Zajatie Ježiša. - 47A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. 48Jeho zradca im dal znamenie: "Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!" 49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: "Buď pozdravený, Rabbi!" A pobozkal ho. 50Ježiš mu povedal: "Priateľu, načo si prišiel!?" Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. 51Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.

52Ježiš mu povedal: "Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?" 55V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: "Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma." 56Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. (*) (Mk 14, 43–52; Lk 22, 47–53; Jn 8, 2–11.)