Nadabova a Abiuho smrť. - 1Áronovi synovia, Nadab a Abiu, vzali svoje kadidelnice, nakládli do nich ohňa a naň kadidlo, a tak priniesli Pánovi nenáležitý oheň, aký im Pán neprikázal. (*) (Nádáb značí ,veľkodušný', Abiu, čiže Abihu, znamená ,môj Otec je On' (Boh). Nadab a Abiu boli najstarší synovia Áronovi.) 2I vyšiel oheň od Pána a zabil ich, takže umreli pred Pánom. 3A Mojžiš povedal Áronovi: "Tu sa vyplnilo, čo hovoril Pán: »Na tých, ktorí sa mi približujú, ukážem svoju svätosť a preslávim sa pred všetkým ľudom.«"
Áron však mlčal. (*) (Boh svojím trestom ukazuje, že je svätý. Tresce tých, čo sa k nemu približujú inakšie, ako si on želá. A čím bližší je človek Bohu, tým prísnejší je trest.) 4Potom Mojžiš zavolal Misaela a Elisafana, synov Oziela, ktorý bol Áronovým strýkom, a povedal im: "Poďte sem a vyneste svojich príbuzných z posvätného miesta von z tábora!" 5Oni prišli a vyniesli ich v ich rízach von z tábora, ako nariadil Mojžiš. 6A Mojžiš vravel Áronovi a jeho synom Eleazarovi a Itamarovi: "Nenechávajte si rozpustené vlasy, ani si neroztŕhajte rúcha, lebo by ste umreli a On by sa rozhneval nad celou pospolitosťou. Mŕtvoly vašich bratov, ktorých spálil Pán, nech oplakáva celý Izraelov dom. 7A neodchádzajte od vchodu do stánku, aby ste nezomreli, lebo je na vás olej Pánovho svätenia!" A oni sa zachovali podľa Mojžišových slov. (*) (Nikto nesmel byť pochovaný v tábore a neskoršie ani v meste. Mojžiš zakazuje kňazom smútiť za Nadabom a Abiom. Tým by vlastne prejavovali nesúhlas s Pánovým skutkom. Je tu začiatok zákona, čo zakazoval kňazom, najmä veľkňazovi, účasť na pohrebných obradoch (pozri hl. 21). Eleazar (,Boh pomáha') a Itamar boli mladší synovia Áronovi.)