Herodes a Ján Krstiteľ. - 1V tom čase tetrarcha Herodes počul o Ježišovi (*) (Herodes Antipas bol jedným zo synov Herodesa Veľkého. Z otcovho dedičstva dostal za podiel Galileu a Zajordánsko (Pereu). Svojmu bratovi odlákal manželku Herodiadu a žil s ňou. Vládol do roku 39, keď bol poslaný do vyhnanstva.) 2a hovoril svojim dvoranom: "To je Ján Krstiteľ. Vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobí zázračná moc." 3Herodes totiž Jána chytil, sputnal ho a vrhol do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, 4lebo mu Ján hovoril: "Nesmieš s ňou žiť!" 5A chcel ho zabiť, bál sa však ľudu, lebo ho pokladali za proroka.

6No v deň Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady v kruhu hostí a Herodesovi sa tak páčila, 7že jej pod prísahou sľúbil dať všetko, čo si bude žiadať. 8Ona na návod svojej matky povedala: "Daj mi tu na mise hlavu Jána Krstiteľa." 9Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim rozkázal, aby jej ju dali. 10A tak dal Jána vo väzení sťať. 11I priniesli na mise jeho hlavu, odovzdali ju dievčaťu a ono ju zanieslo svojej matke. 12Tu prišli jeho učeníci, vzali jeho telo a pochovali ho; potom išli a oznámili to Ježišovi. (*) (Mk 6, 14–29; Lk 9, 7–9; 3, 19–20.)

Prvé rozmnoženie chleba. - 13Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. 14Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých. 15A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: "Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo." 16Ale Ježiš im povedal: "Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!" 17Oni mu vraveli: "Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby." 18On povedal: "Prineste mi ich sem!" 19Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom. 20Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. 21A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov, okrem žien a detí. (*) (Mk 6, 31–44; Lk 9, 10–17; Jn 6, 1–13.
Zázračné rozmnoženie chlebov je prípravou na ustanovenie sviatosti Eucharistie.)

Ježiš kráča po mori. - 22A hneď rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. 23Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.

24Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. (*) (1 stadion je asi 186 m.) 25Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. 26Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: "Mátoha!" A od strachu vykríkli. 27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: "Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!" 28Peter mu povedal: "Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode." 29On povedal: "Poď!" Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. 30Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: "Pane, zachráň ma!" 31Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: "Maloverný, prečo si pochyboval?" 32A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. 33Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: "Naozaj si Boží Syn!" (*) (Mk 6, 45–51; Jn 6, 15–21.)

Ježiš uzdravuje v Genezarete. - 34Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. (*) (Genezaret je úrodná rovina na severozápadnom pobreží Genezaretského jazera.) 35Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých 36a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli. (*) (Mk 6, 53–56.)

Tradície otcov. - 1Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: 2"Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb." (*) ("Obyčaje otcov" znamená všelijaké predpisy, popridávané k Mojžišovmu zákonu. Boli to výslovne ľudské predpisy, ktoré zachovávanie zákona neobyčajne sťažovali. Ježiš vytýka, že kvôli predpisom nezachovávajú zákon.) 3On im odvetil: "A vy prečo prestupujete Božie prikázanie pre svoje obyčaje? 4Lebo Boh povedal: »Cti svojho otca i matku« a: »Kto by zlorečil otcovi alebo matke, musí zomrieť.« (*) (Ex 20, 12; 21, 17; Dt 5, 16.) 5Vy však hovoríte: »Keď niekto povie otcovi alebo matke: Všetko, čím by som ti mal pomáhať, je obetný dar, 6ten už nemusí ctiť svojho otca.« A zrušili ste Božie slovo pre svoje obyčaje. (*) (V Kristových časoch Židia mali vo zvyku sľubom venovať Bohu to, čo mali dávať na výživu rodičom. Tak sa syn mohol zbaviť povinnosti vydržiavať svojich rodičov a mohol im odoprieť všetku hmotnú podporu. Takýto sľub Židia pokladali za silnejší ako prirodzenú povinnosť starať sa o rodičov. Kristus takéto počínanie odsudzuje.) 7Pokrytci! Dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:

Čo poškvrňuje človeka. - 10Potom zavolal k sebe zástup a povedal im: "Počúvajte a pochopte: 11Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka." (*) (Ježiš učí, že človeka môže naozaj poškvrniť iba hriech, ktorého koreň väzí v neposlušnosti a v zlej žiadostivosti srdca. "Srdce" (v. 18) sa tu berie v semitskom chápaní ako sídlo rozumu a vôle, teda myseľ, duch, vnútro.)

12Tu pristúpili učeníci a povedali mu: "Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?" 13On im odpovedal: "Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. 14Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy." (*) (Lk 6, 39.) 15Peter mu na to povedal: "Vysvetli nám toto podobenstvo." 16On odvetil: "Ešte ani vy nechápete? 17Nerozumiete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vylučuje sa do stoky? 18Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a poškvrňuje človeka. 19Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie. 20Toto poškvrňuje človeka; ale jesť neumytými rukami, to človeka nepoškvrňuje." (*) (Mk 7, 1–23.)

Uzdravenie Kanaánčanky. - 21Ježiš odtiaľ odišiel a odobral sa do okolia Týru a Sidonu. 22Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: "Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch." 23Ale on jej neodpovedal ani slovo.

Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: "Pošli ju preč, lebo kričí za nami." 24Ale on odvetil: "Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela." 25No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: "Pane, pomôž mi!" 26On jej odpovedal: "Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." 27"Áno, Pane," vravela ona, "ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov." 28Vtedy jej Ježiš povedal: "Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš." A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá. (*) (Mk 7, 24–30.)

Uzdravenia pri Galilejskom mori. - 29Keď odtiaľ Ježiš odišiel, prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. 30Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. 31A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela.

Druhé rozmnoženie chleba. - 32Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: "Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste." 33Učeníci mu povedali: "Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?" 34Ježiš sa ich opýtal: "Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: "Sedem a zopár rybiek." 35Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. 36Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín. 38Tých, čo jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39Potom zástupy rozpustil, nastúpil na loďku a prišiel do magadanského kraja. (*) (Mk 8, 1–10.)

Spor o znamenie. - 1Tu prišli k nemu farizeji a saduceji a pokúšali ho. Žiadali ho, aby im ukázal znamenie z neba. 2Ale on im povedal: "Keď sa zvečerí, hovorievate: »Bude pekne, lebo sa červenie nebo;« 3a ráno: »Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.« Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete! 4Zlé a cudzoložné pokolenie žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo." Nechal ich tam a odišiel. (*) (Mt 12, 38–39; Lk 11, 29.)

Varovanie pred kvasom farizejov. - 5Učeníci prišli na druhý breh. Zabudli si vziať chlieb 6a Ježiš im povedal: "Dajte si pozor a chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!" (*) (Pozri poznámku k Mk 8, 15.) 7Oni však rozmýšľali a hovorili si: "Nevzali sme si chlieb!" 8Ale Ježiš to vedel a povedal: "Maloverní, prečo premýšľate, že nemáte chlieb? 9Ešte nerozumiete, ani sa nepamätáte na päť chlebov pre päťtisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali? 10Ani na sedem chlebov pre štyritisíc ľudí a koľko košov ste nazbierali? 11Ako to, že nechápete, že som vám nehovoril o chlebe?! Ale chráňte sa kvasu farizejov a saducejov!" 12Vtedy pochopili, že im nehovoril, aby sa chránili chlebového kvasu, ale náuky farizejov a saducejov. (*) (Mk 8, 14–21; Lk 12, 1.)

Petrovo vyznanie a jeho primát. - 13Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: "Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?" (*) (Cézarea Filipova je 40 až 48 km severne od Betsaidy na úpätí Hermonu.) 14Oni vraveli: "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov." 15"A za koho ma pokladáte vy?" opýtal sa ich. 16Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." 17Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. (*) ("Telo a krv" je výraz, ktorý označuje "človeka".) 18A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." (*) (Týmito slovami prisľubuje Ježiš Šimonovi najvyšší úrad v Cirkvi. Nové Šimonovo meno bude Skala (po aramejsky Kéfá, po grécky Pétros), Peter. Je to meno úradu, ktorý má Šimon zastávať v budúcej, Kristom založenej Cirkvi. Na tomto Petrovom úrade Ježiš postaví svoju Cirkev akoby na skale. Odovzdanie kľúčov od domu alebo mesta znamenalo odovzdanie moci (právo otvárať a zatvárať, vpúšťať a vylučovať). Najvyššia Petrova moc zahrňuje v sebe moc kľúčov, moc viazať a rozväzovať, čo obrazne označuje skutočnú úplnú a najvyššiu právomoc a autoritu v Cirkvi. Po svojom vzkriesení Kristus svoj prísľub splnil a odovzdal Petrovi najvyšší úrad v Cirkvi (Jn 21, 15–17).) 20Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. (*) (Mk 8, 27–30; Lk 9, 18–21.)

Prvá predpoveď utrpenia. - 21Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. 22Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: "Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!" 23On sa obrátil a povedal Petrovi: "Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!" (*) (Peter vo veľkej horlivosti chce odvrátiť Ježiša od jeho najvlastnejšieho poslania a v tomto zmysle je Peter pokušiteľom čiže Božím protivníkom ("satan" je doslovne protivník, pokušiteľ).)

Ako nasledovať Ježiša. - 24Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 25Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. 26Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! 27Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. 28Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve." (*) (Verše 27 a 28 hovoria o dvoch zjaveniach Syna človeka v jeho kráľovstve. V. 27 hovorí o kráľovstve, ktoré po poslednom súde odovzdá Syn Bohu Otcovi, v. 28 o Kristovom kráľovstve, ktoré sa ukáže s ruinami Jeruzalema. Niektorí zasa v. 28 vzťahujú na premenenie Pána, o ktorom je reč v nasledujúcej kapitole.)

Ježišovo premenenie. - 1O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. 2Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. 4Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." 5Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." 6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" 8A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.

9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych." (*) (Mk 9, 2–9; Lk 9, 28–36; 2 Pt 1, 16–18.)

10Učeníci sa ho pýtali: "Prečo teda zákonníci hovoria, že najprv musí prísť Eliáš?" 11On odpovedal: "Áno, Eliáš príde a všetko obnoví. 12Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka." 13Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi. (*) (Mk 9, 11–13.
U Židov sa ujalo presvedčenie, že pred Mesiášom príde na svet Eliáš (porov. Mal 3, 23). Ježiš síce potvrdzuje túto mienku, ale za Eliáša vyhlasuje aj Jána Krstiteľa (porov. Lk 1, 17), ktorý Eliášovo poslanie vlastne už splnil.)

Uzdravenie posadnutého chlapca. - 14Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená 15a hovoril: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. (*) ("Je námesačný" – išlo pravdepodobne o epilepsiu.) 16Priviedol som ho k tvojim učeníkom no nemohli ho uzdraviť." 17Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." 18Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. 19Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 20On im povedal: "Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: »Prejdi odtiaľto ta!« - prejde. A nič vám nebude nemožné." (*) (Vrch vo východných jazykoch symbolizoval neprekonateľnú prekážku. Jej odstránenie chce vyjadriť, že modlitba vyvierajúca z hlbokej viery vie prekonať aj tie najväčšie prekážky. Možno tu myslieť aj na charizmatický dar viery, ktorý pôsobí divy (1 Kor 12, 9).) (21) (*) (Tento verš Neovulgáta vynecháva; je to interpolácia z Mk 9, 29. Niektoré rukopisy ho pridávajú Matúšovi v znení: "Tento druh (diabolstva) sa nedá vyhnať ináč, iba modlitbou a pôstom.")

Druhá predpoveď utrpenia. - 22Keď boli spolu v Galilei, Ježiš im povedal: "Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí; 23zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych." A oni sa veľmi zarmútili. (*) (Mk 9, 30–31; Lk 9, 44.)

Chrámová daň. - 24Keď prišli do Kafarnauma, pristúpili k Petrovi vyberači dvojdrachmy a povedali: "Váš učiteľ neplatí dvojdrachmu?" (*) ("Dvojdrachma", t. j. daň na potreby chrámu. V Ježišových časoch každý člen židovskej spoločnosti od svojho 20. roku bol povinný každoročne platiť túto daň. 1 drachma = 4,36 g striebra.) 25On vravel: "Platí." Keď potom vošiel do domu, Ježiš ho predišiel otázkou: "Šimon, čo myslíš? Od koho vyberajú pozemskí králi poplatky a dane? Od svojich synov, či od cudzích?" 26On odpovedal: "Od cudzích." A Ježiš mu povedal: "Synovia sú teda oslobodení. 27Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru, hoď udicu a rybu, ktorá sa chytí prvá, vezmi, otvor jej ústa a nájdeš statér. Vezmi ho a daj im za mňa i za seba." (*) (Statér = strieborná minca v hodnote štyroch drachiem.)