A videl som, že múdrosť je o toľko užitočnejšia oproti pochabosti,
o koľko užitočnejšie je svetlo oproti tme.
Múdry nosí svoje oči na hlave,
kým pochabý sa poneviera potme.
Ale dozvedel som sa aj to,
že rovnaký osud postihne všetkých.
A tak som si v srdci pomyslel:
"Ak aj mňa postihne osud pochabého,
potom načo som sa tak usiloval byť múdrejší?"
A vo svojom srdci som usúdil:
"Aj to je len márnosť!"
Ani po múdrom neostáva trvalá spomienka,
ako jej nebude ani po človekovi pochabom.
Lebo keď raz nadídu budúce dni,
na všetko sa zabudne.
Ako rovnako zomierajú múdry i pochabý!
17Preto som až znenávidel svoj život:
lebo (ako) nejaké zlo dolieha na mňa všetko,
čo mám robiť pod slnkom:
veď to všetko je iba márnosť a honba za vetrom!