Podobenstvo o rozsievačovi. - 1A opäť začal učiť pri mori. Okolo neho sa zhromaždil veľký zástup. Preto nastúpil na loď na mori a sadol si; a celý zástup bol na brehu. (*) (Ježiš "opäť začal učiť", pretože je to už jeho tretie vystúpenie pri mori (2, 13; 3, 7).) 2Učil ich veľa v podobenstvách a v svojom učení im hovoril: 3"Počúvajte! Rozsievač vyšiel rozsievať. 4Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. 5Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. 8Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." 9A povedal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 13, 1-9; Lk 8, 4-8.)
Prečo hovorí v podobenstvách. - 10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho s Dvanástimi, pýtali sa ho na podobenstvá. 11On im povedal: "Vám je dané tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách,
aby hľadeli a hľadeli, ale nevideli,
aby počúvali a počúvali, ale nechápali,
aby sa azda neobrátili
a aby sa im neodpustilo."
Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. - 13Potom im povedal: "Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte ostatné podobenstvá? 14Rozsievač seje slovo. 15Na kraji cesty, kde sa seje slovo, sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich. 16Do skalnatej pôdy je zasiate u tých, čo počúvajú slovo a hneď ho s radosťou prijímajú, 17ale nemajú v sebe koreňa, sú chvíľkoví. Keď potom nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadnú. 18A iné, zasiate do tŕnia, je u tých, čo počúvajú slovo, 19ale potom sa vlúdia svetské starosti, klam bohatstva a všelijaké iné žiadostivosti, slovo udusia a ostane bez úžitku. 20A do dobrej zeme zasiate je u tých, čo počúvajú slovo a prijímajú ho a prinášajú úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú." (*) (Mt 13, 18-23; Lk 8, 11-15.)
Podobenstvo o lampe. - 21Potom im povedal: "Vari je lampa na to, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? A nie na to, aby ju postavili na svietnik? 22Lebo nič nie je skryté, čo by sa nemalo vyjaviť, ani utajené, čo by sa nemalo dostať na verejnosť. 23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!" (*) (Mt 10, 26; Lk 8, 16-17.)
Podobenstvo o miere. -
24Ďalej im povedal: "Dávajte pozor na to, čo počúvate! Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám aj pridá.
25Lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má."
(*)
(Mt 7, 2; 13, 12; Lk 6, 38; 8, 18.
Kto ochotne a pohotovo počúva, ten bude hlbšie poznávať Božie kráľovstvo. Kto sa však pred Božím slovom uzaviera, ten nebude vedieť, čo má robiť ani s tým, čo už počul.)
Podobenstvo o zasiatom semene. - 26Ďalej hovoril: "S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; 27či spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. 28Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. 29A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva." (*) (Božie kráľovstvo má samo dostatočnú silu rásť, vzmáhať sa, naplno dozrieť. Tak ako zasiate zrno bez ľudského pričinenia pomaly vyrastá a dozrieva, aj Božie kráľovstvo svojou tajomnou vnútornou silou sa rozvíja a dozrieva. Žatva je obrazom posledného súdu nad svetom.)
Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 30A pokračoval: "K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo, alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31Je ako horčičné zrnko. Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi, 32ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre, takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (*) (Mt 13, 31-32; Lk 13, 18-19.)
Záver podobenstiev. - 33V mnohých takýchto podobenstvách im hlásal slovo podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil. (*) (Mt 13, 34-35.)