Lv27,1–7

Dodatok, 27

Osobný sľub. - 1Pán povedal Mojžišovi: (*) (Sľubom uctievame Boha. Neurobiť sľub nie je hriech, lež urobený sľub nedodržať je hriech. Osoba alebo vec, sľúbená Bohu, stáva sa svätou, stáva sa majetkom Pánovým a nemohla sa vykúpiť iba primeranou sumou. Niektoré veci sa nedali vonkoncom vykúpiť (Ex 22,20; Dt 13,15 n.; Joz 7,1 n.; 1 Sam 15,21).) 2"Hovor Izraelitom a povedz im: Ak niekto zasľúbi Pánovi nejakého človeka podľa ocenenia, 3tak muža vo veku od dvadsať do šesťdesiat rokov treba oceniť na päťdesiat šeklov podľa posvätnej váhy. 4Keby išlo o ženu, treba ju oceniť na tridsať šeklov. 5Ak by šlo o vek od päť do dvadsať rokov, tak mužskú osobu treba oceniť na dvadsať šeklov, ženskú na desať šeklov. 6Ak pôjde o vek od jedného mesiaca do päť rokov, tak chlapca treba oceniť na päť strieborných šeklov, dievča treba oceniť na tri strieborné šekly. 7Ak pôjde o osoby od šesťdesiat rokov nahor, tak muža treba oceniť na pätnásť šeklov, ženu na desať šeklov. (*) (Ak niekto sľubom zasvätil Bohu seba alebo svoje dieťa, takýto musel sa vykúpiť, ak nechcel ostať služobníkom vo svätyni. Výkupná cena ustaľovala sa podľa veku a rodu.)

Kontext   Úvod   Dozadu (Lv 26)   Dopredu (Nm 1)

Obsah