Čisté a nečisté zvieratá - cicavce. -
1Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:
(*)
(O levitskej čistote pozri úvod do Levitika 2.3.)
2"Povedzte Izraelitom: Toto sú zvieratá, ktoré môžete zo všetkých štvornohých zvierat, čo sú na zemi, jesť:
3Všetko, čo má medzi štvornohými zvieratami rozdvojené kopytá, čo má celkom rozdvojené kopytá a prežúva, môžete jesť.
4Ale z prežúvavcov a z dvojkopytníkov nesmiete jesť ťavu, je síce prežúvavcom, ale nemá rozdvojené kopytá, bude pre vás nečistá;
5jazveca, ktorý je síce prežúvavec, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý;
6zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý;
7sviňu, ktorá má rozdvojené paprčky a celkom rozdvojené paprčky, ale neprežúva.
8Ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nesmiete dotýkať, budú pre vás nečisté!
(*)
(Porov. aj Dt 14,4.5. Rozdelenie zvierat je nie prírodopisné, lenže v tom čase toto rozdeľovanie vyhovovalo, bolo to podelenie ľudové, podľa zdania ľudí, a nie podľa vedeckého výskumu.
Jazvec (hebr. šáfan) a zajac sa rátajú medzi prežúvavce, pretože pohybujú pyskom, akoby prežúvali. Sväté písmo sa tým však nemýli; veď svätopiscovi tu nejde o iné, ako o zákaz nejesť tieto zvieratá.)
Vodné živočíchy. - 9A toto môžete jesť zo všetkého, čo je vo vodách: Všetko, čo má v mori, v riekach a potokoch plutvy a šupiny, môžete jesť. 10No všetko, čo je v mori a v riekach a čo nemá plutvy a šupiny, čím sa hemží voda a čo žije vo vodách - bude vám ohavnosťou; 11áno, ohavnosťou vám to bude, ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa budete strániť. 12Všetko teda, čo vo vodách nemá plutvy a šupiny, bude vám ohavnosťou. (*) (Mohli sa jesť ryby, čo majú plutvy a šupiny, zakazovali sa hady, mloky a raky.)
Nečisté vtáky a hmyz. - 13Z vtákov sa však budete strániť týchto a nebudete ich jesť, lebo vám budú ohavnosťou: orla, orlosupa, orlosupa bradatého, 14kaňu, sokola, 15všetky druhy krkavcov, 16pštrosa, kukučku, čajku, všetky druhy jastrabov, 17kuvika, kormorána, ibisa, sovu ušatú, 18sovu, pelikána, bučiaka, 19bociana, všetky druhy kulichov, dudka a netopiera. (*) (Vtáky, hebr. 'oph, neoznačuje len vtáky vo vlastnom zmysle slova, lež všetko, čo lieta. Preto zaraďuje sa sem aj netopier (v. 19). Autori rozlične vykladajú hebrejské mená uvedených vtákov. Treba sa priznať, že mnohé mená týchto vtákov dnes nevieme už presne stotožniť.) 20Všetky malé lietavé živočíchy, čo chodia po štyroch, nech sú vám ohavnosťou. 21Zo všetkého okrídleného hmyzu, čo chodí po štyroch, môžete jesť len tie, ktoré majú za nohami ešte nohy na skákanie, aby mohli skákať po zemi. 22Z nich môžete jesť tieto: sťahovavé kobylky podľa svojich druhov, pažravé kobylky, senné kobylky - a saranče. 23Všetky ostatné malé okrídlené živočíchy, ktoré majú štyri nohy, budú pre vás ohavnosťou.
Znečistenie dotykom zdochlín. - 24Týmito zvieratami sa znečistíte, a kto sa dotkne ich mŕtvol, bude až do večera nečistý; 25a každý, kto by niesol niečo z ich zdochliny, musí si oprať šaty a ostane až do večera nečistý: 26Všetkými štvornohými zvieratami, ktoré majú rozdvojené kopyto, ale nemajú kopyto úplne rozdvojené a neprežúvajú; tie budú pre vás nečisté. Každý, kto sa ich dotkne, je nečistý. 27Za nečisté budete považovať aj všetky štvornohé živočíchy chodiace po labách. Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude nečistý až do večera. 28A kto by niesol ich zdochlinu, musí si oprať šaty a bude až do večera nečistý. Toto je pre vás nečisté. (*) (Zákon robí rozdiel, či sa niekto dotkol zdochliny len letmo, alebo či dotyk trval dlhšie.)
29Z malých živočíchov, čo sa hemžia na zemi, sú pre vás tieto nečisté: lasica, myš, rôzne druhy jašterov, 30piskor, chameleón, mlok, salamandra a krt. 31Tieto z malých živočíchov sú pre vás nečisté. Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude až do večera nečistý.
32A všetko, na čo také zdochnuté zviera padne, je nečisté: všetky drevené predmety, šaty, koža, koberec, každý predmet, ktorý sa používa. Treba ho zaniesť do vody a bude až do večera nečistý. Potom bude opäť čistý.
33Ak také zviera padne do hlinenej nádoby, tak všetko, čo je v nej, bude nečisté a treba ju rozbiť.
34Akékoľvek jedlo, ktoré sa požíva a dostane sa do styku s takou vodou, bude nečisté. Aj každý nápoj, ktorý sa pije z takej nádoby, bude nečistý.
35Všetko, na čo taká zdochlina padne, bude nečisté: pec a ohnisko treba rozbiť, sú nečisté a budú pre vás nečisté.
36Len pramene a studne a vodné nádrže ostanú čisté. Kto sa však dotkne zdochliny, ktorá je v nich, je nečistý.
37Ak taká zdochlina padne na semeno, ktoré je pripravené na siatie, ono ostane čisté.
38Ak by sa však na semeno dostala voda a potom by naň padla zdochlina, tak bude pre vás nečisté.
(*)
(Vyratúvajú sa len najznámejšie druhy; bolo ich však omnoho viac. Nie je isté, či ide o krta, alebo o stonožku.
Studne a pramene sa neznečistili, i keď padlo do nich niektoré zo spomenutých zvierat (v. 36). Odtokom a prítokom voda sa sama očistila.)
39Ak zdochne zviera, ktoré sa môže jesť, a niekto sa dotkne jeho zdochliny, bude až do večera nečistý. 40Kto by z takej zdochliny jedol, musí si vyprať šaty a bude až do večera nečistý. Aj keby niekto niesol takú zdochlinu, vyperie si šaty a bude až do večera nečistý.
41Všetky malé živočíchy, ktoré sa hemžia po zemi, sú ohavnosťou, nesmú sa jesť. 42Nič, čo sa plazí po zemi, a nič, čo chodí po štyroch, ani čo má ešte viac nôh, nijaké malé živočíchy, čo sa hemžia po zemi, neslobodno jesť, lebo to je ohavnosť. 43Nerobte sa ohavnými pre niektoré z týchto mnohých zvierat, ktoré sa hemžia na zemi, a neznečisťujte sa nimi tak, že budete nečistí. 44Lebo ja, Pán, som váš Boh! Preto dokážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som svätý. A neznečistite sa nejakým malým živočíchom, ktorý lozí po zemi! 45Lebo ja som Pán, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som sa stal vaším Bohom. Nuž buďte svätí, lebo ja som svätý! (*) (Prestúpenie zákazu týkalo by sa napokon aj čistoty duše. Neposlušnosťou by sa aj duša poškvrnila.)
46Toto je zákon o štvornohých zvieratách, o lietavých živočíchoch, o všetkých živočíchoch, čo sa pohybujú vo vodách, ako aj o všetkých živočíchoch, ktoré lozia po zemi, 47aby sa robil rozdiel medzi čistým a nečistým, medzi zvieratami, ktoré sa môžu jesť, a medzi zvieratami, ktoré sa jesť nesmú."
O šestonedieľkach. - 1Potom Pán hovoril Mojžišovi: 2"Povedz Izraelitom: Ak nejaká žena zľahne a porodí chlapca, je sedem dní nečistá; tak dlho bude nečistá ako v dňoch svojej mesačnej nevoľnosti. 3Na ôsmy deň sa obreže jeho predkožka 4a ona ostane ešte tridsaťtri dní (doma) v očisťovaní svojej krvi. Nesmie sa dotknúť ničoho svätého a nesmie prísť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očisťovania. 5Ak porodí dievča, je dva týždne nečistá ako pri svojom očisťovaní a ostane doma šesťdesiatšesť dní v očisťovaní svojej krvi. (*) (Nečistota rodičky nebola mravnou nečistotou, je to len obradná, čiže levitská nečistota. Pôrodné bolesti pripomínali prvý hriech, za ktorý Eva dostala trest v bolesti rodiť deti (Gn 3,16). Boh týmto zákonom chcel upozorňovať na prvý hriech a na jeho následky: odlúčenie od Boha, smrť a rozličné biedy a strasti. Narodenie dieťaťa bolo radosťou, bezdetnosť sa považovala za trest.) 6Keď sa pominú dni jej očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. 7On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu, a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. 8Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá." (*) (Pre porodenie alebo počatie matka nemohla byť považovaná za duševne nečistú. Pojem jej nečistoty mal vzťah jedine na jej telesný stav (15,19–24). – Za sedem dní bola nečistá a poškvrňovala všetko, čoho sa len dotkla. V ďalších 33 dňoch stala sa jej nečistota obyčajnou, nesmela sa dotknúť posvätnej veci alebo priblížiť sa k svätostánku. Keď porodila dievča, táto nečistota trvala časove dvojnásobne. Celostnou žertvou sa ďakovalo za dieťa. Hrdlička alebo holúbok prinášali sa za hriech, nie však za osobný, teda mravný priestupok, ale za obradný nedostatok, za pôrod a telesný stav po pôrode, čo vnútorne nebolo nijako hriešne. Túto obetu priniesla aj Panna Mária (Lk 2,24).)
Vyrážky a škvrny. - 1Potom Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: (*) (Predpisy o malomocenstve a vyrážkach týkajú sa nielen človeka, ale aj zvierat a rozličných vecí. Nečistota malomocného nepokladá sa za mravnú nečistotu, nie je následkom hriechu. Táto hrozná choroba mala však veľmi rušivý vplyv medzi Božím ľudom, preto predpisy o nej sú veľmi prísne. V mnohých prípadoch nešlo o pravé malomocenstvo, ale iba o zjavy, kde vonkajšie náznaky boli podobné. Malomocenstvo zapríčiňuje bacil, veľmi podobný tuberkulóznym. Izraeliti ešte nevedeli liečiť malomocenstvo. Malomocného pokladali za zaživa mŕtveho. Malomocný bol vylúčený z ľudskej spoločnosti, aby nikoho nenakazil.) 2"Ak sa niekomu spraví na holej koži opuchlina, vyrážka alebo biela škvrna a rozvinie sa to na jeho koži v malomocenstvo, nech ho privedú ku kňazovi Áronovi alebo k niektorému z jeho synov. 3Kňaz prezrie vyrážku na koži a ak chlpy na vyrážke obeleli a vyrážka je hlbšie ako okolitá pokožka, pôjde o malomocenstvo. Keď to kňaz zbadá, vyhlási ho za nečistého. 4Ak však biela škvrna na jeho koži nebude hlbšie ako jeho (ostatná) pokožka a chlpy na nej nezbeleli, kňaz postihnutého zavrie na sedem dní. 5Keď ho potom kňaz na siedmy deň prezrie a zistí, že postihnuté miesto a jeho farba ostali nezmenené, že vyrážka sa mu na koži nešíri, zavrie ho kňaz ešte na sedem dní. 6A keď kňaz aj pri druhej prehliadke vidí, že vyrážka ostala biela a že sa po koži ďalej nešíri, vyhlási ho za čistého, je to len vyrážka. 7Ak sa však po tom, čo ho kňaz prehliadol a uznal za čistého, rozšíri vyrážka na koži ďalej, treba ho opäť zaviesť k nemu. 8Ak teraz kňaz pri prehliadke zistí, že sa vyrážka na koži rozšírila, kňaz ho vyhlási za nečistého, ide o malomocenstvo. (*) (Príznaky malomocenstva sú vyrážka na koži, jamky v koži a obelenie vlasov na tých miestach, ktoré sú zasiahnuté malomocenstvom. Malomocenstvo začína malými škvrnami, ktoré sa rýchlo šíria po celom tele. Vypadávajú vlasy, obočie, brada, ba aj zuby. Údy napuchnú a pomaly hnijú. Nemoc nie je bolestivá, spôsobuje však malátnosť a slabosť nielen tela, ale aj duše. Písmo rozoznáva dva druhy malomocenstva: vredovité alebo elefantiazis (Dt 28,27) a malomocenstvo biele, čiže mojžišské. O túto druhú formu malomocenstva ide na tomto mieste.)
Zastaralé malomocenstvo. - 9Ak sa na niekom ukáže malomocenstvo, nech ho privedú ku kňazovi. 10Keď kňaz zbadá, že je na jeho koži biela opuchlina, od ktorej aj chlpy obeleli, a na opuchline vyrastá divé mäso, 11je to na jeho koži zastaralé malomocenstvo. Kňaz ho vyhlási za nečistého bez toho, žeby ho (zo spoločnosti) odlučoval, lebo je nečistý. (*) (V tomto prípade ide isto o malomocenstvo, a preto netreba, aby ho kňaz skúšal, "odlúčil".) 12Keď malomocenstvo vypukne na celej koži, takže malomocenstvo pokrýva celú pokožku chorého od hlavy až po päty, kde len kňaz pozrie, 13a keď kňaz zistí, že malomocenstvo napadlo celé jeho telo, nech vyhlási chorého za čistého; obelel celý, je čistý. 14No len čo sa na ňom zjaví divé mäso, bude nečistý. 15Keď kňaz vidí divé mäso, vyhlási ho za nečistého, divé mäso je nečisté, ide o malomocenstvo. 16Ak medzitým divé mäso opäť zmizne a obelie, nech ide ku kňazovi. 17A keď kňaz zistí, že napuchnuté miesto obelelo, kňaz vyhlási chorého za čistého; je čistý.
Malomocenstvo po opuchlinách. - 18Ak sa niekomu urobí na koži vred a zahojí sa, 19ale potom na mieste vredu vznikne biela opuchlina alebo červená škvrna, nech ho privedú ku kňazovi. 20Keď spozoruje, že je to hlbšie ako koža a že od toho obeleli chlpy, kňaz ho vyhlási za nečistého, je to malomocenstvo, ktoré vypuklo na vrede. 21Ale ak kňaz zistí, že chlpy tam neobeleli a že (to miesto) nie je hlbšie ako ostatná koža, že (len) obelelo, nech ho kňaz oddelí na sedem dní. 22Ak sa to bude rozširovať po koži ďalej, kňaz ho vyhlási za nečistého, ide o malomocenstvo. 23Ak však škvrna ostane na tom istom mieste a nerozširuje sa, ide o zacelený vred a kňaz ho vyhlási za čistého.
Malomocenstvo po popálení. - 24Ak má niekto na svojej koži popáleninu a mäso, ktoré sa utvára na popálenine, je ako bieločervená alebo ako biela škvrna, 25a kňaz pri jeho prehliadke zbadá, že chlpy na škvrne zbeleli a že je to hlbšie ako koža, ide o malomocenstvo, ktoré vzniká v popálenine. Kňaz ho vyhlási za nečistého, je to malomocenstvo. 26Ale ak kňaz zistí, že na škvrne chlpy nezbeleli a že to nie je hlbšie ako koža, ba že je to biele, kňaz ho na sedem dní oddelí. 27Na siedmy deň ho kňaz prezrie. Ak sa škvrna rozšírila po koži, kňaz ho vyhlási za nečistého, je to malomocenstvo. 28Ak škvrna ostane na svojom mieste a nerozširuje sa po koži, ba zbelie, ide len o napuchnutie po popálení. Kňaz ho vyhlási za čistého. To je zahojená popálenina.
Malomocenstvo vo vlasoch hlavy a brady. - 29Ak nejakému mužovi alebo žene vznikne na hlave alebo na brade vyrážka 30a kňaz pri prehliadke vyrážky zistí, že je hlbšie ako koža, a pritom vlasy zredli a zožltli, kňaz ho vyhlási za nečistého. Je to zhubná škvrna, je to malomocenstvo hlavy alebo brady. 31Ak kňaz pri prehliadke uvidí, že zhubná škvrna nie je hlbšie ako koža, ale že len vlasy nie sú na nej čierne, kňaz postihnutého zhubnou škvrnou odlúči na sedem dní. 32Ak kňaz pri prehliadke napadnutého miesta na siedmy deň zistí, že škvrna sa nerozšírila, vlasy nezožltli a škvrna nie je hlbšie ako koža, 33musí sa (dať) ostrihať - iba škvrnité miesto sa neostrihá - a potom kňaz postihnutého škvrnou odlúči zasa na sedem dní. (*) (Má byť ostrihaný alebo oholený, aby sa lepšie zistilo, či sa vyrážka rozšírila. Preto neostrihali miesto napadnuté.) 34Keď potom kňaz na siedmy deň zhubnú škvrnu prezrie a zistí, že škvrna na koži sa nerozšírila a že nie je hlbšie ako koža, vyhlási ho kňaz za čistého; on si vyperie šaty a je čistý. 35Ak sa však škvrna rozšíri ďalej po koži - po tom, čo bol vyhlásený za čistého - 36a keď kňaz pri prehliadke zistí, že sa škvrna na koži rozšírila, kňaz nebude zisťovať, či zožltli vlasy; postihnutý je nečistý. 37Ak škvrna nemení svoj vzhľad a opäť na nej rastú čierne vlasy, vtedy je škvrna vyliečená. Postihnutý je čistý a kňaz ho vyhlási za čistého.
Neškodná vyrážka. - 38Ak sa zjaví u niektorého muža alebo ženy na koži jasná škvrna, biele škvrny, 39a kňaz pri prehliadke nájde jasné biele škvrny, to je neškodná vyrážka, ktorá vznikla na koži, a taký je čistý.
Malomocenstvo na plešine. - 40Ak niekomu oplešivie hlava a je plešivý na tyle, je čistý. 41Ak hlava plešivie spredu a je plešivý na čele, je čistý. 42Ak sa však na čelnej alebo tylovej plešine ukáže bledočervená vyrážka, to je malomocenstvo, ktoré vzniklo na jeho čelnej a tylovej plešine. 43Keď kňaz pri prehliadke zistí spredu alebo zozadu na jeho plešine bledočervenú vyrážku, ktorá vyzerá ako malomocenstvo na koži tela, 44to je malomocný človek, je nečistý. Kňaz ho bez váhania vyhlási za nečistého, má na hlave malomocenstvo.
Predpisy o malomocnom. - 45Malomocný, ktorý je napadnutý touto vyrážkou, nech chodí s roztrhnutým odevom, vlasy nech má voľne rozpustené, nech si zakryje bradu a nech volá: »Nečistý, nečistý!« (*) (Roztrhnutý odev a rozpustené vlasy sú známkami smútku (10,6; 21,10). Zakryť bradu alebo ústa je tiež znakom smútku (Ez 24,17.22; Mich 3,7). Volať bude: "Nečistý!", aby upozornil prechádzajúcich, žeby sa k nemu nepribližovali.) 46Zostane nečistý dovtedy, kým bude mať vyrážku. Je nečistý, musí bývať osve, bude sa zdržovať mimo tábora. (*) (Malomocní bývali oddelení, spolu sa však mohli schádzať aj bývať (2 Kr 7,3; Lk 17,12). Bývali mimo tábora.)
Malomocenstvo na šatách a kožiach. - 47Ak sa škvrna malomocenstva ukáže či už na vlnených šatách 48alebo na plátenných šatách, či na tkaných alebo pletených, plátenných alebo vlnených látkach, či na koži alebo na nejakom koženom predmete 49a škvrna či na šatách alebo na koži, či na tkaných alebo na pletených látkach, alebo na akomkoľvek koženom predmete bola by zelenkavá alebo červená, to je škvrna malomocenstva a treba ju ukázať kňazovi. 50Kňaz škvrnu preskúma a škvrnitú vec na sedem dní odloží. 51Ak na siedmy deň pri prezeraní škvrny zbadá, že sa škvrna či už na šatách alebo na tkanej alebo pletenej látke, či na koži alebo hocakom koženom predmete rozšírila, škvrna je zhubným malomocenstvom; (vec) je nečistá. 52Šaty, tkanú či plátennú, pletenú alebo súkennú látku alebo kožený predmet, nech je to čokoľvek, na čom sa ukázala škvrna, spáli, lebo je to nebezpečné malomocenstvo a taká (vec) sa musí úplne spáliť. 53Ak kňaz pri prezeraní zistí, že sa škvrna na šatách, či na tkanej alebo plátennej látke, či na koženom predmete, alebo na čomkoľvek nerozšírila, 54kňaz nariadi, aby sa to, na čom sa vyskytla škvrna, vypralo; potom to odloží opäť na sedem dní. 55Ak aj teraz kňaz pri skúmaní - po tom, čo bola škvrna vypraná - vidí, že sa škvrna nezmenila, je to nečisté; aj keď sa škvrna nerozšírila, musí sa to úplne spáliť; ide tu o načaté miesto na jej rube alebo líci. 56Ak kňaz pri skúmaní vidí, že vypratá škvrna vybledla, tak ju zo šiat, kože alebo tkaniny, či plátennej látky vystrihne. 57Ak sa opäť zjaví na šatách, na tkanej alebo plátennej látke, alebo na nejakom koženom predmete, nech je to čokoľvek, je to čerstvé malomocenstvo, to, na čom sa škvrna zjavila, musí sa úplne spáliť. 58Oblek alebo tkaná, či plátenná látka alebo kožený predmet, nech je to čokoľvek, na čom po vypraní škvrna zmizne, vyperie sa ešte raz a je to čisté. 59Toto je zákon o malomocenstve na súkennom či plátennom obleku, alebo na tkanej či plátennej látke, alebo na hocakom koženom predmete, ako ich za čisté alebo nečisté vyhlásil (kňaz)." (*) (Pravdepodobne ide o škvrny alebo pleseň, ktorá sa objavila na šatstve, keď bolo na vlhkom mieste. Škvrny boli podobné škvrnám, aké sa zjavili na nemocnom človeku, ktorý trpel malomocenstvom.)
Očisťovanie malomocného. - 1A Pán hovoril Mojžišovi: (*) (Malomocenstvo bolo symbolom hriechu a smrti. Vylučovalo človeka z pospolitosti a zabraňovalo mu zúčastniť sa na obetách alebo vstúpiť do nádvoria okolo stánku. Preto vyliečený z malomocenstva musel sa dvakrát očisťovať. Po prvý raz, aby mohol prísť medzi ostatných Izraelitov (2–9), po druhý raz, žeby sa mohol zúčastniť na obetách a vôbec na bohoslužbe (10–20). Malomocného musel kňaz prezrieť a len kňaz ho vyhlásil za zdravého (Mt 8,4; Lk 5,14).) 2"Toto je zákon o malomocných: V deň jeho očisťovania privedú ho ku kňazovi, 3ale kňaz vyjde (mu v ústrety) von z tábora. Keď kňaz pri prehliadke zistí, že sa malomocenstvo na malomocnom vyliečilo, 4kňaz nariadi priniesť pre očisťovaného dva živé čisté vtáky, cédrové drevo, karmazínové nitky a yzop. 5Kňaz rozkáže jedného z vtákov zabiť nad hlinenou nádobou s pramenitou vodou. 6Potom však vezme živého vtáka, cédrové drevo, karmazínové nitky a yzop a namočí to, aj živého vtáka, do krvi vtáka, ktorý bol zabitý nad (nádobou s) pramenitou vodou. 7Nato sedem ráz pokropí (človeka), čo sa má očistiť od malomocenstva, a tak ho očistí. Živého vtáka však nechá voľne uletieť do poľa. 8Potom si ten, čo sa má očistiť, vyperie odev, ostrihá si všetky vlasy, umyje sa vodou a bude čistý. Po tomto môže ísť do tábora, musí však ostať sedem dní vonku mimo svojho stanu. 9Na siedmy deň si zasa ostrihá všetky vlasy, hlavu, bradu, obrvy; ostrihá si vôbec všetky vlasy, vyperie si šaty, umyje si telo vodou a bude čistý.
10Na ôsmy deň vezme dva bezchybné baránky a jednu bezchybnú jalovičku, tri desatiny (efy) jemnej, s olejom pomiešanej múky a log oleja na potravinovú obetu. (*) (O efe pozri 5,11. Tri desatiny, čiže tri gomery (gomer 3,64. litra), teda približne 11 litrov. Log bola najmenšia židovská miera, merala 0,506 litra. O podávacej obete pozri 5,14 n. a 7,1 n.) 11Kňaz, ktorý vykonáva očisťovanie tohto človeka, postaví jeho, čo sa očisťuje, a všetky veci pred Pána pri vchode do stánku zjavenia. 12Potom kňaz vezme jedného baránka a prinesie ho na obetu podlžnosti; takisto i log oleja a oboje bude podávať ako podávaciu obetu Pánovi. 13Potom zabije baránka na svätom mieste, na mieste, kde sa zabíja žertva za hriech a celostná žertva; lebo ako obeta za hriech, tak aj obeta podlžnosti patrí kňazovi; je svätosvätá. 14Nato kňaz zoberie niečo z krvi obety podlžnosti a pomaže ňou dolný koniec pravého ucha, palec na pravej ruke a veľký prst na pravej nohe očisťovaného. 15Kňaz potom vezme niečo z loga oleja a naleje si to na ľavú kňazskú ruku. 16Kňaz namočí prst svojej pravej ruky do oleja, čo je na jeho ľavej dlani, a prstom pokropí sedem ráz olejom pred Pánom. 17Ostatným olejom, ktorý mu zostal na ruke, kňaz pomaže pravé ucho, palec na pravej ruke a palec na pravej nohe očisťovaného, na krv z obety podlžnosti. 18A olej, čo ešte ostane kňazovi na ruke, pootiera o hlavu očisťovaného. Takto ho kňaz zbaví viny pred Pánom. (*) (Pomazanie krvou je podobné ako pri svätení kňaza (8,23.24). Vyliečený pomazaním krvou a olejom, obetou tak celostnou, ako i potravinovou, prijímal sa medzi Boží ľud, do spoločenstva vyvoleného národa. Tieto obrady robili ho schopným zúčastňovať sa na Božej službe.) 19Potom kňaz prinesie obetu za hriech a očisťovaného zbaví viny, takže bude oslobodený od svojej nečistoty. 20Nato kňaz prinesie na oltári celostnú žertvu a potravinovú obetu. Takto ho kňaz zbaví hriechu a je čistý.
Náhrada za predpísané obetné dary. - 21Ak je však (malomocný človek) chudobný a nemôže uhradiť výlohy, vezme jedného baránka na obetu podlžnosti, aby ho podával a aby sa zbavil hriechu, desatinu efy jemnej múky zmiešanej s olejom na potravinovú obetu a log oleja, 22potom dve hrdličky alebo dva holúbky; to dostačí, aby sa jedno obetovalo ako obeta za hriech, druhé ako celostná žertva. 23Na ôsmy deň ich prinesie na svoje očisťovanie kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia pred Pána. 24Kňaz vezme baránka za podlžnosť a log oleja a kňaz to bude podávať ako podávaciu obetu pred Pánom. 25Potom zabije baránka za podlžnosť, vezme niečo krvi z obety podlžnosti, potrie koniec pravého ucha očisťovaného a palec na jeho pravici a palec na jeho pravej nohe. 26Z oleja si kňaz naleje niečo na ľavú kňazskú ruku 27a kňaz pokropí pravým prstom olejom zo svojej ľavej ruky sedem ráz pred Pánom. 28Nato kňaz olejom, ktorý má na ruke, pomaže očisťovaného na konci pravého ucha, na palci pravej ruky a na palci pravej nohy, na mieste, kde je krv z obety podlžnosti. 29A olej, čo ostane kňazovi na ruke, pootiera o hlavu očisťovaného, aby ho tak pred Pánom zbavil hriechu. 30Potom podá (na obetu) jednu hrdličku alebo holúbka z toho, čo on môže dať, 31jedno na obetu za hriech, druhé na celostnú žertvu s potravinovou obetou. Takto kňaz zbaví očisťovaného hriechu pred Pánom. 32Toto je zákon o (človeku) postihnutom malomocenstvom, ktorému nestačí na výlohy pri jeho očisťovaní."
Malomocenstvo na domoch. - 33Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi: 34"Keď prídete do kanaánskej krajiny, ktorú vám dám do vlastníctva, a ak v krajine, ktorá vám bude patriť, navštívim niektorý dom malomocenstvom, 35nech sa majiteľ domu zoberie a nech to oznámi kňazovi takto: »Na mojom dome sa ukazuje čosi ako malomocenstvo.« 36Tu kňaz rozkáže, aby dom vyprázdnili, kým ta príde kňaz, aby videl škvrny, aby nemusel všetko, čo je v dome, označiť za nečisté. Potom príde kňaz prezrieť dom. 37A keď pri prezeraní škvŕn zbadá, že vyrazeniny na domových stenách sú ako zelenavé, červenkasté jamky, ktoré sú hlbšie ako stena, 38vyjde z domu pred dvere a dom zavrie na sedem dní. 39Keď kňaz na siedmy deň znova príde a pri prezeraní zistí, že vyrazenina sa na domových stenách rozšírila, 40kňaz nariadi kamene, na ktorých sa ukazuje vyrazenina, vytrhnúť a vyhodiť na nečisté miesto von z mesta. 41Dom sa zvnútra zôkol-vôkol oškrabe a oškrabaný prach vysype von na nečisté miesto za mestom. 42Potom sa zoberú iné kamene a položia na miesto (vybratých) kameňov a vezme sa iná omietka a dom sa obhodí. 43Ak sa vyrazenina ukáže v dome opäť - po tom, čo vyhodili kamene a dom oškrabali a nanovo omietli -, 44tak zasa príde kňaz a obzrie to. A keď sa ukáže, že vyrazenina sa v dome rozšírila, ide v dome o zažraté malomocenstvo; je nečistý. 45Dom sa zborí a jeho kamene, brvná a všetko murivo domu sa odprace von z mesta na nečisté miesto. 46Kto však vstúpi do domu v čase, keď bol zatvorený, je až do večera nečistý. 47A kto by spal v dome, musí si vyprať odev, aj kto by jedol v dome, musí si vyprať odev. 48Ale keď kňaz vojde do domu a pri prezeraní zistí, že sa vyrazenina v dome nerozšírila - po tom, čo bol nanovo omietnutý -, kňaz vyhlási dom za čistý; jeho malomocenstvo prestalo. 49Na očisťovanie domu vezme dva vtáky, cédrové drevo, karmazínové nitky a yzop. 50Jeden vták sa zabije nad hlinenou nádobou s pramenitou vodou, 51potom sa vezme cédrové drevo, yzop, karmazínové nitky a živý vták, namočí sa to do krvi zabitého vtáka a do pramenitej vody a dom sa sedem ráz pokropí. 52Takto bude dom krvou, cédrovým drevom, yzopom a karmazínovými nitkami očistený. 53Živého vtáka nechá voľne uletieť z mesta do poľa. Tak zbaví dom nečistoty a bude čistý. (*) (Nejde o pravé malomocenstvo. Obrady očisťovania podobali sa tým, aké sa konali pri človeku, čo sa vyliečil z malomocenstva.)
54Toto je zákon o všetkých druhoch malomocenstva a o zhubných (vyrážkach), 55ako aj o malomocenstve na odeve a domoch, 56o nabehline, prašine a všetkých škvrnách a o rozličných farebných premenách, 57aby sa videlo, kedy je niečo nečisté a kedy čisté. Toto je zákon o malomocenstve."
Nečistota u muža. - 1Pán vravel Mojžišovi a Áronovi: (*) (Predpisy v tejto hlave dotýkajú sa čiastočne chorobných zjavov na pohlavných údoch. Pohlavný život sám osebe nie je hriechom. Lenže Boh chcel, aby sa Izraeliti aj po tejto stránke zachovali čistými, keď sa blížili k nemu. Spomínajú sa tu stavy chorobné i normálne, pre ktoré človek je vylúčený z účasti na bohoslužbe, pokým sa obradne neočistí. V rozprave je reč o nečistote muža (1–17), o nečistote muža i ženy (18) a napokon o nečistote ženy (19–33).) 2"Hovorte Izraelitom a povedzte im: Ak niekto trpí na semenotok, tak jeho výtok je nečistý. 3A toto bude jeho nečistota pre jeho výtok: či jeho telo vylučuje výtok, alebo jeho telo zadržuje výtok, je to nečistota. (*) (Ide o dve rozličné choroby, o spermatorrhoeu a blenorrhoeu.) 4Každé lôžko, na ktorom bude spať trpiaci na výtok, bude nečisté a každý predmet, na ktorý si sadne, bude nečistý. 5Kto sa dotkne jeho lôžka, musí si vyprať odev a okúpať sa vo vode a bude až do večera nečistý. 6Ak si niekto sadne na predmet, na ktorom sedel trpiaci na výtok, vyperie si odev a okúpe sa vo vode, a bude až do večera nečistý. 7Kto sa dotkne tela toho, čo trpí na semenotok, vyperie si odev, okúpe sa vo vode a bude do večera nečistý. 8Ak sa trpiaci na výtok dotkne nejako svojimi slinami toho, kto je čistý, ten si musí vyprať odev, okúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. 9Každé sedlo, na ktorom sedel trpiaci výtokom, je nečisté. 10Každý, kto sa dotkne niečoho, čo mal ten pod sebou, bude nečistý až do večera; a kto by to prenášal, musí si vyprať vo vode odev, vykúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. 11Každý, koho sa trpiaci na výtok dotkne neumytými rukami, musí si vyprať odev a okúpať sa vo vode, a bude do večera nečistý. 12Hlinenú nádobu, ktorej sa trpiaci výtokom dotkne, treba rozbiť, drevená nádoba sa vymyje vodou. 13Keď sa chorý na výtok uzdraví zo svojej choroby, nech počíta sedem dní, aby bol čistý. Potom si vyperie odev a okúpe sa v tečúcej vode a bude čistý. 14Na ôsmy deň vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, dostaví sa pred Pána ku vchodu do stánku zjavenia a odovzdá ich kňazovi. 15A kňaz ich obetuje: jedno ako obetu za hriech a druhé ako celostnú žertvu. Takto ho kňaz zbaví hriechu za jeho výtok pred Pánom. 16Kto mal výtok semena, okúpe si celé telo a je až do večera nečistý. 17A každý odev a každú kožu, na ktoré sa semeno dostalo, treba poumývať vodou a je až do večera nečisté. 18Ak niekto obcoval so ženou a pritom vyšlo semeno, obaja sa vykúpu vo vode a budú až do večera nečistí.
Nečistota u ženy. - 19Ak má nejaká žena výtok, a to riadny mesačný krvotok na svojom tele, ostane sedem dní vo svojom očisťovaní. Kto sa jej dotkne, je až do večera nečistý. 20Všetko, na čom bude v čase svojho očisťovania spať, bude nečisté, takisto všetko, na čom bude sedieť, bude nečisté. 21Každý, kto sa dotkne jej lôžka, vyperie si odev a vykúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. 22Každý, kto sa dotkne predmetu, na ktorom ona sedela, vyperie si odev a vykúpe sa vo vode, a bude do večera nečistý. 23Kto sa dotkne niečoho na jej lôžku alebo predmetu, na ktorom sedela, bude až do večera nečistý. (*) (Menštruácia poškvrňovala ženu na sedem dní. Ten, kto v tomto čase so ženou manželsky obcoval, nevediac o menštruácii, bol sedem dní nečistý. Ak to urobil vedome, mal byť vylúčený z náboženskej obce (20,18).) 24Keby s ňou niekto obcoval a niečo z jej nečistoty by sa naň dostalo, tak bude sedem dní nečistý a každé lôžko, na ktorom by ležal, bude nečisté.
25Ak má nejaká žena dlhší čas krvotok, mimo času jej očisťovania, alebo ak má výtok dlhší čas ako obyčajne, tu o čase, v ktorom má nečistý výtok, platí to, čo o čase jej (riadneho) očisťovania: je nečistá. 26Každé lôžko, na ktorom by v čase svojho výtoku ležala, je pre ňu ako lôžko v čase očisťovania a každý predmet, na ktorom by sedela, je nečistý ako pri nečistote jej riadneho očisťovania. 27Každý, kto sa týchto vecí dotkne, bude nečistý. Vyperie si odev a okúpe sa vo vode a bude do večera nečistý. 28Keď však od výtoku ozdravie, nech počíta sedem dní, potom bude čistá.
29Na ôsmy deň však vezme dve hrdličky alebo dva holúbky a prinesie ich ku vchodu do stánku zjavenia. 30A kňaz potom obetuje jedno ako obetu za hriech a druhé ako celostnú žertvu. Tak ju kňaz zbaví hriechu pred Pánom za jej nečistý výtok. (*) (Ide o chorobu, pozri 18,24 a Mt 9,20; Lk 8,44. Žena bola nečistá, kým trval chorobný krvotok.)
31Poučte teda Izraelitov o ich nečistote, aby pre svoju nečistotu nepomreli, len čo by poškvrnili môj príbytok, ktorý je uprostred vás. 32Toto je zákon o tom, kto má výtok a kto je pre výron semena nečistý, 33a o tej, ktorá má (riadne) očisťovanie, alebo trpí na výtok, či je to muž alebo žena, ako aj o tom, kto s nečistou obcuje."
Príčina a prípravy na Deň zmierenia. - 1Pán hovoril Mojžišovi po smrti dvoch Áronových synov, ktorí zomreli, keď (neprístojne) predstúpili pred Pána. (*) (Výročný deň zmierenia slávil sa 10. dňa siedmeho mesiaca (tišri). Teda päť dní pred slávnosťou Stánkov. Nazývali ho "veľkým" alebo "dlhým" dňom, pretože v tento deň museli sa priniesť mnohé obete. Sviatok sa začínal večer deviateho tišri a končil sa desiateho večer. Nesmelo sa pracovať a všetci Izraeliti museli sa postiť. V tento deň bohoslužobné obrady konal len veľkňaz. Obetami tohto sviatku chceli odčiniť všetky hriechy, ktoré Izraeliti spáchali v minulom roku.) 2A Pán povedal Mojžišovi: "Povedz svojmu bratovi Áronovi, že nesmie vstúpiť v ľubovoľnom čase do svätyne za oponu, čo je pred zľutovnicou na arche, aby nezomrel; lebo ja sa nad zľutovnicou ukazujem v oblaku. (*) (Do svätyne, čo je za oponou, teda do veľsvätyne, kde bola archa zmluvy (Ex 26,33). Veľkňaz mohol do veľsvätyne vstúpiť len v tento sviatok (Hebr 9,7) a v tento deň vstupoval ta viac ráz. Sviatok zmierenia je predobrazom toho veľkého zmierenia, ktoré Kristus v deň svojej smrti na kríži vykonal za hriechy celého ľudstva.) 3Áron vstúpi do svätyne iba tak, že prinesie býčka na obetu za hriech a barana na celostnú žertvu. 4Oblečie si posvätnú ľanovú rízu, na nohy si navlečie ľanové spodky, opáše sa ľanovou povojkou a pripevní si ľanovú mitru. To sú posvätné úbory. A oblečie si ich, až keď si telo okúpal vo vode. (*) (Deň zmierenia je dňom kajúcnosti. Veľkňaz sa vtedy oblieka len do rúcha jednoduchých kňazov.) 5Od celej izraelskej pospolitosti prijme dva capy na obetu za hriech a jedného barana na celostnú žertvu.
Obrady slávnosti zmierenia. - 6Áron bude obetovať býka na obetu za hriech a sprostredkuje odpustenie sebe a svojmu domu. 7Potom vezme oba capy a postaví ich pred Pána pri vchode do stánku zjavenia. 8Nato Áron hodí žreb o oba capy, jeden žreb pre Pána, druhý žreb pre Azazela. 9Tu Áron prinesie capa, na ktorého padol žreb pre Pána, a prinesie ho na obetu za hriech; 10capa, na ktorého padol žreb pre Azazela, postaví živého pred Pána, aby na ňom vykonal obrad zmierenia a aby ho poslal Azazelovi na púšť. (*) (Azazel nie je ani meno zvieraťa, ani meno miesta, na ktoré bol cap vypustený, ale je to meno bytosti, ktorá je vždy proti Bohu. Azazel je teda démon, zlý duch, protivník Boží. Púšť sa považovala za miesto smrti a biedy, za sídlo zlých duchov, ktorí priniesli na zem biedu a smrť (Iz 13,21; 34,14; Bar 4,35; Mt 12,43; Zjv 18,2). Na capa, ktorý lósom pripadne Azazelovi, veľkňaz položí hriechy celého národa a capa dá vyviesť do púšte, teda na miesto, kam patrí sám i s hriechmi. Hriechy sa takto vracajú, odkiaľ boli prišli ,do ríše diabla, do púšte' (vv. 20–22).) 11Áron teda prinesie na obetu býčka, určeného na obetu za hriech, aby sprostredkoval zmierenie pre seba a pre svoj dom. Býčka určeného na obetu za hriech zabije, 12vezme kadidelnicu naplnenú žeravým uhlím z oltára, ktorý je pred Pánom, a plnú hrsť roztlčeného, príjemne voňajúceho kadidla (*) (O zložení kadidla porov. Ex 30,34–38.) 13a zanesie to na oheň pred Pána, aby kadidlový dym zahalil zľutovnicu nad zákonom; inak by musel zomrieť. 14Nato vezme z býčkovej krvi a prstom pokropí zľutovnicu na čelnej strane; svojím prstom pokropí zľutovnicu sedem ráz krvou.
15Nato zabije capa určeného na obetu za hriech ľudu, jeho krv zanesie za oponu a s krvou urobí to isté, čo urobil s krvou býčka: pokropí ňou zľutovnicu a (miesto) pred zľutovnicou; 16a tak vykoná zmierenie svätyne za znečistenie Izraelitov a za všetky priestupky, ktorých sa dopustili. To isté urobí aj so stánkom zjavenia, ktorý sa nachodí medzi nimi uprostred ich nečistôt. 17V stánku zjavenia nesmie byť nik, keď on vstúpi, aby vykonal vo svätyni zmierenie, kým ju neopustí a nevykoná zmierenie za seba a za celú izraelskú pospolitosť. 18Potom vyjde von k oltáru, čo je pred Pánom, a na ňom vykoná zmierenie. Vezme z býčkovej a capovej krvi a potrie rohy oltára 19a prstom ho sedem ráz pokropí krvou. Takto ho očistí a posvätí od nečistôt Izraelitov.
20Keď ukončí zmierenie svätyne, stánku zjavenia a oltára, privedie živého capa. 21Živému capovi položí Áron obe ruky na hlavu a vyzná nad ním všetky previnenia Izraelitov a všetky priestupky, ktorých sa dopustili. Naloží ich na capovu hlavu a dá ho určenému mužovi vyviesť do púšte. 22Takto cap odnesie všetky ich neprávosti na odľahlé miesto, keď capa vyženie na púšť.
23Potom Áron vstúpi do stánku zjavenia, zoblečie si ľanové rúcho, ktoré si obliekol, keď vchádzal do svätyne, a nechá ho tam. 24Potom si na svätom mieste poumýva telo a oblečie sa do svojho rúcha, vyjde von a obetuje svoju celostnú žertvu a celostnú žertvu všetkého ľudu a vykoná zmierenie za seba a za ľud. 25Loj obety za hriech spáli však na oltári. 26Ten, kto vyhnal capa Azazelovi, vyperie si odev a okúpe si telo vo vode; potom môže prísť do tábora. 27Býčka na obetu za hriech aj capa na obetu za hriech, ktorých krv použil na vykonanie zmierenia vo svätyni, vynesú von z tábora a úplne ich spália aj s ich kožou, mäsom a trusom. (*) (Mäso obetných zvierat sa nesmelo jesť, nesmelo sa ani spáliť na oltári celostných žertiev, pretože zvieratá boli zaťažené hriechmi (6,30).) 28Kto ich spáli, vyperie si odev a okúpe si telo vo vode, a potom môže prísť do tábora.
Nariadenie o oslave sviatku. - 29Tento zákon bude pre vás večne platný: V desiaty deň siedmeho mesiaca sa budete postiť a nebudete konať nijakú prácu, ani domorodec, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje. 30Lebo v tento deň sa budete zmierovať a očisťovať; očistíte sa od všetkých svojich hriechov pred Pánom. 31Bude to pre vás deň úplného odpočinku a budete sa postiť. To je večné ustanovenie.
32Obrady zmierenia vykoná veľkňaz, ktorý bol pomazaný a posvätený, aby slúžil namiesto svojho otca ako kňaz. Oblečie sa do ľanového rúcha, do posvätného rúcha, 33a vykoná zmierenie vo veľsvätyni; zmieri tiež stánok zjavenia a oltár a vykoná zmierenie kňazov a celej izraelskej pospolitosti.
34Toto bude pre vás večným ustanovením, aby raz do roka sprostredkoval zmierenie Izraelitom, aby sa zbavili všetkých svojich hriechov."
A urobil tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.