Začiatok Ježišovej činnosti. - 14Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. 15Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu." (*) (Mt 4, 12-17; Lk 4, 14-15.)

Povolanie prvých učeníkov. - 16Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. 17Ježiš im povedal: "Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí." 18Oni hneď zanechali siete a išli za ním. 19Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána - aj oni boli na lodi a opravovali siete - 20a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním. (*) (Mt 4, 18-22; Lk 5, 1-11.)

Ježiš učí v Kafarnaume a uzdravuje posadnutého. - 21Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil. 22I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci. 23A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: 24"Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý." 25Ježiš mu prísne rozkázal: "Mlč a vyjdi z neho!" 26Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel. 27Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: "Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho." (*) (Marek nazýva zlého ducha nečistým, pretože podľa zákona posadnutý človek je nečistý. Otázkou "Čo ťa do nás...?" chce zlý duch vyjadriť, aby ho Ježiš nechal na pokoji a nerušil jeho činnosť. Zlý duch tuší, že Ježiš je osobnosť vyššej prirodzenosti. Preto ho menuje iba nepriamo mesiášskym titulom "Boží Svätý". Moc nad zlými duchmi je jeden zo znakov mesiášskeho kráľovstva.) 28A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine. (*) (Lk 4, 31-37.)

Uzdravenie Petrovej testinej. - 29Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu. 30Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej. 31Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

Ďalšie uzdravenia. - 32Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi. 33A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách. 34I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali. (*) (Mt 8, 14-17; Lk 4, 38-41.)

Ježiš opustí Kafarnaum. - 35Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil. 36Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním. 37Keď ho našli, povedali mu: "Všetci ťa hľadajú." 38On im odvetil: "Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel." 39A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov. (*) (Lk 4, 42-44.)

Uzdravenie malomocného. - 40Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: "Ak chceš, môžeš ma očistiť." 41Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: "Chcem, buď čistý!" 42Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. 43Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč 44a povedal mu: "Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo." (*) (Pozri poznámku k Mt 8, 4.) 45Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ. (*) (Mt 8, 2-4; Lk 5, 12-16.)

Uzdravenie ochrnutého. - 1O niekoľko dní znova vošiel do Kafarnauma. Ľudia sa dopočuli, že je v dome, (*) (V Šimonovom (Petrovom) dome v Kafarnaume, tu bol doma.) 2a zišlo sa ich toľko, že už nebolo miesta ani predo dvermi. A on im hlásal slovo. 3Tu prišli k nemu s ochrnutým človekom; niesli ho štyria. 4A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k nemu, odkryli strechu tam, kde bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. (*) (Rozobrali strechu, na ktorú zvonka viedli schody.) 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: "Synu, odpúšťajú sa ti hriechy."

6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a v srdci uvažovali: 7"Čo to tento hovorí? Rúha sa! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?" 8Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že tak rozmýšľajú, a povedal im: "Prečo si to myslíte vo svojich srdciach? 9Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo povedať: »Vstaň, vezmi si lôžko a choď!«? 10Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: 11"Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov." 12A on vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci sa divili, velebili Boha a hovorili: "Také niečo sme ešte nikdy nevideli." (*) (Mt 9, 1-8; Lk 5, 17-26.)

Povolanie Léviho. - 13Znova vyšiel k moru. Celé zástupy prichádzali k nemu a on ich učil. 14Ako šiel okolo, videl na mýtnici sedieť Alfejovho syna Léviho a povedal mu: "Poď za mnou!" On vstal a išiel za ním. (*) (Lévi je neskorší apoštol Matúš, podľa tradície autor prvého evanjelia. Mk a Lk ho menujú Lévim.) 15Keď potom Ježiš sedel v jeho dome za stolom, stolovali s ním a s jeho učeníkmi aj mnohí mýtnici a hriešnici, lebo ich bolo mnoho a nasledovali ho. 16Keď ho zákonníci zo skupiny farizejov videli jesť s hriešnikmi a mýtnikmi, hovorili jeho učeníkom: "Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" 17Ježiš to začul a povedal im: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov." (*) (Mt 9, 9-13; Lk 5, 27-32.)

Spor o pôste. - 18Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k nemu a pýtali sa: "Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?" 19Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. 20No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. (*) (Pozri poznámku k Mt 9, 15.) 21Nik neprišíva na starý oblek záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. 22A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy, ale nové víno do nových mechov." (*) (Mt 9, 14-17; Lk 5, 33-39.)

Spor o sobote. - 23V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. 24Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 2.) 25On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? 26Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" 27I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. 28A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou." (*) (Mt 12, 1-8; Lk 6, 1-5.)

Uzdravenie v sobotu. - 1Potom znova vošiel do synagógy. Tam bol človek s vyschnutou rukou. 2A oni naň striehli, či ho v sobotu uzdraví, aby ho mohli obžalovať. 3Tu povedal človeku s vyschnutou rukou: "Staň si do prostriedku!" 4A tamtých sa opýtal: "Slobodno robiť v sobotu dobre alebo zle, zachrániť život alebo zničiť?" Ale oni mlčali. 5S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku: "Vystri ruku!" On ju vystrel a ruka mu ozdravela. 6Farizeji vyšli von a hneď sa radili o ňom s herodiánmi, ako ho zahubiť. (*) (Mt 12, 9-14; Lk 6, 6-11.)

Uzdravenie pri mori. - 7Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey 8i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí. 9Tu povedal svojim učeníkom, že majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. 10Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. 11Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: "Ty si Boží Syn!" 12Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali. (*) (Mt 12, 15-16; Lk 6, 17-19.)

Ustanovenie Dvanástich. - 13Potom vystúpil na vrch, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu. (*) (Pri tejto príležitosti Pán Ježiš povedal známu "reč na vrchu", o ktorej obšírne hovorí Matúš v 5. až 7. kapitole a Lukáš v 6, 20-49. Marek z nej uvádza iba niektoré časti, a to na rozličných miestach svojho evanjelia. Píše ho pre Nežidov, i keď nie výlučne pre Rimanov, a tak mu išlo viac o vykreslenie diela a osobnosti Ježiša Krista ako o podrobnosti jeho náuky zdokonaľujúcej Starý zákon.) 14Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať 15s mocou vyháňať zlých duchov: 16Šimona, ktorému dal meno Peter, 17Jakuba Zebedejovho a Jakubovho brata Jána, im dal meno Boanerges, čo znamená Synovia hromu, (*) ("Boanerges" je asi aramejsko-hebrejské "bené regeš" (synovia hromu), t. j. ľudia hromovej, prudkej povahy. Toto prímenie dostali pre svoju vznetlivú povahu.) 18ďalej Ondreja, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Tadeáša, Šimona Kananejského 19a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil. (*) (Mt 10, 1-4; Lk 6, 12-16.)

Príbuzní nechápu Ježiša. - 20Vošiel do domu a znova sa zišiel toľký zástup, že si nemohli ani chleba zajesť. 21Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: "Pomiatol sa."

Zlomyseľnosť zákonníkov. Hriech proti Duchu Svätému. - 22Zákonníci, čo prišli z Jeruzalema, hovorili: "Je posadnutý Belzebulom" a: "Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov". 23On si ich zavolal a hovoril im v podobenstvách: "Ako môže satan vyháňať satana? 24Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, 25a ak sa dom vnútorne rozbije, taký dom nebude môcť obstáť. 26Ak satan povstane proti sebe samému a je rozdelený, nemôže obstáť, ale je s ním koniec. 27Nik nemôže vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže, až potom mu vyplieni dom. (*) (Mt 12, 22-30; Lk 11, 15-22.) 28Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali. 29Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom." (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 32.) 30Lebo hovorili: "Je posadnutý nečistým duchom." (*) (Mt 12, 31-32; Lk 12, 10.)

Pravá Ježišova rodina. - 31Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. (*) (Pozri poznámku k Mt 12, 46-50.) 32Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: "Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry."

33On im odvetil: "Kto je moja matka a moji bratia?" 34Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 35Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka." (*) (Mt 12, 46-50; Lk 8, 19-21.)

Ježiš hovorí v podobenstvách, 4,1-34

Podobenstvo o rozsievačovi. - 1A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. (*) (Ježiš "opäť začal učiť", pretože je to už jeho tretie vystúpenie pri mori (2, 13; 3, 7).) 2Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3"Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 13, 1-9; Lk 8, 4-8.)

Prečo hovorí v podobenstvách. - 10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. - 13Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14Rozsievač seje slovo. 15Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, 17ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, 19ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. 20A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." (*) (Mt 13, 18-23; Lk 8, 11-15.)

Podobenstvo o lampe. - 21Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 10, 26; Lk 8, 16-17.)

Podobenstvo o miere. - 24Ďalej im povedal: "Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá. 25Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má." (*) (Mt 7, 2; 13, 12; Lk 6, 38; 8, 18.
Kto ochotne a pohotovo počúva, ten bude hlbšie poznávať Božie kráľovstvo. Kto sa však pred Božím slovom uzaviera, ten nebude vedieť, čo má robiť ani s tým, čo už počul.)

Podobenstvo o zasiatom semene. - 26Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." (*) (Božie kráľovstvo má samo dostatočnú silu rásť, vzmáhať sa, naplno dozrieť. Tak ako zasiate zrno bez ľudského pričinenia pomaly vyrastá a dozrieva, aj Božie kráľovstvo svojou tajomnou vnútornou silou sa rozvíja a dozrieva. Žatva je obrazom posledného súdu nad svetom.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 30A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, 32ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (*) (Mt 13, 31-32; Lk 13, 18-19.)

Záver podobenstiev. - 33V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. (*) (Mt 13, 34-35.)

Utíšenie búrky na mori. - 35V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: "Prejdime na druhý breh." 36I opustili zástup, a vzali ho so sebou tak, ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode. 37Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. 38On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: "Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?" 39On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: "Mlč, utíš sa!" Vietor prestal a nastalo veľké ticho. 40A im povedal: "Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?" 41Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor, i more poslúchajú!" (*) (Mt 8, 23-27; Lk 8, 22-25.)

Uzdravenie posadnutého v Geraze. - 1Prišli na druhý breh mora do gerazského kraja. 2Len čo vystúpil z lode, vyšiel z hrobov oproti nemu človek posadnutý nečistým duchom. (*) (Mt hovorí o dvoch posadnutých, Mk a Lk o jednom. Podľa tradičnej mienky majú na mysli toho jedného, ktorý sa po svojom uzdravení hlásil za učeníka u Ježiša, ale on ho poslal domov. Markovi nešlo iba o opísanie historickej udalosti, ale vyzdvihnutím toho jedného chcel povedať pohanom, že príchodom Ježiša Krista nadišiel čas milosti, čas spásy.) 3Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. 4Lebo často ho sputnali okovami a reťazami, ale on reťaze roztrhal a okovy rozlámal; nik ho nevládal skrotiť. 5A stále, v noci i vo dne bol v hroboch a na vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6Keď v diaľke zbadal Ježiša, pribehol, poklonil sa mu 7a skríkol veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, syn najvyššieho Boha?! Zaprisahám ťa na Boha, nemuč ma!" 8Lebo Ježiš mu povedal: "Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!" 9A spýtal sa ho: "Ako sa voláš?" Odpovedal mu: "Volám sa pluk, lebo je nás mnoho." (*) (Pluk, lat. legio. Rímska légia mala okolo 6 000 mužov. "Pluk" naznačuje množstvo duchov, ktorými bol tento úbožiak posadnutý.) 10A veľmi ho prosil, aby ich nevyháňal z toho kraja.

11Na úpätí vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. 12Preto ho prosili: "Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich." 13On im to dovolil. Nečistí duchovia teda vyšli a vošli do svíň. A črieda - okolo dvetisíc kusov - sa náramne prudko hnala dolu svahom do mora a v mori sa potopila. (*) (Ježiš dovoľuje zlým duchom, aby mohli prejsť z človeka do svíň. Stalo sa to v kraji pohanov. Pozri poznámku k Mt 8, 28.) 14Pastieri ušli a rozhlásili to v meste a po osadách. A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. 15Prišli k Ježišovi a videli toho, ktorého trápil zlý duch, toho, čo bol posadnutý plukom, ako sedí oblečený a je pri zdravom rozume, a schytila ich hrôza. 16Očití svedkovia im rozpovedali, čo sa stalo s tým, čo bol posadnutý zlým duchom, a so sviňami. 17A začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja. 18Keď Ježiš nastupoval na loď, prosil ho ten, ktorého predtým trápil zlý duch, aby smel zostať s ním. 19On mu to nedovolil, ale mu povedal: "Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval." 20On odišiel a začal v Dekapole rozhlasovať, aké veľké veci mu urobil Ježiš. A všetci sa čudovali. (*) (Mt 8, 28-34; Lk 8, 26-39.)

Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry. - 21Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhý breh, zišiel sa k nemu veľký zástup a bol pri mori. 22Tu prišiel jeden z predstavených synagógy menom Jairus, a len čo ho zazrel, padol mu k nohám 23a veľmi ho prosil: "Dcérka mi umiera. Poď, vlož na ňu ruky, aby ozdravela a žila." 24Ježiš odišiel s ním a za ním išiel veľký zástup a tlačil sa na neho.

25Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok. 26Veľa vystála od mnohých lekárov a minula celý majetok, ale nič jej nepomohlo, ba bolo jej vždy horšie. 27Keď sa dopočula o Ježišovi, prišla v zástupe zozadu a dotkla sa jeho šiat. 28Povedala si totiž: "Ak sa dotknem čo len jeho odevu, ozdraviem." 29A hneď prestala krvácať a pocítila v tele, že je z choroby vyliečená. 30Ježiš hneď poznal, že z neho vyšla sila. Obrátil sa k zástupu a spýtal sa: "Kto sa to dotkol mojich šiat?" 31Jeho učeníci mu vraveli: "Vidíš, že sa na teba tlačí zástup, a pýtaš sa: »Kto sa ma dotkol?«" 32Ale on sa obzeral, chcel vidieť tú, čo to urobila. 33Žena, vediac, čo sa s ňou stalo, prišla so strachom a chvením, padla pred neho a povedala mu celú pravdu. 34A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej choroby."

35Kým ešte hovoril, prišli z domu predstaveného synagógy a povedali: "Tvoja dcéra umrela; načo ešte unúvaš učiteľa?" 36Ale keď Ježiš počul, čo hovoria, povedal predstavenému synagógy: "Neboj sa, len ver!" 37A nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. (*) (Tí istí, čo budú neskôr svedkami premenenia Krista a jeho smrteľnej úzkosti v Getsemani.) 38Keď prišli k domu predstaveného synagógy, videl rozruch, plač a veľké bedákanie. 39Vošiel dnu a povedal im: "Prečo sa plašíte a nariekate? Dievča neumrelo, ale spí." 40Oni ho vysmiali. Ale on všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dievčaťa a tých, čo boli s ním, vstúpil ta, kde dievča ležalo, 41chytil ho za ruku a povedal mu: "Talitha kum!", čo v preklade znamená: "Dievča, hovorím ti, vstaň!" (*) ("Talitha kum" je aramejský výraz. Touto rečou sa hovorilo v Palestíne za čias Ježiša Krista.) 42A dievča hneď vstalo a chodilo; malo totiž dvanásť rokov. I stŕpli od veľkého úžasu. 43On im prísne prikázal, že sa to nesmie nik dozvedieť, a povedal, aby dievčaťu dali jesť. (*) (Mt 9, 18-26; Lk 8, 40-56.)