeklov striebra (asi 3 kg), kus zlata, ktoré malo podobu jazyka a vážilo 50 šeklov (asi 800 gr).)
Achan potrestaný. - 24Jozue a celý Izrael s ním vzal Zerachovho syna Achana - (striebro, plášť a zlatý jazyk), i jeho synov a dcéry, jeho rožný dobytok, osly a ovce, jeho stan a všetko, čo bolo jeho - a zaviedli ich do údolia Achor. 25Potom Jozue povedal: "Pretože si nás priviedol do nešťastia, dnes uvrhne Pán do nešťastia teba." Všetci Izraeliti hádzali na neho kamene a keď ich ukameňovali, spálili ich. 26Potom naniesli na nich veľkú hromadu kamenia, ktorá jestvuje až dodnes.
A Pánov prudký hnev prestal.
Preto sa to miesto nazýva Údolie Achor až dodnes. (*) (Ktorá jestvuje až dodnes – rozumej v čase pisateľa knihy.)