Krížová cesta a ukrižovanie. - 21Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. (*) (Alexander a Rúfus boli nepochybne známi v prvotnej Cirkvi a pravdepodobne aj v kresťanskej obci v Ríme, kde Marek podľa tradície napísal toto evanjelium.) 22Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. 23Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal.

24Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty - hodili o ne lós, kto si má čo vziať. (*) (Ž 22, 19.) 25Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. (*) (Doslovne "tretia hodina", alebo v širšom zmysle čas od 9. do 12. hodiny.) 26Jeho vinu označili nápisom: "Židovský kráľ." 27Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. (*) (Mt 27, 34-38; Lk 23, 33-34; Jn 19, 18-24.) (28) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva; je to interpolácia z Lk 22, 37. Text znel: "A splnilo sa Písmo, ktoré hovorí: ,Započítali ho medzi zločincov.'")

Ježišovi na kríži sa posmievajú. - 29A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: "Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. 30Zachráň sám seba, zostúp z kríža!" 31Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: "Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. 32Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili." Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. (*) (Mt 27, 39-44; Lk 23, 35-38.)

Ježiš na kríži zomiera. - 33Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 34O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" (*) (Ž 22, 2.) 35Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: "Pozrite, volá Eliáša." 36Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: "Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať." (*) (Ž 69, 22.) 37Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol.

38Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. (*) ("Chrámová opona" bol záves v chráme, ktorý oddeľoval Svätyňu od Svätyne svätých.) 39Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn."

40Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, 41ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. A mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. (*) (Mt 27, 45-56; Lk 23, 44-47. 49; Jn 19, 28-38.)

Ježiša pochovávajú. - 42Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, 43prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. 44Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. (*) (Pilát sa zadivil, že Ježiš zomrel tak skoro. Ukrižovaní sa obyčajne trápievali na kríži dva-tri dni.) 45Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. 46On kúpil plátno, a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. 47Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili. (*) (Mt 27, 57-61; Lk 23, 50-55; Jn 19, 38-42.)