Mt 10

28Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. 29Nepredávajú sa dva vrabce za halier? A predsa ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca.

30Vy však máte aj všetky vlasy na hlave spočítané. 31Nebojte sa teda, vy ste cennejší ako mnoho vrabcov.

32Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. 33Ale toho, kto mňa zaprie pred ľuďmi, aj ja zapriem pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach. (*) (Mk 4, 22; 8, 38; Lk 10, 3; 12, 2–9; 9, 26; Jn 13, 16; 15, 20.)

Triedenie duchov. - 34Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35Prišiel som postaviť

Zrieknuť sa seba pre Ježiša. - 37Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. 38Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. (*) (Mt 16, 24–25.) 39Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. (*) (Kto by chcel svoj dočasný život zachovať odstúpením od Krista za cenu zrady, stratí večný blažený život. Kto zasa z lásky ku Kristovi vydá na obetu svoj dočasný život, zaistí si večný život, ktorý získa ako odmenu a náhradu za všetko, čoho sa tu na svete vzdal (Lk 17, 33).)

Záver poúčania - dôstojnosť učeníkov. - 40Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. 41Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. 42A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu." (*) (Mk 8, 34–35; 9, 41; Lk 12, 51–53; 9, 48; Jn 13, 20.)

Mt 11

IV. Tajomstvo nebeského kráľovstva, 11,1 - 13,52
A. Naratívna časť, 11,1 - 12,50

1Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Otázka Jána Krstiteľa a Ježišovo svedectvo o ňom. - 2Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov 3opýtať sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?" 4Ježiš im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: 5Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. 6A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší." 7Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 8Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. 9Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! 10Lebo to o ňom je napísané:

11Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. 12Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. (*) (Túto vetu možno rozumieť alebo pasívne: Božie kráľovstvo trpí násilie, je prenasledované, alebo aktívne: Božie kráľovstvo treba dobýjať a účasť na ňom majú len odvážni a silní.) 13Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. 14A on sám - ak to chcete prijať - je Eliáš, ktorý má prísť. 15Kto má uši, nech počúva!

Ježišov súd nad hriešnym pokolením. - 16Komuže prirovnám toto pokolenie? Podobá sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú na svojich druhov: (*) (Kto sa chce pravde protiviť, vždy si nájde zámienku, aby sa pravde vyhýbal. Jána odmietli, lebo nejedol a nepil, Ježiša preto, že jedol a pil. Boží plán sa uskutoční aj napriek zlej vôli ľudí.)

18Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: »Je posadnutý zlým duchom.« 19Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: »Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!« No múdrosť ospravedlňujú jej skutky." (*) (Lk 7, 31–35.)

Beda nekajúcim mestám. - 20Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: 21"Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. (*) (Korozain a Betsaida boli blízko Kafarnauma. Týrus a Sidon boli fenické mestá, teda pohanské.) 22Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. 23A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. 24Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe." (*) (Lk 10, 12–15.)

Evanjelium sa zjavuje maličkým. - 25V tom čase Ježiš povedal: "Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. (*) ("Múdri a rozumní" – pyšní farizeji a zákonníci; "maličkí" – Ježišovi učeníci, ktorí pre svoju pokoru chápu náuku spásy.) 26Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 27Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. (*) (Lk 10, 21–22.)

Ježiš volá k sebe preťažených. - 28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. 30Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké."

Mt 12

Spor o sobote. - 1V tom čase išiel Ježiš v sobotu cez obilné pole. Jeho učeníci boli hladní a začali trhať klasy a jesť. 2Keď to videli farizeji, povedali mu: "Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu." (*) (Farizeji nezazlievali, že apoštoli trhali klasy na cudzom poli, keďže to zákon chudobným dovoľoval (Dt 23, 25). No pohoršujú sa nad tým, že Ježišovi učeníci porušujú sobotný odpočinok.) 3On im povedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina? 4Ako vošiel do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť ani on, ani tí, čo boli s ním, ale iba kňazi? (*) (1 Sam 21, 2–7.) 5A v Zákone ste nečítali, že kňazi v sobotu porušujú v chráme sobotu, a predsa sú bez viny? (*) (Nm 28, 9.) 6No hovorím vám: Tu je niekto väčší než chrám. 7Keby ste vedeli, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu,« neboli by ste odsúdili nevinných. (*) (Oz 6, 6.) 8Syn človeka je pánom aj nad sobotou." (*) (Mk 2, 23–28; Lk 6, 1–5.)

Uzdravenie v sobotu. - 9Keď odtiaľ odišiel, vošiel do ich synagógy. 10Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdraviť?" Chceli ho totiž obžalovať. 11On im povedal: "Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu? 12A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť." 13Potom povedal človeku: "Vystri ruku!" On ju vystrel a bola zasa zdravá ako druhá. 14Farizeji vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť. (*) (Mk 3, 1–6; Lk 6, 6–11.)

Splnenie proroctva o Božom služobníkovi. - 15Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, 16len im pohrozil, aby ho neprezradili. 17Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:

Zlomyseľné prekrúcanie Ježišovej moci. - 22Vtedy k nemu priviedli posadnutého zlým duchom, ktorý bol slepý a nemý. On ho uzdravil a nemý rozprával a videl. 23Zástupy žasli a vraveli: "Nie je toto syn Dávidov?" (*) (Podľa proroctiev Mesiáš mal pochádzať z Dávidovho rodu (porov. 1, 1).) 24Ale počuli to farizeji a hovorili: "Tento len mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov."

25Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: "Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja. 26Ak satan vyháňa satana, je vnútorne rozdelený - akože potom obstojí jeho kráľovstvo? 27Ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. 28Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo. 29Alebo ako môže niekto vniknúť do domu silného človeka a ulúpiť mu veci, kým toho silného nezviaže? Až potom mu vyplieni dom. 30Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje. (*) (Mk 3, 22–27; Lk 11, 14–15. 17–23.)

Hriech proti Duchu Svätému. - 31Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí. 32Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom. (*) (Kto tvrdošijne odporuje Božej pravde, nakoniec Boha úplne znenávidí. Na odpustenie hriechov sa vyžaduje kajúce zmýšľanie; no zatvrdlivý človek práve to odopiera Bohu, a preto mu Boh nemôže odpustiť ani na tomto svete, ani v budúcom živote. Keďže toto miesto hovorí o odpúšťaní hriechov na druhom svete, nepriamo potvrdzuje učenie Cirkvi o očistci.)

Z plnosti srdca hovoria ústa. - 33Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie, alebo zasaďte zlý strom a bude zlé aj jeho ovocie. Lebo strom možno poznať po ovocí. 34Hadie plemeno, ako môžete hovoriť dobre, keď ste zlí? Veď z plnosti srdca hovoria ústa. 35Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu dobré veci a zlý človek vynáša zo zlého pokladu zlé. 36No hovorím vám: Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať z každého daromného slova, ktoré vyslovia. 37Lebo podľa svojich slov budeš ospravedlnený a podľa svojich slov budeš odsúdený." (*) (Mt 7, 17; Lk 6, 43–45.)

Jonášovo znamenie. - 38Vtedy mu povedali niektorí zákonníci a farizeji: "Učiteľ, chceme vidieť nejaké znamenie od teba." 39On im povedal: "Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Jonáša. 40Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme. (*) (Pri slovách "tri dni a tri noci" netreba myslieť na úplné dni, lebo Židia každý začatý alebo nedokončený deň počítali za úplný deň. Tak je to aj s počítaním rokov.) 41Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie - a tu je niekto väčší ako Jonáš! 42Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdi ho; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť - a tu je predsa niekto väčší ako Šalamún! (*) (Mk 8, 11–12; Lk 11, 16. 29–32.)

O návrate nečistého ducha. - 43Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok, ale nenájde. 44Vtedy si povie: »Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.« Keď ta príde, nájde ho prázdny, vymetený a vyzdobený. 45Tu odíde, vezme so sebou sedem iných duchov, horších, ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým. Tak to bude aj s týmto zlým pokolením." (*) (Lk 11, 24–26.)

Pravá Ježišova rodina. - 46Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. (*) ("Ježišovi bratia" neboli jeho vlastní bratia, ale blízki príbuzní (bratanci a sesternice). V hebrejčine a aramejčine slovo "brat" znamená aj brata, aj bratanca. Tak napr. dvaja z týchto bratov majú za matku Máriu Kleopasovu (Mt 27, 56), a nie Pannu Máriu (porov. 13, 55). V Starom zákone je mnoho podobných miest (napr. Abrahám a jeho synovec Lot sa volajú bratmi – Gn 13, 8; 14, 12. 14. 16).) 47Ktosi mu povedal: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať." 48On však odvetil tomu, čo mu to vravel: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" 49Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 50Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka." (*) (Mk 3, 31–35; Lk 8, 19–21.)

Mt 13

B. Ježišove podobenstvá, 13,1-52

1V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.

Podobenstvo o rozsievačovi. - 3Hovoril im veľa v podobenstvách: "Rozsievač vyšiel rozsievať. (*) (Podobenstvo je literárny útvar, charakteristický pre evanjeliá. Je to príbeh, udalosť, najčastejšie zo života človeka, pomocou ktorého Ježiš vysvetľuje nadprirodzenú pravdu. Pre podobenstvo je príznačné, že vyzýva poslucháča, aby sa nad ním zamyslel a porovnal s ním svoj život.) 4Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. 5Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; 6ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. 7Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. 8Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. 9Kto má uši, nech počúva!" (*) (Mk 4, 1–9; Lk 8, 4–8.)

Prečo hovorí v podobenstvách. - 10Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Prečo im hovoríš v podobenstvách?" 11On im odpovedal: "Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 13Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu. 14Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo:

Šťastie Ježišových učeníkov. - 16Ale blahoslavené sú vaše oči, že vidia, aj vaše uši, že počujú. (*) (Lk 10, 23–24.) 17Veru, hovorím vám: Mnohí proroci a spravodliví túžili vidieť, čo vidíte vy, ale nevideli, a počuť, čo vy počúvate, ale nepočuli. (*) (Mk 4, 10–12. 25; Lk 8, 9–10. 18.)

Vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi. - 18Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: 19Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty. 20U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, 21ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne. 22U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku. 23A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú." (*) (Mk 4, 13–20; Lk 8, 11–15.)

Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. - 24Predniesol im aj iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. 25Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. 27K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?« 28On im vravel: »To urobil nepriateľ.« Sluhovia mu povedali: »Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?« 29On odpovedal: »Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.«" (*) (Podobenstvo o kúkoli má iba Mt. Odpovedá v ňom na otázku o pôvode zla a o zmysle zla v Cirkvi a vo svete.)

Podobenstvo o horčičnom zrnku. - 31Predniesol im ešte iné podobenstvo: "Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. (*) (Podobenstvo o vzraste horčičného zrnka znázorňuje rozvoj Božieho kráľovstva na svete od skromných začiatkov až po celosvetovú veľkosť.) 32Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch." (*) (Mk 4, 30–32; Lk 13, 18–19.)

Podobenstvo o kvase. - 33Ďalšie podobenstvo im povedal: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí." (*) (Lk 13, 20–21.
Cirkev sa nemá len rozšíriť po svete, ale má premeniť najmä vnútorné zmýšľanie ľudí, aby boli Božími deťmi. Podobenstvo vyjadruje vnútornú silu evanjelia. "Miera" je 13,09 l.)

Vysvetlenie podobenstva o kúkoli. - 34Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, (*) (Mk 4, 34–35.) 35aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

36Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: "Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli." 37On im povedal: "Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. 38Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. 39Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. 40Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: 41Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, 42a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. 43Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva! (*) (Boh trpí na tomto svete dobrých i zlých ľudí a tak to bude až do posledného súdu. Vtedy sa konečne všetko roztriedi. Týmto podobenstvom Kristus poúča, že v jeho Cirkvi budú aj hriešni členovia; ukazuje sa tu božská zhovievavosť, ktorou Boh trpí hriešnikov a dáva im čas na pokánie.)

Podobenstvo o poklade v poli. - 44Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.

Podobenstvo o perle. - 45Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. 46Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.

Podobenstvo o rybárskej sieti. - 47A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. 48Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. 49Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých 50a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. (*) (Podobenstvo o rybárskej sieti znázorňuje, aký osud čaká dobrých a zlých členov Cirkvi na konci sveta.)

Zakončenie. - 51Pochopili ste to všetko?" "Áno," odpovedali. 52A on im povedal: "Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré."

V. Cirkev, prvotiny nebeského kráľovstva, 13,53 - 18,35

A. Naratívna časť, 13,53 - 17,27

Ježiš v Nazarete. - 53Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. 54Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: "Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? 55Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? 56A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?" (*) (O Ježišových "bratoch" pozri poznámku k 12, 46. Tu spomínané Ježišove "sestry" boli podobne ako "bratia" jeho príbuznými.) 57A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome." 58A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov. (*) (Ježiš nekonal zázraky na želanie ľudí. Každý jeho zázrak bol znamením spásy. Konaním zázrakov dokazoval ľuďom, že v ňom sa priblížila spása. Preto na jednej strane sa žiada viera u toho, na kom mal vykonať zázrak, na druhej strane túto vieru zázrakmi udeľoval a zväčšoval. Nerobil preto zázraky tam, kde ho vopred svojou neverou odmietali.)

Mt 14

Herodes a Ján Krstiteľ. - 1V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi (*) (Herodes Antipas bol jedným zo synov Herodesa Veľkého. Z otcovho dedičstva dostal za podiel Galileu a Zajordánsko (Pereu). Svojmu bratovi odlákal manželku Herodiadu a žil s ňou. Vládol do roku 39, keď bol poslaný do vyhnanstva.) 2a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 3Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4lebo mu Ján hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" 5A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.

6No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila, 7že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa." 9Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10A tak dal Jána vo väzení sťať. 11I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. (*) (Mk 6, 14–29; Lk 9, 7–9; 3, 19–20.)

Prvé rozmnoženie chleba. - 13Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. 14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." 16Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" 17Oni mu vraveli: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." 18On povedal: "Prineste mi ich sem!" 19Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí. (*) (Mk 6, 31–44; Lk 9, 10–17; Jn 6, 1–13.
Zázračné rozmnoženie chlebov je prípravou na ustanovenie sviatosti Eucharistie.)

Ježiš kráča po mori. - 22A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. 23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.

24Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. (*) (1 stadion je asi 186 m.) 25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. 26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli. 27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 28Peter mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode." 29On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. 30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!" 31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" 32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: "Naozaj si Boží Syn!" (*) (Mk 6, 45–51; Jn 6, 15–21.)

Ježiš uzdravuje v Genezarete. - 34Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. (*) (Genezaret je úrodná rovina na severozápadnom pobreží Genezaretského jazera.) 35Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých 36a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (*) (Mk 6, 53–56.)

Mt 15

Tradície otcov. - 1Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: 2"Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb." (*) ("Obyčaje otcov" znamená všelijaké predpisy, popridávané k Mojžišovmu zákonu. Boli to výslovne ľudské predpisy, ktoré zachovávanie zákona neobyčajne sťažovali. Ježiš vytýka, že kvôli predpisom nezachovávajú zákon.) 3On im odvetil: "A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? 4Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« (*) (Ex 20, 12; 21, 17; Dt 5, 16.) 5Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, 6ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. (*) (V Kristových časoch Židia mali vo zvyku sľubom venovať Bohu to, čo mali dávať na výživu rodičom. Tak sa syn mohol zbaviť povinnosti vydržiavať svojich rodičov a mohol im odoprieť všetku hmotnú podporu. Takýto sľub Židia pokladali za silnejší ako prirodzenú povinnosť starať sa o rodičov. Kristus takéto počínanie odsudzuje.) 7Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

Čo poškvrňuje človeka. - 10Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte a pochopte: 11Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka." (*) (Ježiš učí, že človeka môže naozaj poškvrniť iba hriech, ktorého koreň väzí v neposlušnosti a v zlej žiadostivosti srdca. "Srdce" (v. 18) sa tu berie v semitskom chápaní ako sídlo rozumu a vôle, teda myseľ, duch, vnútro.)

12Tu pristúpili učeníci a povedali mu: "Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?" 13On im odpovedal: "Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. 14Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy." (*) (Lk 6, 39.) 15Peter mu na to povedal: "Vysvetli nám toto podobenstvo." 16On odvetil: "Ešte ani vy nechápete? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje." (*) (Mk 7, 1–23.)

Uzdravenie Kanaánčanky. - 21Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch." 23Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: "Pošli ju preč, lebo kričí za nami." 24Ale on odvetil: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela." 25No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: "Pane, pomôž mi!" 26On jej odpovedal: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 27"Áno, Pane," vravela ona, "ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov." 28Vtedy jej Ježiš povedal: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. (*) (Mk 7, 24–30.)

Uzdravenia pri Galilejskom mori. - 29Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Druhé rozmnoženie chleba. - 32Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste." 33Učeníci mu povedali: "Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?" 34Ježiš sa ich opýtal: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem a zopár rybiek." 35Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. 36Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. 38Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja. (*) (Mk 8, 1–10.)

Mt 16

Spor o znamenie. - 1Tu prišli k nemu farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba. 2Ale on im povedal: "Keď sa zvečerí, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa červenie nebo;« 3a ráno: »Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.« Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete! 4Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo." Nechal ich tam a odišiel. (*) (Mt 12, 38–39; Lk 11, 29.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 5Učeníci prišli na druhý breh. Zabudli si vziať chlieb 6a Ježiš im povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!" (*) (Pozri poznámku k Mk 8, 15.) 7Oni však rozmýšľali a hovorili si: "Nevzali sme si chlieb!" 8Ale Ježiš to vedel a povedal: "Maloverní, prečo premýšľate, že nemáte chlieb? 9Ešte nerozumiete, ani sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali? 10Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali? 11Ako to, že nechápete, že som vám nehovoril o chlebe?! Ale chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!" 12Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa chránili chlebového kvasu, ale náuky farizejov a saducejov. (*) (Mk 8, 14–21; Lk 12, 1.)

Petrovo vyznanie a jeho primát. - 13Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" (*) (Cézarea Filipova je 40 až 48 km severne od Betsaidy na úpätí Hermonu.) 14Oni vraveli: "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." 15"A za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich. 16Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." 17Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. (*) ("Telo a krv" je výraz, ktorý označuje "človeka".) 18A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." (*) (Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17).) 20Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. (*) (Mk 8, 27–30; Lk 9, 18–21.)

Prvá predpoveď utrpenia. - 21Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 22Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!" 23On sa obrátil a povedal Petrovi: "Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (*) (Peter vo veľkej horlivosti chce odvrátiť Ježiša od jeho najvlastnejšieho poslania a v tomto zmysle je Peter pokušiteľom čiže Božím protivníkom ("satan" je doslovne protivník, pokušiteľ).)

Ako nasledovať Ježiša. - 24Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. 26Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! 27Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 28Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve." (*) (Mk 8, 31 – 9, 1. Lk 9, 22–27.)

Mt 17

Ježišovo premenenie. - 1O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 5Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." 6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" 8A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych." (*) (Mk 9, 2–9; Lk 9, 28–36; 2 Pt 1, 16–18.)

10Učeníci sa ho pýtali: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 11On odpovedal: "Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. 12Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka." 13Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. (*) (Mk 9, 11–13.
U Židov sa ujalo presvedčenie, že pred Mesiášom príde na svet Eliáš (porov. Mal 3, 23). Ježiš síce potvrdzuje túto mienku, ale za Eliáša vyhlasuje aj Jána Krstiteľa (porov. Lk 1, 17), ktorý Eliášovo poslanie vlastne už splnil.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 14Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená 15a hovoril: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. (*) ("Je námesačný" – išlo pravdepodobne o epilepsiu.) 16Priviedol som ho k tvojim učeníkom no nemohli ho uzdraviť." 17Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." 18Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. 19Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 20On im povedal: "Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto ta!« - prejde. A nič vám nebude nemožné." (*) (Mk 9, 14–28; Lk 9, 37–42.) (21) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva; je to interpolácia z Mk 9, 29. Niektoré rukopisy ho pridávajú Matúšovi v znení: "Tento druh (diabolstva) sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.")

Druhá predpoveď utrpenia. - 22Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; 23zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." A oni sa veľmi zarmútili. (*) (Mk 9, 30–31; Lk 9, 44.)

Chrámová daň. - 24Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: "Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?" (*) ("Dvojdrachma", t. j. daň na potreby chrámu. V Ježišových časoch každý člen židovskej spoločnosti od svojho 20. roku bol povinný každoročne platiť túto daň. 1 drachma = 4,36 g striebra.) 25On vravel: "Platí." Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: "Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?" 26On odpovedal: "Od cudzích." A Ježiš mu povedal: "Synovia sú teda oslobodení. 27Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba." (*) (Statér = strieborná minca v hodnote štyroch drachiem.)

Mt 18

B. Spoločenské ponaučenia, 18,1-35

Spor o prvenstvo. - 1V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa:

"Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" 2On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich 3a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. 4Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 5A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

O pohoršení. - 6Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. 7Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človeku, skrze ktorého pohoršenie prichádza! (*) (Pohoršenie – zlé slovo, zlý príklad a vôbec všetko, čo iného zvádza na hriech. Vždy budú ľudia, ktorí svoju slobodu zneužijú na zlé.)

8Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. 9A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla.

10Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (11) (*) (Mk 9, 33–37.42–47; Lk 9, 46–48; 17, 1–2.)

Podobenstvo o stratenej ovci. - 12Čo myslíte? Keby mal niekto sto oviec a jedna z nich by zablúdila, nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, čo zablúdila? 13A keď sa mu ju podarí nájsť, veru, hovorím vám: Bude mať z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo nezablúdili. 14Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých. (*) (Lk 15, 4–7.)

O bratskom napomenutí. - 15Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. 16Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. (*) (Porov. Dt 19, 15.) 17Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. 18Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. (*) (Ako predtým (Mt 16, 19) prisľúbil Ježiš Petrovi najvyššiu moc v Cirkvi, teraz dáva celému zboru apoštolov zákonodarnú a sudcovskú moc. Táto moc prešla na nástupcov apoštolov – na biskupov, ktorých Boh ustanovil, aby spravovali jeho Cirkev (Sk 20, 28). Slová "nech ti je ako pohan a mýtnik" (v. 17) poukazujú na to, že Cirkev má moc neposlušníkov vyobcovať.)

Spoločná modlitba. - 19A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 20Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi."

O odpúšťaní. - 21Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal mu: "Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?" 22Ježiš mu odpovedal: "Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. (*) (Lk 17, 3–4.)

Podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. - 23Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. 24Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. (*) (Desaťtisíc talentov alebo hrivien (talent ako najvyššia hmotnostná i peňažná jednotka v starom Grécku: 1 talent = 60 mín = 6 000 drachiem = 26,2 kg striebra) predstavuje obrovskú hodnotu.) 25Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. 26Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: »Pozhovej mi a všetko ti vrátim.« 27A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. 28No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: »Vráť, čo mi dlhuješ!« (*) (Denár – starorímska strieborná minca – predstavovala dennú mzdu robotníka vo vinici (Mt 20, 2). Sto denárov teda znamená omnoho menšiu podlžnosť oproti desaťtisíc talentom.) 29Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: »Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.« 30On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.

31Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32A tak si ho pán predvolal a povedal mu: »Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. 33Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?« 34A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. 35Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi."

Mt 19

VI. Blízko je čas ustanovenia nebeského kráľovstva, 19,1 - 25,46
A. Naratívna časť, 19,1 - 23,39

Nerozlučnosť manželstva. - 1Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán. 2Išli za ním veľké zástupy a on ich tam uzdravoval.

3Tu k nemu pristúpili farizeji a pokúšali ho: "Smie človek prepustiť svoju manželku z akejkoľvek príčiny?" 4On odpovedal: "Nečítali ste, že Stvoriteľ ich od počiatku ako muža a ženu stvoril (*) (Gn 1, 27.) 5a povedal: »Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele?« 6A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje." (*) (Gn 2, 24.
"Jedno telo" je hebraizmus a vyjadruje jednu morálnu bytosť. Kristus tu kategoricky potvrdzuje nerozlučnosť manželstva.) 7Povedali mu: "Prečo potom Mojžiš rozkázal dať priepustný list a prepustiť?" (*) (Porov. Dt 24, 1.) 8Odpovedal im: "Mojžiš vám pre tvrdosť vášho srdca dovolil prepustiť vaše manželky; ale od počiatku to nebolo tak. 9A hovorím vám: Každý, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží." (*) (Kresťanské manželstvo nemožno zrušiť ani vtedy, ak sa jedna zo stránok dopustí smilstva. (Čo znamená "smilstvo", o ktorom hovorí Ježiš, pozri poznámku k Mt 5, 32). Dovoľuje sa iba dočasné alebo aj doživotné odlúčenie – separácia – manželov, čím však manželstvo medzi nimi nezaniká. Pozri aj Mt 5, 32; Lk 16, 18; 1 Kor 7, 10–11.)

Dobrovoľná zdržanlivosť. - 10Jeho učeníci mu povedali: "Keď je to takto medzi mužom a ženou, potom je lepšie neženiť sa." 11On im povedal: "Nie všetci pochopia toto slovo, iba tí, ktorým je to dané. 12Lebo sú ľudia neschopní manželstva, pretože sa takí narodili zo života matky, iných takými urobili ľudia a iní sa takými urobili sami pre nebeské kráľovstvo. Kto to môže pochopiť, nech pochopí." (*) (Dobrovoľne sa zrieknuť manželstva z lásky k Bohu je záslužný skutok. Stáva sa to pod vplyvom zvláštnej milosti. Nie všetci sú teda na to povolaní. Ide o jednu z evanjeliových rád, pomocou ktorých možno dosiahnuť kresťanskú dokonalosť.)

Ježiš a deti. - 13Vtedy mu priniesli deti, aby na ne položil ruky a pomodlil sa. Ale učeníci ich okrikovali. 14Ježiš im povedal: "Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo." 15Potom na ne kládol ruky a odišiel odtiaľ. (*) (Mk 10, 13–16; Lk 18, 15–17.)

Bohatý mladík. - 16Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: "Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?" On mu povedal: 17"Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!"

18On sa ho opýtal: "Ktoré?" Ježiš povedal: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" 20Mladík mu povedal: "Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?" 21Ježiš mu vravel: "Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!" (*) (Ježiš tu odporúča chudobu a poslušnosť ako prostriedok na ľahšie dosiahnutie dokonalosti. Obe, spolu s čistotou, o ktorej bola reč vo vv. 11–12, tvoria tri evanjeliové rady.) 22Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Nebezpečenstvo bohatstva. - 23A Ježiš povedal svojim učeníkom: "Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. 24Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." (*) (Týmito slovami Pán Ježiš netvrdí, že by boháči vôbec nemohli byť spasení. Príslovím o ťave zdôrazňuje, že ťažko získajú spásu tí, čo sa nezriadene viažu na bohatstvo.) 25Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: "Kto potom môže byť spasený?" 26Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: "Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné." (*) (Mk 10, 17–27; Lk 18, 18–27.)

Odmena tým, čo opustili všetko. - 27Vtedy mu Peter povedal: "Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?" 28Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. (*) (Odmenou apoštolov bude osobitná, a to autoritatívna účasť na Kristovej sláve pri Poslednom súde. Dvanásť kmeňov Izraela tu znamená nový Izrael, Cirkev.) 29A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

30A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými. (*) (Mk 10, 28–31; Lk 18, 28–30.)

Mt 20

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici. - 1Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. 2Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. 3Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. 4I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« 5A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. 6Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« 7Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!«

8Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« 9Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. 10Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. 11Vzali ho a šomrali na hospodára: 12»Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« 13Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? 14Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« 16Tak budú poslední prvými a prví poslednými." (*) (Podobenstvo učí, že spása je Božím darom. Boh ju dá tým, čo v kresťanskom povolaní vydržia až do konca, bez ohľadu na čas obrátenia.)

Tretia predpoveď utrpenia. - 17Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: 18"Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť 19a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." (*) (Mk 10, 32–34; Lk 18, 31–33.
Ježiš tretí raz predpovedá svoje umučenie, a to omnoho podrobnejšie.)

Žiadosť matky Zebedejových synov. - 20Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. 21On sa jej opýtal: "Čo chceš?" Vravela mu: "Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici." 22Ježiš odpovedal: "Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?" Oni mu vraveli: "Môžeme." (*) (Zebedejovi synovia boli Ján a Jakub Starší. Ich matka bola Salome. Patrila medzi tie nábožné ženy, čo sprevádzali Ježiša a hmotne ho podporovali. – "Sedieť po pravici alebo ľavici" je obraz najvyššej hodnosti a moci. – Piť s niekým z jedného kalicha znamená mať účasť na jeho osude.) 23On im povedal: "Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec."

Predstavení majú slúžiť. - 24Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: "Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. 26Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. 27A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. 28Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých." (*) (Mk 10, 35–45.)

Uzdravenie slepých pri Jerichu. - 29Keď vychádzali z Jericha, išiel za ním veľký zástup. 30A hľa, pri ceste sedeli dvaja slepci. Ako počuli, že tadiaľ ide Ježiš, vykríkli: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" 31Zástup ich okríkal, aby mlčali; ale oni tým väčšmi kričali: "Pane, syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!" 32Ježiš zastal, zavolal si ich a povedal: "Čo chcete, aby som vám urobil?" 33Odpovedali mu: "Pane, nech sa nám otvoria oči." 34Ježiš sa zľutoval nad nimi, dotkol sa ich očí a hneď videli a išli za ním. (*) (Mk 10, 46–52; Lk 18, 35–43.)

Mt 21

Slávnostný vstup do Jeruzalema. - 1Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov (*) (Podľa Jána (12, 12) tento Ježišov vstup do Jeruzalema pripadá na nedeľu Veľkého týždňa (Kvetná nedeľa).) 2a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! 3A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí." (*) (Jediný raz sa u Mt Ježiš nazýva Pán (podobne u Mk 11, 3). V Starom zákone titul Pán patril Bohu alebo Mesiášovi-Kráľovi.) 4Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:

6Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. 7Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. 8Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. 9A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: "Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!" (*) (Ž 118, 26.
Hosanna je grécky prepis hebrejského slova hoša »nah« z pôvodného hoši »ahna« ktoré znamená "Zachovaj!" Je to prosba o záchranu a zdar i požehnanie pre toho, kto prichádza v Pánovom mene. Slovo však postupne strácalo svoj pôvodný obsah a prosba sa premenila na radostné uvítanie. V slovenčine by mu zodpovedalo zvolanie "Sláva mu! Nech žije!")

10Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: "Kto je to?" 11A zástupy hovorili: "To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta." (*) (Mk 11, 1–11; Lk 19, 28–40; Jn 12, 12–19.)

Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. - 12Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice 13a povedal im: "Napísané je: »Môj dom sa bude volať domom modlitby.« A vy z neho robíte lotrovský pelech." (*) (Iz 56, 7; Jer 7, 11.)

14V chráme k nemu pristúpili slepí a chromí a on ich uzdravil. 15Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré robil, a deti, čo v chráme volali: "Hosanna synovi Dávidovmu!", nahnevali sa 16a povedali mu: "Počuješ, čo títo hovoria?" Ježiš im odvetil: "Pravdaže. Nikdy ste nečítali: »Z úst nemluvniat a dojčeniec pripravil si si chválu«?" (*) (Ž 8, 3.) 17I nechal ich, vyšiel von z mesta do Betánie a tam zostal. (*) (Mk 11, 15–17; Lk 19, 45–46; Jn 2, 14–16.
Ježiš tu pravdepodobne už druhý raz očisťuje jeruzalemský chrám od neprístojností, ktorých sa ľudia dopúšťali. Prvý raz to urobil asi na začiatku svojej verejnej činnosti, ako to opisuje Ján (2, 14–16).)

Neúrodný figovník. Viera a modlitba. - 18Keď sa ráno vracal do mesta, pocítil hlad. 19Pri ceste videl figovník. Išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len lístie. Preto mu povedal: "Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie." A figovník hneď vyschol. 20Keď to učeníci videli, zadivili sa a povedali: "Ako to, že figovník tak naraz vyschol?" 21Ježiš im na to povedal: "Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, urobíte nielen to, čo sa stalo s figovníkom, ale keby ste aj tomuto vrchu povedali: »Zdvihni sa a hoď sa do mora,« stane sa to. 22A dostanete všetko, o čo budete s vierou prosiť v modlitbe." (*) (Mk 11, 12–14. 20–24.
Figovník veľmi zriedka máva okolo Veľkej noci figy. Udalosť treba chápať obrazne. Figovník symbolizuje neplodný izraelský národ, na ktorom boli iba listy (vonkajšie zachovávanie Zákona), nie plody.)

Odkiaľ je Kristova moc. - 23Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: "Akou mocou toto robíš? A kto ti dal túto moc?" 24Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Ak mi odpoviete, i ja vám poviem, akou mocou toto robím. 25Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí?" Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: »Z neba,« povie nám: »Prečo ste mu teda neuverili?« 26Ale ak povieme: »Od ľudí,« máme sa čo obávať zástupu, lebo Jána pokladajú všetci za proroka." 27Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A on im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím." (*) (Mk 11, 27–33; Lk 20, 1–8.)

Podobenstvo o dvoch synoch. - 28"Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: »Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!« 29Ale on odpovedal: »Nechce sa mi.« No potom to oľutoval a išiel. 30Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: »Idem, pane!« Ale nešiel. 31Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?" Odpovedali: "Ten prvý." Ježiš im povedal: "Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. 32Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch. - 33Počujte iné podobenstvo: Istý hospodár vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal v nej lis a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval. 34Keď sa priblížil čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody. 35Ale vinohradníci jeho sluhov pochytali; jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali. 36Znova poslal iných sluhov, viac ako predtým, ale aj s nimi urobili podobne. 37Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.« 38Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: »To je dedič. Poďte, zabime ho a jeho dedičstvo bude naše!« 39Chytili ho, vyvliekli z vinice a zabili. 40Keď potom príde pán vinice, čo urobí tým vinohradníkom?" 41Odpovedali mu: "Zlých bez milosti zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu budú načas odovzdávať úrodu." 42Ježiš im povedal: "Nikdy ste nečítali v Písme:

43Preto vám hovorím: Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať úrodu. 44Kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto jeho podobenstvá, vybadali, že hovorí o nich. 46A chceli ho zajať, len sa báli zástupov, lebo ony ho pokladali za proroka. (*) (Mk 12, 1–12; Lk 20, 9–19.)

Mt 22

Podobenstvo o svadbe kráľovho syna. - 1A Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2"Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. 4Znova poslal iných sluhov s odkazom: »Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!« 5Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. 6Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.

7Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. 8Potom povedal svojim sluhom: »Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. 9Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.« 10Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. 11Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. 12Povedal mu: »Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?« On onemel. 13Tu kráľ povedal sluhom: »Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« 14Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených." (*) (Slovo "mnoho" vyjadruje všeobecnosť, podobne ako v 20, 28. "Málo" zasa znamená, že nie každý spĺňa podmienky na pozvanie k spáse.)

Spor o dani cisárovi. - 15Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. 16Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: "Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?" 18Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: "Čo ma pokúšate, pokrytci?! 19Ukážte mi daňový peniaz!" Oni mu podali denár. 20Spýtal sa ich: "Čí je tento obraz a nápis?" 21Odpovedali mu: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu." (*) (Obraz a nápis na minci mali upozorniť farizejov na skutočný právny stav ich vlasti. Mali si uvedomiť, komu sú politicky podriadení. Všeobecná Ježišova odpoveď o plnení povinnosti voči štátu svedčí o tom, že štát a jeho predstavitelia i podľa Božieho zákona oprávnene žiadajú od podriadených poslušnosť a dane. Podľa Ježišových slov však nijaké ľudské ustanovenie nemôže zrušiť Božie požiadavky, lebo Boha máme poslúchať viac ako ľudí (Sk 4, 19).) 22Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. (*) (Mk 12, 13–17; Lk 20, 20–26.)

Spor o vzkriesení. - 23V ten deň prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho: 24"Učiteľ, Mojžiš povedal, že ak niekto zomrie a nemal deti, jeho brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. (*) (Dt 25, 5.
Je to ustanovenie o švagrovskom (levirátskom) manželstve. Saducejmi prednesený údajný prípad chcel zosmiešniť Ježišovu náuku o zmŕtvychvstaní.) 25Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel. A pretože nemal potomka, zanechal svoju ženu svojmu bratovi. 26Takisto aj druhý a tretí až po siedmeho. 27Napokon po všetkých zomrela aj žena. 28Nuž ktorému zo siedmich bude manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali všetci." 29Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. 30Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. 31A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: 32»Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«? A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých." (*) (Ex 3, 6.
Ježiš im odpovedá, že po vzkriesení už nebude manželstvo. Ľudstvo dosiahlo svoj cieľ. Okrem toho ak Boh je Bohom patriarchov, potom patriarchovia žijú, lebo on je Boh živých. Teda jestvuje posmrtný život a vzkriesenie.) 33Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením. (*) (Mk 12, 18–27; Lk 20, 27–40.)

Najväčšie prikázanie. - 34Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa 35a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: 36"Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" 37On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! (*) (Dt 6, 5.) 38To je najväčšie a prvé prikázanie. 39Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! (*) (Lv 19, 18.) 40Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." (*) (Mk 12, 28–34; Lk 10, 25–28.)

Kristus, Dávidov syn a Pán. - 41Keď boli farizeji zhromaždení, Ježiš sa ich opýtal: 42"Čo si myslíte o Mesiášovi? Čí syn je?" Odpovedali mu: "Dávidov." 43Povedal im: "Akože ho potom Dávid v Duchu volá Pánom, keď hovorí:

45Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako môže byť jeho synom?" (*) (Odpoveď je jednoduchá. Mesiáš je podľa ľudskej prirodzenosti synom Dávida, podľa božskej prirodzenosti Božím Synom.) 46A nik mu nevedel odpovedať ani slovo. Ani sa ho od toho dňa už nik neodvážil vypytovať. (*) (Mk 12, 35–37; Lk 20, 41–44.)

Mt 23

Pokrytectvo farizejov a zákonníkov. - 1Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: 2"Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. 3Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. 4Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. (*) (Židovskí zákonníci patrili väčšinou do strany farizejov. Keďže sa vydávali za opatrovníkov ústneho podania (porov. Mt 15, 2), vymýšľali rozličné predpisy, ktoré sa vzťahovali na všetky životné situácie až do najmenších podrobností. Množstvo podrobných predpisov znamenalo temer neznesiteľné a nesplniteľné bremeno, ktoré ustavične prekážalo ľuďom povzniesť sa k Bohu.) 5Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, (*) (Modlitebné remienky (tefillín, gr. fylaktéria) mali na konci pripevnené malé kožené schránky v tvare kocky, v ktorých boli pergamenové prúžky, popísané výrokmi Písma. Pri rannej modlitbe viazali si ich na čelo a na ľavé rameno naproti srdcu, čo malo naznačovať, že pamätajú na Zákon, a preto srdce i myseľ majú obrátené k Bohu (Ex 13, 9. 16; Dt 6, 4–9; 11, 13–21). Zákonníci a farizeji nosili veľmi široké modlitebné remienky, aby každému bolo na prvý pohľad zrejmé, že práve oni si veľmi vážia Zákon.
Podľa iného predpisu (Nm 15, 38–39 a Dt 22, 12) zasa nosili strapce na štyroch rohoch plášťa, aby si pri pohľade na ne spomenuli, že sú príslušníkmi vyvoleného národa, ktorý dostal od Boha Zákon. Všetko to farizeji a zákonníci využívali, aby dali svetu najavo svoju veľkú horlivosť za Zákon.) 6radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, 7pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi. 8Vy sa nedávajte volať Rabbi, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. 9Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. 10Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus. 11Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. 12Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený. (*) (Mk 12, 38–40; Lk 20, 45–47.)

Beda zákonníkom a farizejom. - 13Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. (14) (*) (Tento verš je interpolácia z Mk 12, 40 a Lk 20, 47. V niektorých rukopisoch sa nachádza v tomto znení: "Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyjedáte domy vdovám a modlíte sa dlhé modlitby. Preto vás postihne prísnejší súd." Neovulgáta ho vynecháva.)

15Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami!

16Beda vám, slepí vodcovia! Hovoríte: »Kto by prisahal na chrám, to nič nie je, ale kto by prisahal na chrámové zlato, to ho už viaže.« 17Hlupáci a slepci! Čo je viac: zlato, či chrám, ktorý to zlato posväcuje? 18Alebo: »Kto by prisahal na oltár, to nič nie je, ale kto by prisahal na dar, čo je na ňom, to ho už viaže.« 19Slepci! Čože je viac: dar, či oltár, ktorý ten dar posväcuje? 20Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetko, čo je na ňom; 21a kto prisahá na chrám, prisahá naň i na toho, ktorý v ňom býva. 22A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i na toho, čo na ňom sedí.

23Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie - spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť! Toto bolo treba robiť, a tamto nezanedbávať. (*) (Zákon žiadal dávať desiatky len z obilia, vína a ovocia (Lv 27, 30; Dt 14, 22). Oni však dávali aj z iných rastlín, aby sa zdali zbožnejšími.) 24Slepí vodcovia! Komára preciedzate a ťavu prehĺtate.

25Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! (*) (Všetko, čím napĺňajú svoje misy, nadobudli väčšinou svojou hrabivosťou, ba aj lúpežou.) 26Slepý farizej, vyčisti čašu najprv zvnútra, aby bola čistá aj zvonka!

27Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! (*) (Podľa Nm 19, 16 uvalil na seba poškvrnu, kto sa dotkol hrobu alebo mŕtvoly. Aby teda boli hroby každému zjavné, bielili ich vápnom pred veľkonočnými sviatkami.) 28Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.

29Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Prorokom staviate hrobky a spravodlivým zdobíte pomníky 30a hovoríte: »Keby sme boli žili za čias našich otcov, neboli by sme s nimi prelievali krv prorokov.« 31A tak si sami svedčíte, že ste synmi tých, čo zabíjali prorokov. 32Vy už dovŕšte mieru svojich otcov! 33Hadi, hadie plemeno, ako uniknete rozsudku pekla? 34Preto, hľa, ja k vám posielam prorokov, učiteľov múdrosti a zákonníkov. Vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, iných budete bičovať vo svojich synagógach a prenasledovať z mesta do mesta, 35aby na vás padla všetka spravodlivá krv vyliata na zemi, počnúc krvou spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, Barachiášovho syna, ktorého ste zabili medzi chrámom a oltárom. 36Veru, hovorím vám: To všetko padne na toto pokolenie. (*) (Lk 11, 39–52.)

Nárek nad Jeruzalemom. - 37Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! 38Hľa, váš dom vám ostáva pustý. 39Lebo vám hovorím: Odteraz ma neuvidíte, až kým nebudete hovoriť: »Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.«" (*) (Lk 13, 34–35.
Židia odmietli Ježiša a jeho učenie, preto neujdú trestu. Ich hlavné mesto, ktoré bolo oporou ich pýchy a namyslenosti, bude kruto zničené. Ani Ježiš sa im viac neukáže. Príde, až keď sa Židia obrátia (Rim 11, 25–32) a budú ho vítať slovami: "Požehnaný…" (Ž 118, 26).)

Mt 24

B. Eschatologická reč, 24,1 - 25,46

Úvod. - 1Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2On im však povedal: "Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." (*) (Pred opisom Ježišovho umučenia kladú traja prví evanjelisti jeho reč o skaze Jeruzalema, na ktorú už upozornil farizejov (Mt 23, 38), a o konci sveta. Keďže ide o posledné udalosti, týkajúce sa Jeruzalema a celého sveta, menujeme túto reč eschatologickou rečou, t. j. rečou o posledných udalostiach. Obe udalosti sa tak prelínajú, že ich ťažko od seba odlíšiť. Skaza Jeruzalema je predobrazom konca sveta, lebo vtedy sa akoby úradne skončí úloha Starého zákona v dejinách spásy. Kristove slová o Jeruzaleme sa doslova splnili roku 70 po Kr.) 3Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?"

Znamenia konca sveta. - 4Ježiš im odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol. 5Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú. 6Budete počuť o vojnách a chýry o bojoch. Dajte si pozor, aby ste sa neplašili. To musí prísť, ale ešte nebude koniec. 7Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie. 8Ale to všetko bude len začiatok útrap. 9Potom vás vydajú na mučenie, budú vás zabíjať, a všetky národy vás budú nenávidieť pre moje meno. 10Vtedy mnohí odpadnú a budú sa navzájom udávať a nenávidieť. 11Vystúpi mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých. 12A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska. 13Ale kto vytrvá do konca, bude spasený. 14Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. (*) (Mk 13, 1–13; Lk 21, 5–19.)

Znamenie konca Jeruzalema. - 15Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí: (*) ("Ohavnosť spustošenia" bude podobná spustošeniu, o ktorom hovorí prorok Daniel (9, 27; 11, 31; 12, 11). Vtedy Antiochus Epifanes roku 168 pred Kr. postavil v jeruzalemskom chráme Diovu sochu. Tomu pripodobňuje Kristus aj zaujatie chrámu Rimanmi. Títus bol posledný človek, ktorý bol vo Svätyni svätých.) 16vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 17kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať!

Veľké súženie. - 20Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude. 22A keby sa tie dni neskrátili, nezachránil by sa nik; ale kvôli vyvoleným sa tie dni skrátia. 23Keby vám vtedy niekto povedal: »Hľa, tu je Mesiáš« alebo: »Tamto je,« neverte. 24Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. 25Hľa, hovorím vám to vopred. 26Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte. 27Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. 28Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly. (*) (Mk 13, 14–23; Lk 21, 20–24.)

Druhý príchod Krista. - 29Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. 30Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. 31On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý. (*) (Mk 13, 24–27; Lk 21, 25–28.)

Poučenie od figovníka. - 32Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 33Tak aj vy; až uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi. 34Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 35Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

Výzva na bdelosť. - 36Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba sám Otec. (*) (Mk 13, 28–32; Lk 21, 29–33.
Na otázku apoštolov, kedy nastane skaza Jeruzalema (v. 3), Ježiš odpovedá (24, 33), že je blízko, predo dvermi. "Toto pokolenie" sú Ježišovi vrstovníci. Dožijú sa toho, čo im o skaze Jeruzalema predpovedal. Na druhú otázku, kedy bude koniec sveta, odpovedal: "O tom dni a o tej hodine nevie nik" (24, 36). "Ani Syn", ako človek. Toto je jedno z možných vysvetlení týchto Ježišových predpovedí.) 37Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 38Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, 39a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. 40Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. 41Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. (*) (Lk 17, 26–35.)

Podobenstvo o vernom sluhovi. - 42Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. 43Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. 44Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. 45Kto je teda verný a múdry sluha, ktorého pán ustanovil nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával pokrm? 46Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. 47Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. 48Ale keby si zlý sluha v srdci povedal: »Môj pán voľajako nejde« 49a začal by biť svojich spolusluhov, jesť a piť s opilcami, 50pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej čaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá, 51oddelí ho a dá mu podiel medzi pokrytcami; tam bude plač a škrípanie zubami. (*) (Lk 12, 41–48.
V súvislosti s nečakaným príchodom Ježiša Matúš uvádza tri podobenstvá ako výzvu na bdelosť.)

Mt 25

Podobenstvo o desiatich pannách. - 1Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. 2Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. 3Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. 5Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. 6O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« 7Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. 8Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« 9Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!« 10No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. 11Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« 12Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.« 13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Podobenstvo o talentoch. - 14Bude to tak, ako keď sa istý človek chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: 15jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval. 16Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. 17Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. 18Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. 19Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. 20Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: »Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.« 21Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 22Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: »Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.« 23Jeho pán mu povedal: »Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.« 24Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: »Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. 25Bál som sa, a preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.« 26Jeho pán mu povedal: »Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? 27Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. 28Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov. 29Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. (*) (Boh je ku každému štedrý. Každému dáva potrebnú milosť. Kto s ňou spolupracuje, získava ešte viac. Kto ňou pohŕda, kto ju odmieta, stratí aj to, čo predtým dostal.) 30A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.« (*) (Lk 19, 11–27.)

Posledný súd. - 31Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: »Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.« 37Vtedy mu spravodliví povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?« 40Kráľ im odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.« 41Potom povie aj tým, čo budú zľava: »Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.« 44Vtedy mu aj oni povedia: »Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?« 45Vtedy im on odpovie: »Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.« 46A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života."

Mt 26

VII. Umučenie a zmŕtvychvstanie, 26,1 - 28,20

Uznesenie veľrady. - 1Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2"Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali."

3Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5Ale hovorili: "Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril." (*) (Mk 14, 1–2; Lk 22, 1–2; Jn 11, 47–53.)

Pomazanie v Betánii. - 6Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, (*) (Táto udalosť sa odohrala ešte v sobotu (porov. Jn 12, 1. 12). Sem ju vložili evanjelisti Mt a Mk len asi z tematických a obsahových príčin: spomína Kristov "pohreb" (v. 12).) 7pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. 8Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: "Načo takéto mrhanie? 9Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným." 10Ježiš to spozoroval a povedal im: "Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; 11veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila." (*) (Mk 14, 3–9; Jn 12, 1–8.)

Judášova zrada. - 14Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom 15a vyzvedal sa: "Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?" Oni mu určili tridsať strieborných. (*) ("Tridsať strieborných" mincí (asi týrskych šekelov). Denár bola rímska strieborná minca. Jeden denár bola priemerná mzda za celodennú nádennícku prácu. Drachma bola grécka minca o niečo hodnotnejšia ako denár. V Rímskej ríši okrem rímskych (cisárskych) mincí boli v obehu aj mince miestne alebo oblastné, akým bol týrsky šekel (štyri drachmy). – Tridsať strieborných bola cena otroka (Ex 21, 32; Zach 11, 12–13). Iba Jozefa, syna Jaku-bovho, predali za dvadsať strieborných mincí (Gn 37, 28).) 16A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. (*) (Mk 14, 10–11; Lk 22, 3–8; Jn 13, 27–30.)

Príprava na veľkonočnú večeru,. - 17V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: "Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" (*) (Slávnosť Veľkej noci u Židov trvala osem dní, od 14. do 21. nisana (jarný mesiac, asi druhá polovica marca a prvá polovica apríla). Cez tento čas jedli nekvasený chlieb (azyma, u nás známy ako maces), preto sa u Židov veľkonočné sviatky volajú aj sviatkami Nekvasených chlebov.) 18On povedal: "Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka." 19Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.

Označenie zradcu. - 20Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21A keď jedli, povedal: "Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí." 22Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: "Som to ja, Pane?" 23On odpovedal: "Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil." 25Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: "Som to azda ja, Rabbi?" Odpovedal mu: "Sám si to povedal." (*) (Mk 14, 12–21; Lk 22, 7–14. 21–23; Jn 13, 21–30.)

Ustanovenie Eucharistie. - 26Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: "Vezmite a jedzte: toto je moje telo." 27Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: "Pite z neho všetci: 28toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. (*) (Týmito slovami Spasiteľ ustanovil Eucharistiu.) 29Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca." (*) (Mk 14, 22–25; Lk 22, 19–20; 1 Kor 11, 23–25.)

Výstraha Petrovi. - 30Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. (*) (Veľkonočná večera sa skončila spievaním žalmov 114–118, 23 a 136.) 31Vtedy im Ježiš povedal: "Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« (*) (Zach 13, 7. Odpadnúť znamená pohoršiť sa. Apoštoli si nevedia predstaviť, že Ježiš, ako Boží Syn, sa vydá do rúk nepriateľov.) 32Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley." 33Peter mu povedal: "Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem." 34Ježiš mu odvetil: "Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." 35Peter mu povedal: "Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa." Podobne hovorili aj ostatní učeníci. (*) (Mk 14, 26–31; Lk 22, 31–34; Jn 13, 36–38.)

Ježiš v Getsemanskej záhrade. - 36Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: "Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa." 37Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. 38Vtedy im povedal: "Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!" 39Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: "Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty." 40Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: "To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé." 42Znova odišiel a modlil sa: "Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa." 43A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. 44Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45Potom prišiel k učeníkom a povedal im: "Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 46Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil." (*) (Mk 14, 32–42; Lk 22, 39–46.)

Zajatie Ježiša. - 47A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. 48Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!" 49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: "Buď pozdravený, Rabbi!" A pobozkal ho. 50Ježiš mu povedal: "Priateľu, načo si prišiel!?" Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. 51Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

52Ježiš mu povedal: "Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?" 55V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma." 56Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (*) (Mk 14, 43–52; Lk 22, 47–53; Jn 8, 2–11.)

Ježiš pred veľradou. - 57Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.

59Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61a hovorili: "Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«" 62Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: "Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!" 63Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: "Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn." 64Ježiš mu odvetil: "Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch." (*) (Dan 7, 13.
"Sedieť po pravici Moci" znamená vládnuť s Bohom Otcom nad svetom. "Prichádzať na nebeských oblakoch" znamená prichádzať ako sudca. Teda akoby povedal: Moje božstvo je teraz skryté, ale čoskoro zažiari v plnej sláve a velebe.)

65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: "Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66Čo na to poviete?" Oni odpovedali: "Hoden je smrti!" 67Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68a hovorili: "Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!" (*) (Mk 14, 53–65; Lk 22, 54–55. 63–71; Jn 18, 12–24.)

Peter zapiera Ježiša. - 69Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: "Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!" 70Ale on pred všetkými zaprel: "Neviem, čo hovoríš." 71Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: "Tento bol s Ježišom Nazaretským!" 72On znova zaprel s prísahou: "Nepoznám toho človeka." 73O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: "Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!" 74Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: "Nepoznám toho človeka." A vtom zaspieval kohút. 75Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: "Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš." Vyšiel von a horko sa rozplakal. (*) (Mk 14, 66–72; Lk 22, 54–62; Jn 18, 17–18. 25–27.)

Mt 27

Ježiša odviedli k Pilátovi. - 1Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. 2Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. (*) (Ak židovská veľrada (sanhedrin) za vlády Rimanov odsúdila niekoho na smrť, rozsudok musel potvrdiť rímsky vladár, iba vtedy sa stal právoplatným. On sa postaral aj o jeho vykonanie.)

Judášov koniec. - 3Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším 4so slovami: "Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv." Ale oni odvetili: "Čo nás do toho? To je tvoja vec!" 5On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. 6Veľkňazi vzali peniaze a povedali: "Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!" 7Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. 8Preto sa to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. 9Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: "Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, (*) (Zach 11, 12–13.) 10a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán." (*) (Sk 1, 16–20.)

Ježiš pred Pilátom. - 11Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: "Si židovský kráľ?" Ježiš odpovedal: "Sám to hovoríš." 12A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. 13Vtedy sa ho Pilát opýtal: "Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?" 14Ale on mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. (*) (Mk 15, 2–5; Lk 23, 2–5; Jn 18, 29–38.)

15Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. 16Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. 17Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: "Koho vám mám prepustiť: Barabáša, alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?" 18Lebo vedel, že ho vydali zo závisti.

19Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: "Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho." 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. 21Vladár sa ich opýtal: "Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?" Oni zvolali: "Barabáša!" 22Pilát im povedal: "Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?" Všetci volali: "Ukrižovať ho!" 23On vravel: "A čo zlé urobil?" Ale oni tým väčšmi kričali: "Ukrižovať ho!"

24Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: "Ja nemám vinu na krvi tohto človeka. To je vaša vec!" 25A všetok ľud odpovedal: "Jeho krv na nás a na naše deti!" 26Vtedy im prepustil Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. (*) (Mk 15, 6–15; Lk 23, 17–25; Jn 18, 39–40.)

Ježiša korunujú tŕním. - 27Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. (*) (Rímsky vladár mal riadne sídlo v Cézarei. Na veľkonočné sviatky, asi z bezpečnostných dôvodov, došiel do Jeruzalema a sídlil v úradnej budove, "v pretóriu"; tam konával aj súdy.) 28Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, 29z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: "Buď pozdravený, židovský kráľ!" 30Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. 31Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (*) (Mk 15, 16–20; Jn 19, 2–3.)

Krížová cesta. - 32Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. 33Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. (*) (Golgota je aramejské slovo vo význame lebka. Ľud nazýval to miesto "Lebkou", lebo sa podobalo ľudskej lebke.) 34Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. (*) (Ž 69, 22.
"Žlč" tu netreba rozumieť doslovne. Ide o istú horkú tekutinu (Mk 15, 23), ktorá mala odsúdeného na smrť omámiť, aby necítil hrozné bolesti. Preto Ježiš nápoj okúsil, ale ho neprijal, aby mohol trpieť naplno a pri jasnom vedomí.) 35Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (*) (Ž 22, 19.) 36Potom si posadali a strážili ho. 37Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: "Toto je Ježiš, židovský kráľ!"

Ježišovi na kríži sa posmievajú. - 38Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. 39A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami 40a vraveli: "Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!" 41Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: 42"Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. 43Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: »Som Boží Syn.«" 44Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní.

Ježiš na kríži zomiera. - 45Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. 46Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: "Eli, Eli, lema sabakthani?", čo znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" 47Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: "Volá Eliáša." 48Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. 49Ale ostatní hovorili: "Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť." 50Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. (*) (Mk 15, 33–37; Lk 23, 44–46; Jn 19, 28–30.)

51A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. 53Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. 54Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: "On bol naozaj Boží Syn."

55Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. 56Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov. (*) (Mk 15, 38–41; Lk 23, 47–49.)

Ježišov pohreb. - 57Keď sa zvečerilo, prišiel zámožný človek z Arimatey, menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. 58Zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát rozkázal, aby mu ho dali. 59Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna 60a uložil do svojho nového hrobu, ktorý si vytesal do skaly. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. 61Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária a sedeli oproti hrobu. (*) ("Iná Mária," príbuzná Márii, Ježišovej matke, je Kleopasova manželka a matka Jakuba Mladšieho, Ježišovho "brata" (porov. 12, 46).)

Stráž pri hrobe. - 62Na druhý deň, ktorý bol po Prípravnom dni, zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi (*) (Prípravným dňom sa volal deň pred sobotou (teda piatok), lebo v ten deň si pripravovali na sviatok všetko potrebné, najmä jedlá, aby podľa zákona nemuseli rušiť sobotňajší odpočinok.) 63a hovorili: "Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, ešte kým žil, povedal: »Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.« 64Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli jeho učeníci a neukradli ho a nepovedali ľudu: »Vstal z mŕtvych,« a ostatné klamstvo by bolo horšie ako prvé." 65Pilát im povedal: "Máte stráž; choďte a strážte, ako viete!" 66Oni šli a hrob zabezpečili: zapečatili kameň a postavili stráž.

Mt 28

Prázdny hrob. Zvesť anjela. - 1Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. 3Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. 4Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. 5Anjel sa prihovoril ženám: "Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. 6Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. 7A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to." 8Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

Ježiš sa zjavuje nábožným ženám. - 9A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: "Pozdravujem vás!" Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. 10Tu im Ježiš povedal: "Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia." (*) (Mk 16, 1–8; Lk 24, 1–11; Jn 20, 1–18.)

Podplatenie stráže. - 11Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. 12Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí 13so slovami: "Tak vravte: »V noci prišli jeho učeníci, a kým sme my spali, oni ho ukradli.« 14A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo." 15Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa. (*) ("Až do dnešného dňa", t. j. v tom čase, keď evanjelista písal toto evanjelium.)

Zjavenie v Galilei a misijný rozkaz. - 16Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. 17Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali. 20a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta." (*) (Mk 16, 14–18.)